Dizajnérky krásy a funkčnosti

GabinaWeissová

foto Jozef Barinka

 

Steve Jobs raz povedal, že „dizajn“ je zábavné slovíčko. Mnohí ľudia si vraj myslia, že vyjadruje iba to, ako veci vyzerajú. Ide v ňom však aj o to, ako veci fungujú a po rozhovore s úspešnými slovenskými dizajnérkami môžeme jeho definíciu ešte rozšíriť: dizajn je aj hra, talent, inšpirácia, tradícia, vytrvalosť, nápad a vízia. A možno ešte oveľa viac…

 

Soňa Otiepková: hravý nábytok

Autorka dvoch prototypov kresiel so špeciálnym výpletom, ktoré získali hlavnú cenu v kategórii Dizajn nábytku na medzinárodnej súťaži Cena prof. Halabalu 2013, organizovanú Technickou univerzitou vo Zvolene. Svoje kreslá vystavovala v Berlíne a tiež na viedenskom týždni dizajnu. Jej výplet registrovali ako patentový vzor na Úrade priemyselného vlastníctva SR.

 Soňa Otiepková dizajnérka

 

Nápad za milión: Inšpirovala som sa tradičnými remeselnými výpletmi, experimentovaním sa mi však podarilo vytvoriť nový výplet, kde som jednotlivé očká rozdelila na samostatné častice. Použila som ho pre výplet kresla, pretože práve ten sa mi zdal najlepším manifestom jeho odolnosti. Ako materiál som zvolila dizajnérsku plsť pre jej široké spektrum farieb a kombinácií. Neskôr som sa rozhodla rovnakou technikou vytvoriť koberce, ktoré sa stali súčasťou ponuky detskej značky nábytku Villo.in, ktorú sme pred niečo vyše rokom založili s priateľmi z rôznych odborov.

Inšpirácia:Strávila som množstvo času v knižnici ÚĽUV-u, pátrajúc po zaujímavých a možno zabudnutých technikách a spôsoboch vypletania. Našla som množstvo inšpirácií, no ako to zvyčajne býva, nakoniec som úplnou náhodou prišla na iný spôsob, inšpirovaný klasickým háčkovaním. Išlo mi hlavne o to, aby bola stále viditeľná inšpirácia remeselnou, ručnou výrobou, ale s použitím nových, súčasných technológií. Aby výsledný produkt pôsobil moderne.

V mene krásy či pomoci: Väčšina ľudí vníma dizajn ako hľadanie krásnych tvarov, ako obal, ktorý predáva produkt. Toto je pravda len sčasti. Dizajn je v skutočnosti dlhý a náročný proces, ktorého výsledkom je v ideálnom prípade funkčný aj esteticky príjemný produkt. Môže sa stať, že sa podarí vytvoriť produkt natoľko inovatívny, ikonický alebo esteticky dokonalý, že jeho funkčná stránka ostáva v úzadí. Napriek tomu môže byť dôležitý, pretože pomáha pochopiť veci, vzťahy, materiály, ukazuje možnosti, ktoré doba ponúka.

Moja silná stránka: Vzťah k ručným prácam a potreba stále niečo vyrábať. Technické myslenie, schopnosť rýchlo sa čokoľvek naučiť, priestorová predstavivosť, veľmi detailná schopnosť rozoznávať farby, ich dobré cítenie, odvaha púšťať sa do vecí, o ktorých nemám ani poňatie, trpezlivosť a perfekcionizmus, ktorý mi v skutočnosti občas komplikuje život.

Moje top miesto: Cítim sa dobre všade tam, kde som obklopená správnymi ľuďmi. Momentálne je takým miestom Cvernovka, niekdajšia továreň na priadze, ktorá sa v súčasnosti stala akousi továrňou na umenie a nápady. Nájdete tam množstvo ateliérov, umelcov, maliarov, grafikov, fotografov, architektov a iných kreatívnych ľudí a ja som šťastná, že som sa mohla stať jednou z nich.

