Claire Foy – Z kráľovnej punkerka

 

 

Claire Foy má rada výzvy. Nebála sa zahrať si ešte stále žijúcu britskú panovníčku a nebojí sa zahrať si ani dievča, ktoré to zráta mužom, čo ubližujú ženám. Lisbeth Salanderová je späť. Tentokrát s tvárou anglickej herečky.

 

„Nie je to superhrdinka. Myslím si, že najúžasnejšia vec na Lisbeth Salanderovej je to, že nemá špeciálne schopnosti. Je istý druh vyhnanca, celý svoj život bola vyhnanec. Jedinú schopnosť, ktorú v skutočnosti má, je, že sa nikdy nevzdáva a bude bojovať do trpkého konca. Je to tá najľudskejšia postava, akú som kedy hrala,“ vyznala sa zo svojich citov k pozoruhodnej hrdinke Foy. Keď médiá prezradili, kto si tentokrát zahrá odvážnu potetovanú hackerku, mnohí zvraštili obočie. Lisbeth už asi navždy bude nosiť tvár švédskej herečky Noomi Rapace z trilógie Millenium, americká verzia s Rooney Mara a Danielom Craigom na počudovanie nezafungovala…

Štvrtý knižný diel Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti, má už iného autora, a tak si zaslúžil aj inú herečku. Voľba padla na Claire Foy, 34-ročnú Angličanku, ktorú poznajú predovšetkým znalci anglickej televíznej tvorby – ako upravenú pokojnú dámu s krásnymi lokňami s distingvovaným prejavom. A zrazu má z nej byť asociálna podivuhodná dievčina, ktorej násilie nie je cudzie. Kinematografia však priniesla už mnoho prijemných prekvapení a je celkom možné, že to zafunguje aj tentokrát.

 

Všetko zlé je na niečo dobré

Útla Claire Elizabeth Foy (meria len 162 cm) sa narodila 16. apríla 1984 v meste Stockport neďaleko Manchestru a doma na ňu okrem matky a otca dozerala aj najstaršia sestra Gemma a prostredný brat Robert. Detstvo jej plynulo bez komplikácií, až na skutočnosť, že ako osemročná zažila rozvod rodičov a následne vyrastala už len s mamou a súrodencami. Rozruch v jej živote nastal s príchodom puberty. Bola stále vzorná, žiaden odporný tínedžer, nemala ani veľa chlapov, ani veľa alkoholu (ako sama zhodnotila) navštevovala dievčenskú školu Aylesbury High School, avšak ako trinásťročnej jej diagnostikovali artritídu a športovaniu, ktorému sa na jej škole vo veľkom venovali, musela dať zbohom: „V skutočnosti som neregistrovala, že som chorá, bola som len nahnevaná, že som musela chodiť o barlách, zatiaľ čo ostatné dievčatá okolo mňa bežali a taktiež, že moje kolená sú opuchnuté, kým ostatné ich mohli ukazovať v minisukniach.” V osemnástich jej lekári vyrazili dych ešte viac, za okom jej objavili nádor. Našťastie nezhubný a statočná Claire podstúpila ročnú liečbu steroidmi. Všetko zlé je však na niečo dobré a ona pochopila, že život treba žiť naplno: „Ak by sa to nestalo, neviem, či by som mala dostatok odvahy vyložiť karty na stôl a povedať, že chcem študovať herectvo.” Veru tak, doma s úplnou vážnosťou oznámila, že chce byť herečkou. Skúsenosti mala zo školských predstavení, kde sa vždy nadšene hrnula, predtým ale prinútila súrodencov, aby sa zapojili tiež. Ako najmladšia potrebovala mať akýsi pocit ochrany.

 

Minulosť jej pristane

Na Liverpool John Moores University, kde študovala herectvo a film, už bojovala osamotená a o seba sa musela postarať aj v Oxforde. Na miestnej hereckej škole absolvovala jednoročný herecký kurz a popritom sa jej podarilo dostať do nejakých tých divadelných predstavení. Pravý drsný nefalšovaný život začal pre ňu v roku 2007, keď sa ocitla v Londýne. S kamarátmi obývala dom a riešila klasické otázky – z čoho zaplatiť nájom a nákupy potravín, šatstva… Žeby prelomovou a dobre zaplatenou úlohou? ­„Pracovala som v supermarketoch, dávala štítky na bezjbalové čiapky, robila v bezpečnostnej službe počas Wimbledonu, ale nikdy som si nemyslela, že herectvo bude niečo, v čom môžem byť dobrá alebo sa tým uživiť.“ A k tomu nejaké tie herecké šteky. Našťastie, taká menšia prelomová úloha prišla už v roku 2008. „Čo nás dostalo, bola jej krehkosť a mimoriadne oči. Jej oči veľké ako taniere boli oknami do jej duše,” vyznala sa režisérka Dearbhla Walsh, ktorá Claire prihrala hlavnú úlohu v seriáli Malá Doritka. Román Charlesa Dickensa o tom, ako chudobné, krásne a bezbranné dievča ku šťastiu a majetku prišlo, milujú nielen Angličania… a seriál so14 časťami sa mimoriadne vydaril, ba naznačil aj smer, ktorým by sa mohla uberať kariéra mladej herečky. Krásne oči pod elegantným účesom a k nim krásne dobové kostýmy. Claire Foy to najviac svedčí v minulosti, či už dvesto, päťdesiat alebo dvadsať rokov dozadu. V roku 2010 sa objavila v seriáli Vyššia a nižšia spoločnosť, v kulisách predvojnového Londýna a o štyri roky si po boku Johna Malkovicha zahrala v dobrodružno-historickom seriáli Crossbones, ktorý preniesol divákov na začiatok 18. storočia do sveta pirátov. Objavila sa však aj v seriáloch zo súčasnosti: White Heat (2012) o osudoch siedmich kamarátov a The Promise (2011), kde sa zhostila hlavnej úlohy mladej Erin, ktorá na vlastnej koži, ale aj prostredníctvom dedkovho denníka, spoznáva Izrael a napäté spolužitie viacerých etník v krajine. V roku 2015 si opäť obliekala historické kostýmy – v seriáli Wolf Hall stvárnila Annu Boleynovú, druhú manželku Henricha VIII.. Kráľovská koruna na jej hlave akoby predznamenala, čím ju osud prekvapí v nasledujúcom roku.

