Chichen Itza

 

Hubiku

Polostrov Yucatán je doslova posiaty množstvom „prírodných jám“. Dažďová voda preteká vápencovými horninami, filtruje sa a opúšťa ich priehľadne čistá, vytvárajúc podzemné ložiská vody. Dutiny vznikajú zrútením mäkkého vápencového podložia, a vznikajú tak podzemné vodné útvary. Jamy sa líšia veľkosťou i tvarom, niektoré sú veľkým otvoreným bazénom, iné iba malou vstupnou dierou vedúcou k jaskynnej formácii. V dávnych dobách niektoré z jám slúžili ako rituálne miesta Mayov, ktorí verili, že predstavujú priechody do posmrtného života. K najobľúbenejším a najnavštevovanejším patrí Hubiku – pri jej vstupe vás bude čakať šaman s modlitbou za prosperitu a šťastný život. Buďte však pripravení, že vás pri tom poriadne vyšľahá vetvičkami z kríkov. Hubiku dosahuje 50 metrov od hladiny vody ku stropu a 27 metrov pod hladinou vody na dno. Hoci je obľúbenou destináciou turistov, ako prírodná plavecká diera láka na osviežujúce kúpanie aj domácich obyvateľov.

 

 

Chichen Itza

Mesto Chichen Itza sa nachádza v juhovýchodnej časti Mexika na polostrove Yucatán, ktorý je známy svojím vápencovým podložím a výskytom podzemných dutín – svedčí o tom aj samotný názov Chichen Itza, ktorý v preklade z mayského jazyka znamená „pri ústí studne Ici”, pričom Ica bolo meno prestížnej mayskej rodiny. Mayovia ovládali väčšinu dnešného Mexika a Strednej Ameriky až do príchodu európskych kolonistov. Chichen Itza bolo v roku 1988 zaradené do svetového dedičstva UNESCO a v roku 2007 túto archeologickú lokalitu vyhlásili za jeden z novodobých siedmich divov sveta. V centre mesta, ktoré vzniklo niekedy medzi rokmi 750 až 900, stojí stupňovitá asi 30 metrov vysoká pyramída El Castilo, používaná hlavne na náboženské obrady. Ľudské obety sa uskutočňovali na hornej terase, pričom sa obetúvali iba vojnoví zajatci s vysokým statusom, ostatní zajatci sa používali na prácu. Vnútri pyramídy stojí ešte jedna, 9-úrovňová pyramída používaná na kráľovský pohreb. Pád mayskej civilizácie sa vo veľkej miere pripisuje príchodu Krištofa Kolumba v roku 1492 a neskôr španielskych kolonizátorov.

 

 

Skvosty Miestnej kuchyne

Limetková polievka sa považuje za tradičné jedlo Yucatánu. Limetka však netvorí jeho hlavnú ingredienciu, hoci práve ona dodáva polievke chuť. Podáva sa s kuracím mäsom, paradajkami, paprikou, koriandrom a tortillovými čipsami. Cochinita pibil, pomaly pečené bravčové mäso, sa najprv marinuje v silne kyslej citrusovej šťave ochutenej semenami annatto, ktoré dodávajú mäsu oranžovú farbu. Mäso sa pečie zabalené do banánových listov, z ktorých jedlo absorbuje polyfenoly, ľudskému telu prospešné látky plné antioxidantov. Aj preto sú banánové listy veľmi častou súčasťou mexickej kuchyne.

 

 

Oslavy Dňa mŕtvych

Pripadajú každý rok na 1. novembra a v mnohých oblastiach Mexika sú najdôležitejšími oslavami roka. Vtedy sa duše mŕtvych vracajú do tohto sveta a vďaka sviatkom by sa v ňom mali cítiť vítané a vážené. S tancom, dobrým jedlom a, samozrejme, umením sa možno stretnúť na každom rohu. Ľudové umenie, ktoré sa spája s Dňom mŕtvych, nemožno celkom pochopiť bez odkazu Josého Guadalupe Posadu (1852 – 1913), litografa v období pred mexickou revolúciou, ktorému nehynúcu slávu priniesla ikonická kostlivá dáma La Catrina. Práve ona sa stala symbolom Dňa mŕtvych. Posada sa považuje za otca moderného mexického umenia, ktorý vo svojom diele nasledujúcim generáciám zanechal nový spôsob vyjadrenia mexickej kultúry. Mnohí umelci (medzi nimi i Frida Kahlo a Diego Riviera) úspešne nasledovali jeho štýl a originálne stvárňovali intímny vzťah Mexika k smrti. Metropoly.

 

 

 

Z Mexika

Katarína Lifková