Stále vo forme: Žiadnu zaručenú radu, ako nezlenivieť a nespomaliť, nemám. Bojujem s tým ako všetci ostatní, určite však platí, že najlepší „štartovač“ je deadline (smiech). Najviac ma inšpirujú farby a rada sa udržujem v kondícii skladaním origami. Čím zložitejšie, tým lepšie. Pomáhajú mi lepšie získať predstavu o priestore, samotný papier je pre mňa inšpiratívny.

Najväčšia ikona dizajnu: Eileen Grey – ako jedna z prvých žien sa presadila v čisto mužskom svete dizajnu. Jej produkty zo začiatku 20. storočia, z obdobia moderny a funkcionalizmu sú ikonické dodnes. Zo súčasných dizajnérok je mi najbližšia Patricia Urquiola a jej vzťah k remeslám i spôsob, ako ich prepája so súčasnou výrobou a technológiami. Jej kreslo Tropicalia bolo pre mňa podnetom k téme mojej diplomovej práce.

Na čom práve pracujem: V rámci našej firmy pracujeme na nových variabilných skladacích produktoch s viacerými funkciami. Môžem spomenúť napríklad detskú postieľku, čo rastie s dieťaťom, pracovný stolík, ktorý sa zmení na kresliacu tabuľu či dokonca na bunker, kolísku, z ktorej sa dá urobiť hojdačka, keď z nej dieťa vyrastie… V rámci vlastnej tvorby už dlhšie uvažujem nad spoločnou kolekciou s priateľom, dizajnérom Martinom Žabkom. On pracuje s drevom, betónom, je viac konštrukčný typ, ja by som tam chcela pridať niečo textilné, súvisiace s ručnými prácami…

Naše, slovenské: Na Slovensku máme veľa šikovných dizajnérov a vzniká tu množstvo zaujímavých nápadov. Napriek tomu sa často stáva, že slovenský dizajn je viac uznávaný vo svete ako doma. Takisto dopyt po dizajnérskych produktoch je na Slovensku veľmi malý. Situácia sa však pomaličky mení, ľudia si začínajú viac ceniť „poctivo“ vyrobené domáce veci.

Pekný domov: Bývam zatiaľ v prenajatom byte, ale obaja s priateľom sme dizajnéri, tak sme sa rozhodli väčšie kusy nábytku vyrobiť si sami. Za spomenutie určite stojí posteľ, zvýšená na úroveň okna. Získali sme pod ňou obrovský úložný priestor a zároveň každé ráno výhľad na východ slnka nad strechami budov v Starom meste.

Moje „must have“: Aj v dnešnej mobilnej dobe sa nezaobídem bez pera a papieru. Takmer každý deň si píšem štruktúru dňa, jednotlivé úlohy, záznamy, schémy, nápady. Po papieri siaham, aj keď sa snažím poskladať model nového nápadu, a tým si overiť, či to, čo si predstavujem v hlave, možno dostať aj „do priestoru“.

Čo robím, keď nič nerobím: Veľa voľného času trávim s priateľom v hobbymarkete so stavebným materiálom, čo úzko súvisí s rozhodnutím vyrábať si nábytok vlastnoručne. Veľakrát priamo na mieste vymýšľame, ako to bude vyzerať a fungovať a potom zvyšok víkendu montujeme, lepíme, skladáme. Už nejaký čas sa venujem pole fitness (cvičenie na tyči), dokonca som si zadovážila tyč aj domov.

Osobné motto: Snažím sa brať každú novú úlohu ako výzvu otestovať si svoje schopnosti. Každý projekt beriem ako možnosť posunúť sa niekam ďalej. Doslova si poviem „challenge accepted!“ a idem na to.

 

Marianna Slivková: neprehliadnuteľné lustre

Členka tímu, ktorý navrhuje dizajnové lustre z optických vlákien. Vďaka vlastnej značke exkluzívnych svietidiel FOSALI, predstavenej na jar 2014, sa úspešne zapísal medzi výrobcov lustrov na medzinárodnom trhu a získal ocenenie v súťaži inovatívnych nápadov StartUp Awards 2014 v kategórii Art&Design.

