Ananás, kráľ všetkého ovocia

 

Kráľ všetkého ovocia – takto nejako korunoval francúzsky kňaz Jean-Baptiste Du Tertre ešte v polovici 17. storočia ananás. V tom čase sa o ňom básnilo ako o najlepšom a najchutnejšom ovocí, aké sa na tejto zemi kedy urodilo…

 

Ako ovocie hodné obdivu sa ananás objavil rovno v niekoľkých príbehoch po boku známych i menej známych osobností. Hneď prvou je Krištof Kolumbus, ktorý naložil niekoľko ananásov na palubu svojej lode počas druhej plavby z Ameriky domov v roku 1496, kde tento „zlatý poklad“, ktorý objavil v Brazílii, poukladal hneď vedľa rajčín, tekvíc, tabaku a uškriekaných papagájov. Cestu však „prežil“ len jediný kus ovocia, z ostatných ostala nevzhľadná lepkavá masa sladkasto zapáchajúceho a hnijúceho blata. Jeden jediný ananás sa dostal až na stôl aragónskeho kráľa Ferdinanda II., ktorý sa vzápätí nadšene vyjadril, že „jeho chuť vyniká nad všetkým ostatným ovocím“. Ferdinandov vyslanec v Portugalsku si tiež utrhol svoj sladký kúsok ovocia a vyhlásil ho za najkrajšie, aké kedy videl. Žiadne iné podľa neho nemalo taký očarujúci a nádherný vzhľad. Ach, ananás, ty krásny pokušiteľ vyvolených!

Vzdialenosť, ktorú musel ananás prekonať, aby sa dostal z amerického kontinentu až na stôl Európanov, zákonite spôsobila, že ho mohli ochutnať iba najvyberanejšie jazýčky bohatých a urodzených rodov. Stal sa symbolom výsostného postavenia, znamením koruny, kráľ Karol II. ho pravidelne predkladal svojim hosťom počas oficiálnych stretnutí i neoficiálnych návštev, dokonca si od kráľovského maliara objednal portrét, na ktorom mu v pokľaku záhradník John Rose predstavuje prvý ananás, vypestovaný v Anglicku. Katarína Veľká bola ananásmi priam posadnutá a v 17. storočí sa stalo toto ovocie takým symbolom moci a bohatstva, že o ňom vznikali oslavné básne a mocipáni s úľubou organizovali zhýralé ananásové večierky.

 

Vianočná šunka s ananásovou glazúrou

Obdobie hodovania so sebou prináša chuť na tradičné, dávno vyskúšané rodinné recepty, ale i odvahu experimentovať s tými novými. Šunka už u nás nepatrí len do veľkonočného menu, uchytí sa i na druhý či iný sviatok vianočný, keď sa pri stoloch schádza širšia rodina a priatelia. Návšteva určite neodolá, keď jej ponúknete tento šťavnatý, voňavou glazúrou vyšperkovaný kus mäsa.

Potrebujeme: 3 – 4 kg údenej šunky, ideálne aj s kožou, 250 ml ananásového džúsu, 100 g hnedého cukru, paličku škorice, 4 klinčeky, koreňovú zeleninu (mrkva, petržlen), pór, 2 bobkové listy.

Príprava: Šunku najskôr uvaríme spolu s mrkvou, petržlenom, pórom a bobkovými listami do polomäkka (môže to trvať 2 – 3 hodiny, ale môžeme použiť priamo už predvarenú, vtedy tento krok preskočíme). Medzitým si pripravíme glazúru. Do hrnca nalejeme ananásový džús, pridáme hnedý cukor, škoricu a klinčeky a privedieme k varu. Plameň stíšime a za občasného miešania redukujeme tekutinu na polovicu, kým nie je hustejšia, s konzistenciou sirupu. Rúru zohrejeme na 200 °C. Šunku po uvarení necháme trochu vychladnúť a premiestnime ju do vhodného pekáča. Kožu na jej vrchu narežeme ostrým nožíkom a celý jej povrch potrieme polovicou glazúry. Pečieme približne 30 minút. Potom šunku potrieme zvyškom ananásovej glazúry a pečieme ešte ďalších 15 minút. Pred podávaním a nakrájaním necháme šunku chvíľu odpočinúť. Hodí sa k nej chren, kúsky ananásu a chlieb, ale i domáca zemiaková kaša.

