Barbora Mihoková – Keď sa bábka usmieva

 

Beatles sú jej srdcovka a hoci každá marioneta je originál, bábky dvojice Lasica & Satinský musela pre veľký úspech vyrobiť dvakrát. Jej marionety majú ľuďom prinášať radosť a úsmev… Takže stačí malý úsmev, aby sa všetko stalo možným, ako hovorí klasik. Aj keď – viete si predstaviť, že by sa Dr. House usmieval?

 

1.Vaša mama Iveta Mihoková vedie rodinné bábkové divadielko Gašparko. Zapájate sa doň aj vy?

Moja mama hrávala v ochotníckom divadle už ako malá. Neskôr začala robiť aj bábkovú réžiu a sama takýto krúžok viedla. Môj dedko, mamkin otec, maľoval obrazy, krajinomaľby, takže vzťah k umeniu máme zrejme po ňom. Vlastné bábkové divadlo mama založila, keď som mala osem rokov. Pamätám si, ako sa odhodlávala a zvažovala, či do toho ísť. Ako slobodná matka mala strach, či nás to uživí. Obavy sa však, našťastie, nenaplnili a divadielku sa dodnes darí. Deti v škôlkach a školách majú mamine rozprávky veľmi rady. Ako malá som zohrávala úlohu akéhosi detského kritika – mama mne a mojim kamarátom pred začatím každej sezóny urobila doma predpremiéru, aby sme jej dali spätnú väzbu, prípadne poradili, čo by ešte mohla vylepšiť.

 

2.Spomínate si na svoju najobľúbenejšiu hračku?

Alf, ktorého mi ručne ušila mama. Brávala som si ho so sebou úplne všade. Veľmi rada som mala aj hojdačku, ktorú mi mama sama zhotovila v mojej izbe, visela zo stropu na autolane. Bývame dosť nízko, takže keď ju mama raz v lete upevňovala na strop, okoloidúci susedia dostali strach, že čo má s tým lanom v pláne. Doteraz sa z toho smejeme! Zhotovila mi aj poschodovú posteľ so šmýkačkou a pod posteľou bunker s oponou, kde som sa mohla hrať s javajkami (bábkami na paličke). Mama je veľmi technicky zručná, takže veľa vecí ohľadom remeselnej časti výroby marionet mi vysvetlila práve ona.

 

3.Napriek rodinnej tradícii ste však „bábkarinu“ študovať nešli…

I keď som absolvovala strednú umeleckú školu, odbor propagačné výtvarníctvo, kde som sa naučila veľa vecí ohľadom kresby, maľby a práce s rôznymi materiálmi, výrobu bábok som neštudovala. Marionety som sa učila vyrábať doma. Na výške som študovala marketingovú komunikáciu a teraz, pri výrobe marionet, sa snažím zužitkovať všetko, čo som sa naučila z oboch škôl.

 

4.Z hľadiska výroby – čím sa líšia vaše marionety od tých klasických, divadelných?

Máme na to takpovediac „rodinný postup“. Mamine a moje marionety majú podobnú konštrukciu, no rozdiel je hlavne vo veľkosti a vo využití. Kým divadelné marionety účinkujú v rozprávkach a kvôli jednoduchšiemu ovládaniu sú menšie, tie moje slúžia skôr ako dekorácia, a preto môžu byť väčšie a ťažšie. Princíp výroby je však podobný. Na internete sledujem hlavne trendy v oblasti rôznych materiálov a občas aj videá o modelovaní tváre, pretože sa v tom snažím neustále zlepšovať.

 

5.Čo všetko z IT sveta je užitočné a nápomocné vašej práci?

Zo sociálnych sietí využívam hlavne Facebook. Mám aj web stránku a skúšala som aj Pinterest, no nesnažím sa byť „všade“. Podstatou môjho marketingu je najmä osobné odporúčanie zákazníkov. Facebook využívam na prezentáciu svojho portfólia. Nesnažím sa naháňať lajky a počet fanúšikov, pretože ak by sa o mne dozvedelo hoci aj milión ľudí, stále by som vedela vyrobiť len obmedzený počet marionet.