 

Matka i kráľovná

Na sa vybrala v piatom mesiaci tehotenstva s vedomím, že meniace sa proporcie i šialenstvo, ktoré nastane po narodení dieťaťa, zvyčajne kariéru ženy pozastavia či niekedy aj prekazia. Napriek tomu úlohu získala! Netflix sa odhodlal na náročný projekt The Crown (Koruna), seriálové zmapovanie vlády Alžbety II. od narodenia (prípadne niektoré udalosti ešte predtým) až po súčasnosť a úlohu britskej vladárky prisúdil Claire. Je isté, že Claire na filmovacie dni nezabudne do konca života, ani nie tak pre pompéznu výpravu či náročný scenár a scény, ale preto, že na filmovaní jej od prvého dňa robila spoločnosť štvormesačná dcérka Ivy Rose. „V prvý deň filmovania som sa ocitla na škótskej Vysočine so zapálenými prsníkmi a bez možnosti nakŕmiť dieťa…“ A ďalšie dni? Dojčenie, maskérňa, klapka, strih, táto bola dobrá, odsávačka, opäť maskérňa… „Musela som byť blázon. Byť matkou aj kráľovnou zároveň.“ No opäť sa v jej prípade potvrdilo, že všetko zlé je na niečo dobré – hormonálne vyčerpanie jej dopomohlo ku skvelému výkonu: „Pretože som bola taká unavená, prežívala som každý moment naplno. Nepremýšľala som, v skutočnosti som nemala energiu na to, aby som sa snažila vynájsť emócie, ktoré tam neboli.“ Zadarilo sa a 8. januára 2017 si z hotela Hilton v Beverly Hills odniesla Zlatý glóbus ako najlepšia herečka v dramatickom seriáli. Pomerne neznáma britská herečka pokorila Ameriku.

Aké je to hrať britskú kráľovnú? Najdlhšie vládnuceho panovníka v histórii ľudstva? Ženu, ktorá má po boku toho istého muža 71 rokov, ktorá porodila štyri deti, má osem vnúčat a počet pravnúčat sa stále rozrastá. Ženu, o ktorej si myslíme, že ju poznáme. Koho však poznáme? Dnes už elegantnú starú dámu, ktorá sa usmieva a máva nadšeným davom. Ale aká je v skutočnosti? Preniklo niekedy niečo z jej skutočného charakteru na verejnosť? Je prchká, alebo flegmatická? Má maškrtný jazýček, alebo jedáva striedmo? Čo si o Alžbete II. myslí jej predstaviteľka? Zmenil sa jej pohľad na panovníčku. Áno, už to nie je len kráľovná, ale zrazu vie, že to bola dcéra, je matka, manželka, ale samozrejme predovšetkým cítiaca bytosť: „Myslím, že je ako ktokoľvek iný, ale nesmie vyjadrovať emócie tým istým spôsobom ako my. Jej povinnosti a jej práca znamenajú, že nie je schopná byť otvorená vo svojich pocitoch, tak ako to môžeme my s našimi rodinami a našimi manželstvami. Jej rodina bola pre ňu tá najdôležitejšia vec a zrazu ju musela obetovať. Akonáhle som to pochopila, už to nebola nehmatateľná postava, ale skutočná osoba, ktorú som mohla hodnoverne zobraziť na obrazovke.“ Ako dôkaz, že Windsorovci sú predsa len rodina, ktorá má spoločné spomienky, uvádza Foy dokument, ktorý nakrútila BBC ku kráľovninej deväťdesiatke. Rodinní príslušníci v dokumente sledujú svoje staré domáce videá, komentujú ich a sem-tam sa i zasmejú.

 

 

Martina Solčanská

foto Sita, Itafilm

 

Celý článok si prečítate v októbrovom čísle MIAU (2018)