 

Ananásový dom

Nevedno, či gróf zo škótskeho Dunmore miloval viac ananás, alebo svoju manželku, dal jej však ako dôkaz svojej veľkej lásky postaviť sídlo, na ktorého vrchu tróni vežička v tvare dokonalého ananásu – vežička sa priam rozprávkovo zrkadlila v oknách prízemia, kde sa pestovali ananásy pripravované pre grófsky stôl. Asi nebude žiadnym prekvapením, že zatiaľ čo gróf z Dunmoru a jeho manželka považovali svoje sídlo za symbol sily a bohatstva, dnes tento „ananásový dom“ označujú mnohí Škóti za najkrajšiu budovu v celej krajine. Zdá sa vám čudné, že sa ananás, toto exotické ovocie a symbol rajskej nevinnosti, objavuje ako súčasť európskej architektúry? Tak sa teda podržte, pretože taký Christopher Wren, jeden z najslávnejších anglických architektov minulosti, šupol jeden ananás rovno na vrch južnej veže katedrály svätého Pavla v Londýne!

 

Úpadok a cesta do plechoviek

V roku 1682 založili Holanďania, ako veľmi schopní záhradníci, prvý ananásový skleník, aj keď náklady na pestovanie tohto exotického ovocia boli spočiatku veľmi vysoké. Kto si nemohol dovoliť rovno ovocie, doprial si aspoň riad s potlačou ananásu, ananásom zdobenú látku, ozdoby do záhrady v tvare ananásu alebo kočiar zdobený práve motívom ananásu. Ananás zažíval boom predovšetkým v Anglicku, napokon však koloniálne krajiny dodávali do Európy toľko ananásu, že jeho povesť postupne strácala na kráľovskom lesku a sláve. Keď sa mu nakoniec do cesty postavili vyčerpávajúce vojny, ľudí začalo zaujímať všetko ostatné, len nie konzumovanie ananásu. Až sa dnes zdá čudné, že tento kúsok ovocia, bežne dostupný v plechovkách všetkých supermarketov, voľakedy určoval status, silu a moc…

Novú ananásovú vlnu možno rozpútali v roku 1947 vládni predstavitelia Austrálie, keď poslali budúcej kráľovnej Alžbete ako svadobný dar 500 konzerv s ananásom, čo kráľovná iste považovala za veľmi elegantný a nápaditý podarúnok. Možno túto novú vlnu odštartoval Američans James Dole, známy aj ako „ananásový kráľ“, americký priemyselník, ktorý vybudoval rozkvitajúci ananásový priemysel na Havaji a ktorého spoločnosť aj po jeho smrti (1958) pôsobí vo viac ako 90 krajinách sveta. James Dole toto ovocie nielen opäť spopularizoval, ale jeho snom bolo dodávať konzervovaný ananás do každého obchodu v krajine. Prvú dávku ananásových konzerv vyrobila spoločnosť Dole´s Hawaiian Pineapple Company v roku 1903 a odvtedy jej zisky stúpali míľovými skokmi, aj keď sa spoločnosť musela popasovať s mnohými problémami ako výber správnej odrody na konzerváciu (najviac sa osvedčil kultivar Smooth Cayenne), voľba správneho materiálu na konzervy, vývoj výkonnejších strojov do konzervárne, atď.

 

Alkohol free ananásový nápoj

Osviežujúci, plný dobrých chutí a predovšetkým neokukaný ananásový drink na sviatočné večery (ale i rána) vás určite postaví na nohy. Spotrebujete pri ňom tie kúsky ananásu, ktoré sa vám nehodia do ostatných receptov, takže z tohto chutného ovocia napokon nič nevyhodíte.

Potrebujeme: Šupky a stredné, tvrdé časti z dvoch ananásov, liter vody, 2 vrecúška zeleného čaju, 2 lyžice medu, vanilkový lusk.

Príprava: Dôkladne umyjeme ananásové šupky a spolu s tvrdšími časťami ananásu ich nakrájame na menšie kúsky. Vložíme do hrnca, pridáme liter čistej vody a privedieme k varu. Pomaly varíme cca 30 minút. Odstránime z plameňa a do hrnca vložíme 2 vrecúška čaju, ktoré necháme vylúhovať približne 5 minút. Nápoj osladíme 2 lyžicami medu a podávame buď teplý, ale ešte lepšie vychladený spolu s celými kockami ľadu. Pred podávaním môžeme ananásový nápoj podľa potreby precediť cez husté sitko.