 

6.Spoznali by sme, že vyrábate bábky podľa vašich rúk? 

Hneď si ich idem nakrémovať (smiech). Samozrejme, pri modelovaní, maľovaní, pri práci s rôznymi hmotami, ktoré používam, si ruky musím dosť často „drhnúť“, čo na ne nemá práve blahodarný účinok. Pri práci tiež nesmiem mať dlhé nechty, pretože by mi pri modelovaní a brúsení zavadzali. Brúsenie si vyžaduje používanie rúška, aby som nevdychovala prach. A keďže ide o sedavú prácu, snažím sa robiť si časté prestávky.

 

7.Používate pri výrobe nejaké vlastné špeciálne know-how?

Povedala by som, že som ho postupom času „vyšperkovala“. Musela som vychytať všetky muchy a ešte stále je veľa vecí, ktoré by som mohla zlepšiť. Po niektorých  materiáloch som vyslovene pátrala na internete a testovala ich. Ide mi o to, aby sa mi s nimi dobre pracovalo, ale zároveň, aby boli marionety pevné, nerozbitné. A to si vyžaduje veľa skúšania, pokusov a omylov. Spočiatku som si modelovaciu hmotu vyrábala sama – z nastrihaných a pomixovaných novín. Tento materiál bol po vyschnutí ľahký a nerozbitný. Schnutie však trvalo aj týždeň a po odparení vody ostal povrch tváre nerovný a ťažko sa brúsil. Teraz pracujem s hmotou na báze dreveného prachu, ľahšie sa s ňou pracuje a tiež spĺňa kritérium nerozbitnosti. Pri výrobe prvých marionet som sa snažila vymodelovať celú hlavu za jeden deň. Neskôr som zistila, že materiál sa dá vrstviť už aj na zaschnutý povrch. Keď sa k modelovaniu vrátim na druhý deň, všimnem si veci ohľadom podoby tváre, ktoré by som predtým prehliadla. Časom som sa tiež naučila, že niektoré činnosti je lepšie delegovať, a preto som prestala doma ručne píliť drevo, ale poverila som tým stolára, ktorý to v dielni urobí oveľa krajšie a rýchlejšie ako ja.

 

8.Črty tváre sú na bábke najdôležitejšie. Aké emócie vaše bábky vyžarujú?

Keďže marioneta sama o sebe predstavuje niečo milé, veselé a má priniesť radosť, je lepšie, ak sa usmieva. To však neplatí , ak je pre danú osobu typickejší vážny výraz, ako v prípade Dr. Housea. Pri podobizniach je dôležitá práve autentickosť a zachytenie osobnosti.

 

9.Naučiť sa viesť marionetu je údajne rovnako náročné, ako naučiť sa hrať na hudobný nástroj…

To neviem posúdiť, keďže na žiadny hudobný nástroj nehrám. Ale, samozrejme, chce to prax. Marionety síce ovládať viem, ale nie až na takej úrovni ako moja mama. Moje marionety putujú do rúk ľuďom, ktorí nie sú bábkoherci, takže im vysvetlím základné pohyby a prácu s drevenou vodiacou tyčou. Väčšinou si ich však aj tak niekde vystavia a naaranžujú.

 

10.Čo hovoríte na súčasný populárny trend hand-made výrobkov?

Keďže tiež vyrábam ručne, viem oceniť hand-made výrobky. Ich pridaná hodnota je práve v originalite, jedinečnosti a precíznosti, ktorú tvorca do výrobku vloží. Možno ani tak nejde o momentálny trend, veľa ľudí malo k tomu vzťah aj predtým, no v období sociálnych sietí si hand-made výrobcovia ľahšie nájdu cestu k zákazníkom. Mnoho ľudí práve v tom vidí príležitosť, ako si urobiť zo svojho koníčka živobytie (či aspoň si prilepšiť k živobytiu).

 

 

Simonetta Zalová

foto Maroš Fabian

 

Druhú desiatku otázok a odpovedí nájdete v marcovom čísle MIAU (2018)