 Mariana Slivková dizajnérka

 

Nápad za milión: Optické vlákna v našich dizajnových lustrochdokážu viesť svetlo aj niekoľko metrov od základne lustra, sú bezpečné (napríklad aj do vody) a flexibilné, pokiaľ ide o najodvážnejšie tvary a dizajn. Svetelné zdroje, ktorými v lustroch svietime, sú zasa miniatúrne a vlastnoručne vyvinuté LED zdroje, ktoré nám dovoľujú vyprodukovať veľké množstvo svetla z malého zariadenia, napojiť na inteligentnú inštaláciu, navodiť rôzne farebné scény a vďaka dlhej životnosti ponúkajú aj bezproblémový servisný cyklus.

Inšpirácia: Tento nápad sa v nás už dlhé roky rodil – na trhu je veľký nedostatok svietidiel určených na akcentuálne / doplnkové svietenie, ktoré by boli dominantné, no zároveň nenáročné na prevádzku a servis a okrem toho spĺňali aj dizajnovú úlohu. Myšlienka predstaviť jednu ucelenú kolekciu svietidiel, ktoré by ladili s množstvom rozličných priestorov, sa nám nesmierne páčila, a tak sme sa pustili do jej tvorby.

V mene krásy či pomoci: Nielen veci funkčné sú pre nás osožné. Veď si zoberme, koľko zbytočností má každý človek doma: vázička, soška z dovolenky či dévedéčka, ktoré si nikdy neprehráme. Umenie, dizajn či zberateľský kúsok veľakrát nemá žiadnu výraznú funkciu, no bez neho by to nebolo ono… Keďže sme však srdcom „svetlári“, okrem dizajnového aspektu sa rovnakou dávkou zameriavame aj na funkčnosť svietidiel. Lebo nechceme vyrábať lustre, ktoré sú iba originálne a krásne, ale také, ktoré sa stanú plnohodnotným prvkom interiéru.

Moja silná stránka: Mám silnú osobnosť, disponujem istou formou prirodzenej autority, takže väčšinou dosiahnem to, čo chcem, no peknou, nekonfliktnou cestou. Takže situácie vyhrávam bez toho, že by druhá strana mala zlý pocit z prehry. Toto je podľa mňa veľmi dôležité v podnikaní, najmä keď musím rešpektovať klientove požiadavky, no zároveň presadiť riešenie, o ktorom som presvedčená, že je najvhodnejšie a pre nás ako spoločnosť aj realizovateľné.

Moje top miesto: Určite by som chcela plávať s veľrybami. I keď predpokladám, že na to asi nenazbieram odvahu, veľmi rada by som s nimi strávila celý jeden deň niekde v divokej prírode.

Stále vo forme: Keď múza neprichádza, treba si vyčistiť hlavu – čím skôr, tým lepšie a nápad sa čoskoro dostaví. Niekedy je to otázky hodiny, niekedy aj niekoľkých dní. A najlepšie nápady sú také, ktoré mi prídu na rozum, keď robím niečo úplne iné. Také sú väčšinou takmer dokonalé.

Najväčšia ikona dizajnu: Britská dizajnérka Sharon Marston, ktorá tvorí neskutočne krásne a exkluzívne svetelné kreácie z optických vlákien. Jej práca dýcha skutočnou hĺbkou a vždy nádherne, do posledného detailu, ladí s priestorom. Spolupráca s ňou by ma urobila nesmierne šťastnou a pevne verím, že sa mi to aj niekedy podarí.

Na čom práve pracujem: Na príprave prezentácie na aprílovej milánskej výstave dizajnových svietidiel Euroluce. Chceme predstaviť naše unikátne riešenia a krásne dizajny, náš stánok, nielen svietidlá, musí byť očarujúci a dokonalý. Táto výstava je najmä o dizajne, takže najviac energie venujem práve dizajnu a výrobe jedinečného kúska svietidla, z ktorého padnú všetci na zadok…

Naše, slovenské: V dnešnom globálnom svete je ľahké „preraziť“, máme predsa internet, zahraničnú TV, lacné letenky, bezvízový styk a dokonca aj jednotnú menu, takže vidím len samé výhody. Máme veľké šance presadiť sa v zahraničí, no musíme vyjsť zo svojej zóny komfortu, prestať byť tichí, zľaknutí a prehovoriť nahlas a zreteľne. Jednoducho, vedieť sa „predať“.