 

Ananás je dobrá „potvora“

Z hľadiska výživy ide o ovocie, ktoré náš jedálniček nielen spestruje, ale aj dokonale obohacuje o dôležité vitamíny a enzýmy. Obsahuje vitamíny skupiny B, ktoré sa starajú o zdravie našej pokožky, nechtov a vlasov, navyše majú pozitívny vplyv na našu nervovú sústavu. Vitamín C posilňuje našu imunitu, ananás obsahuje aj rôzne minerálne látky a má vysoký podiel vody, čo pomáha „poupratovať“ v črevách a odľahčiť naše trávenie. Pomáha zmierniť zápaly v tele, pôsobí antioxidačne a preventívne proti vzniku rakoviny hrubého čreva. Enzým bromelín napomáha štiepiť bielkoviny v našej potrave na aminokyseliny, čím pomáha tráveniu – najviac ho nájdete v strednej, zhrubnutej časti ananásu, ak teda môžete, skonzumujte aj tú. Ananás je taktiež účinný v prípade, že máte problémy s nadúvaním či vyprázdňovaním, s odkašliavaním pri bronchitíde, s vyšším tlakom alebo so zrážanlivosťou krvi.

Konzervovaný ananás však stráca veľké množstvo svojich účinných a prospešných látok, takisto sa konzervovaním tohto ovocia rozkladá enzým bromelín, odporúča sa teda konzumovať ho celkom čerstvý. Ak ste však z tých, čo si na ananáse pochutnávajú „za čerstva“, teda bez akejkoľvek úpravy, určite je vám známy pocit, keď po niekoľkých sústach vás „štípe na jazyku“. Často je to dôvod, pre ktorý konzumenti čerstvý plod zatratia, avšak ide o celkom bežnú reakciu, spôsobenú práve enzýmom bromelín. Prvou pomocou po takomto „popálení“ môžu byť mliečne výrobky, ktoré nepríjemné pocity zmiernia. Účinný by mohol byť aj „recept“ Portoričanov, ktorí pred jedením namáčajú ananás v osolenej vode (ale za výsledok neručíme).

Konzumácia ananásu sa líši od krajiny ku krajine. V Paname, napríklad, z ananásu vyrezávajú kúsky aj s „rúčkou“ a jedia podobne ako kukuricu, Filipínčania majú svoju cukrovinku nata de pina a na zeleninových trhoch v Guatemale zasa dostanete malé výhonky ananásu hijos de pina, ktoré sa dajú konzumovať v šalátoch, surové alebo varené. Ananás sa jedáva všade na svete čerstvý, ako dezert, džús, salsa i marmeláda, objavuje sa v šalátoch, kompótoch či na grile, vkladá sa do koláčov i pudingov a slúži aj ako obloha na pizzu či doplnok mäsových jedál.

 

Pečený ananás s dotykom rumu

Potrebujeme: 1 celý ošúpaný ananás, 50 g masla, 1 ČL chilli vločiek, 100 g hnedého cukru, štipku mletého čierneho korenia, 1 šľahačku, 1 lyžicu rumu.

Príprava: Rúru predhrejeme na 180 °C. V miske zmiešame hnedý cukor, vločky chilli a štipku korenia. Očistený ananás nakrájame na plátky (podľa potreby tvrdšiu stredovú časť odstránime) a obaľujeme v cukrovej zmesi, pričom hneď plátky ukladáme na pripravený plech na pečenie. Na každý plátok ananásu položíme kúsok masla. Pečieme cca 30 minút, občas plátky ananásu polejeme sladkou cukrovou šťavou. Po upečení vyberieme a necháme bokom chladiť. Medzitým vyšľaháme šľahačku, ochutíme ju lyžicou rumu (podľa chuti osladíme cukrom, ale keďže ananás je dostatočne sladký, ani netreba) a podávame jednotlivo na tanieri spolu s ananásovými plátkami. Kto má rád chuť sladkého s pikantným, tomu ešte ponúkneme na posypanie extra chilli vločky.

 

Nájsť ten správny nie je veda

V minulosti sa ananás objavoval na našich stoloch pomerne zriedkavo, v mnohých rodinách vlastne iba raz a v počte jeden kus – na Vianoce. Dnes, keď je už toto ovocie celoročne dostupné a cena zaň zanedbateľná, siahnite po ňom častejšie a zistíte, že ani jeho spracovanie v kuchyni nemusí byť veda. Pre konzervárenské účely sa plody ananásu zberajú v plnej zrelosti a hneď spracovávajú. Pre účely vývozu zberajú pestovatelia plody približne 2 – 3 týždne pred plnou zrelosťou, keď sú ešte tvrdé. V obchode hľadajte plody, ktoré majú hmotnosť primeranú k veľkosti a cítiť z nich sladkastú vôňu, nie ťažký, alkohol pripomínajúci pach.