Pekný domov: Môj domov je v súčasnosti ďaleko, keďže ostal v Anglicku spolu s mojím priateľom. Odvtedy plánujem, čo všetko „navláčim“ do nového domova tu na Slovensku, určite to však bude vysoká kuchynská linka, masívny jedálenský stôl a množstvo kvetov.

Moje „must have“: Každý v mojom okolí vie, že bez vody som ako ryba na suchu a dokonca aj veľké pivo musí prísť s ešte väčším pohárom vody (smiech).

Čo robím, keď nič nerobím: Snažím sa pravidelne cvičiť, aspoň raz týždenne si naordinujem večer s priateľmi a jeden večer strávim pri nejakom dobrom filme. Fantastický „odreagovávač“ je však môj ukecaný papagáj Tímo, znamená pre mňa dokonalé vypnutie po stresujúcom dni: riešim jeho neustále šibalstvá, nácvik nových slov a zachraňujem naše firemné priestory (smiech).

Osobné motto: Netreba strácať čas dlhým rozhodovaním sa a konať okamžite. Akokoľvek to dopadne, budem o skúsenosť bohatšia a to je vždy viac, ako uvažovať nad tým, čo by bolo, keby…

 

Katarína Beličková: objekty s príbehom

Rok 2014 bol jej rokom, ako produktová dizajnérka (a členka autorskej dvojice, pracujúcej pod hlavičkou štúdia MEJD) odvážne rozvírila slovenské dizajnérske vody. Vo svojej práci hľadá nové pohľady na produktový dizajn, pričom za každým objektom, inšpirovaným obyčajnosťou života, stojí nejaký príbeh.

 CHOBOTNICA_stolička 1

 

Nápad za milión: Medzi výtvory s veľkým potenciálom patrí náš aktuálny projekt Loading (local added in global), zastrešujúci naše najnovšie produkty, svietidlá JAR, EXHIBIT a WELL. Tie pracujú s témou tradičných lokálnych remesiel. Myslím, že ide o veľmi vydarenú kolekciu, ktorá si našla mnoho fanúšikov hlavne v zahraničí. Celkovo som ale veľmi hrdá na to, že sme s kolegom Štefanom Noskom založili štúdio Mejd. V ňom predstavujeme našu kreativitu a inovácie. Veľmi veľa mi dalo minuloročné cestovanie a vystavovanie v zahraničí. Je to skúsenosť na nezaplatenie, priamo komunikovať s kolegami z celého sveta, s inými štúdiami a výrobcami.

Inšpirácia: Fascinujú ma ľudia, ktorí sa neboja a začnú robiť veci, ktoré ich bavia, veria im a dokážu premeniť sen na skutočnosť. Takí ľudia sú určite šťastní.

V mene krásy či pomoci: Je dôležité mať spätnú väzbu, vedieť, či sú ľudia spokojní, či majú radosť a či som v nich prebudila nejakú emóciu. Snažím sa vymýšľať produkty funkčné, no zároveň majú v sebe nápad, vtipnú alebo ironickú myšlienku. Chcem, aby každá vec mala dušu a aby si k nej ľudia vytvorili vzťah, aby sa spájala s emóciou a s pocitom spríjemnenia života alebo bývania.

Moja silná stránka: Mám dobrú intuíciu, som odvážna, viem veci hĺbkovo analyzovať, prísť podstate na koreň a viem sa empiricky vzdelávať a zdokonaľovať.

Moje top miesto: Pláž a šíry oceán. Očarilo ma Portugalsko. A vrátiť sa chcem všade tam, kde som ešte nebola (smiech), stačila by mi aj chatrč pri oceáne. A potom si už len tak surfovať a počúvať zvuk vĺn…

Stále vo forme: Netreba to preháňať, treba aj relaxovať, cestovať a stretávať sa s priateľmi. Mne toto pomáha najviac a najviac ma to aj nakopne. Našťastie som ešte nikdy nezažila pocit prázdnoty, kedy by ma premkol strach, že už nikdy nič poriadne nevymyslím. Človeku vždy niečo napadne, len si k myšlienkam treba nájsť cestu.