Listy plodu by mali byť čerstvé, pekne zelené a svieže. Ak dokážete vytiahnuť jeden lístok zo stredu stonky len s malým odporom, ananás by mal byť zrelý a vhodný na jedenie. Doma ho položte na pevnú dosku, odrežte z neho celú stonku asi 1 cm pod jej začiatkom a takisto odrežte spodok ananásu asi v hrúbke 1 cm. Ostrým nožom postupne odkrajujte hrboľatú šupu ananásu v pásoch smerom odvrchu nadol, v primeranej hrúbke, aby ste plod zbavili všetkých tvrdých a tmavých častí. Stred alebo hlúbik je takisto vhodný na konzumáciu, je však o čosi tvrdší ako zvyšok dužiny. Nakrájaný ananás použite do smoothies, koktailov, koláčov alebo do šalátov, je vhodným doplnkom pikantných jedál a je takisto perfektnou prísadou marinád. Dobre si rozumie s čerstvými bylinkami, štipľavým chilli a svedčí mu aj spoločnosť sójovej omáčky. Ananás krájame na kolieska, plátky v tvare polmesiaca a na trojuholníčky.

 

Krevety v ananásovej lodičke

Trošku exotický feeling tohto jedla určite nie je ani vo sviatočných dňoch na škodu. Osvedčí sa na silvestrovskom stole ako chutný krevetový chod, ovenčený chuťou ananásu a limetkovej šťavy.

Potrebujeme: 150 g mrazených kreviet, 1 čerstvé vajce, 1 cibuľu, 1 strúčik cesnaku, kúsok čerstvého zázvoru, 100 g mrazeného hrášku, šálku jazmínovej ryže, 2 lyžice sójovej omáčky, 50 g solených pražených kešu orieškov, šťavu z ½ limety, soľ, korenie štyroch farieb, 1 menší ananás.

Príprava: Najskôr podľa návodu uvaríme jazmínovú ryžu. Potom na panvici rozohrejeme lyžicu oleja. Rozbijeme doň vajce, jemne ho osolíme a pripravíme z neho šťavnatú omeletu (vajce nenechávame príliš preschnúť). Vyberieme na tanier, omeletu vidličkou natrháme na malé kúsky a odložíme bokom. Na panvicu opäť nalejeme trochu oleja, osmažíme na ňom cibuľku nasekanú na jemno a po chvíli pridáme nakrájaný cesnak, nastrúhaný kúsok zázvoru a krevety. Opekáme, kým krevety nezružovejú a nezačnú rozvoniavať. Pridáme mrazený hrášok, mleté korenie štyroch farieb, prisypeme jazmínovú ryžu, pridáme sójovú omáčku, celé kešu oriešky a kúsky ananásu. Všetko spolu ohrievame na plameni, kým sa chute nespoja. Hotový pokrm odstavíme, primiešame doň kúsky vajíčkovej omelety a celý pokvapkáme limetkovou šťavou. Na dochutenie môžeme ešte použiť koriandrovú alebo petržlenovú vňať. Podávame v lodičkách z vydlabaného ananásu.

 

Ananásovo-kokosové nepečené cheesecaky

Potrebujeme: Na základ: 150 g maslových sušienok, 50 g masla. Na plnku: 300 ml šľahačky, 250 g mascarpone, 50 g vanilkového cukru, 200 g konzervovaného ananásu, 100 ml kokosovej smotany, pár kvapiek vanilkovej esencie. Na dozdobenie budeme potrebovať kúsky ananásu a opečené kokosové hoblinky.

Postup: Maslové sušienky rozdrvíme v mixéri na drobno a premiešame s rozpusteným maslom. Zmes natlačíme na dno pripravených pohárikov a dáme odpočívať do chladničky. Medzitým vyšľaháme klasickú šľahačku do tuha. V miske vymiešame mascarpone a cukor, pridáme kokosovú smotanu, ananás nakrájaný na drobné kúsky, zopár kvapiek vanilkovej esencie a riadne vymiešame. Nakoniec pridáme vyšľahanú šľahačku. Z chladničky vyberieme poháriky so sušienkovým základom, naplníme ich ananásovým krémom a necháme aspoň tri hodiny zachladiť. Pred podávaním ozdobíme kúskami ananásu a opraženými hoblinkami kokosu.

 

 

Gabina Weissová

foto Gabina Weissová

 

Článok si prečítate v zimnom dvojčísle MIAU (2018)