Najväčšia ikona dizajnu: Je ich viac. V každom období sa našiel niekto, kto ma oslovil a zanechal dodnes vo mne inšpiráciu a motiváciu. Už na základnej škole to boli dizajnéri z Bauhausu, ďalej Charles a Ray Eamesovci, taktiež môj profesor František Burian, Verner Panton, Michael Thonet a kopec iných, ktorých vplyv vo mne doteraz rezonuje.

Na čom práve pracujem: Momentálne sa snažíme doklepnúť rozpracované  projekty – realizácie a produkty pre zákazníkov, spraviť e-shop, zariadiť si ateliér a zrealizovať projekty, ktoré sa chystajú tento rok. Medzi ne patrí už vyššie spomínaný Loading. S ním máme plány pokračovať aj v roku 2015 a opäť vystavovať v zahraničí, konkrétne na milánskom Design Weeku.

Naše, slovenské: Slováci sú veľmi kreatívni a majú dosť nápadov, ktoré stoja zato, len nemajú dostatočnú podporu, aby svoje nápady mohli rozvíjať. Vo svojom okolí sa stretávam s množstvom žien, ktoré sú veľmi šikovné a realizujú svoje originálne nápady. Teraz je taká doba, ktorá im praje, aspoň ja mám pocit, že dnes sú ženy akčnejšie a dravšie.

Pekný domov: Aby som bola úprimná, naposledy som si pre radosť kúpila dvojradové kolieskové korčule. Viem, nie je to žiaden kus nábytku, ale mám z nich ohromnú radosť. A potešia ma aj fixky.

Moje „must have“: Koťogo (mokka kávovar) s dobrou kávou.

Čo robím, keď nič nerobím: Túlam sa v prírode alebo len tak pod perinou sledujem videá o surfovaní.

Osobné motto: Mám rada motto americkej surferky Rell Sunn: „Surfovanie oslobodzuje. Je to ten najlepší prostriedok na scelenie duše. Život by mal byť bez stresu a presne to je podstatou surfingu.“ Takže žiaden stres – to sa snažím aplikovať do každej oblasti môjho života aj ja.

 

Dominika Ďurianová: rukavica z budúcnosti

Môžeme o nej hovoriť ako o „mladej krvi“ slovenského dizajnu, o nádeji s veľkou budúcnosťou, pretože jej návrh prenosnej indukčnej rukavice, určenej na varenie bez toho, aby bolo potrebné zapnúť sporák, vzbudil pozornosť už aj vo svete. Študentka Technickej univerzity vo Zvolene má za sebou prvé malé úspechy a dá sa očakávať, že tie veľké na ňu ešte len čakajú. 

 Dominika Ďurianová dizajnérka

 

Nápad za milión: Návrh mojej rukavice som posielala do súťaže Electrolux Design Lab. Hlavná téma „Inspired Urban Living“ ma doviedla k myšlienke: v dnešnej dobe by príprava jedla a varenie nemali byť už len o tom, že sa zatvoríme do kuchyne, ale že spolu s hosťami či partiou navaríme čosi spoločne a okrem chutného jedla si užijeme aj kopec zábavy pri jeho príprave. Pokúsila som sa vytvoriť niečo, čo umožní pripraviť jedlo bez použitia sporáku, napríklad aj pri sedení na gauči. Bola to super skúsenosť a pre mňa veľká pocta, že zo Slovenska vybrali môj návrh.

Inšpirácia: Technológie z budúcnosti, ale aj množstvo sci-fi filmov. Práve v nich vidím základ nápadu indukčnej rukavice, aj keď tá moja slúži viac na varenie, ako na bojové účely (smiech).

Môj hrdina: Vždy, keď som už v určitom štádiu návrhov, začnem sa zaoberať aj názormi ľudí, čo síce s dizajnom nemajú veľa spoločného, ale na problém sa pozerajú z laického nadhľadu, ktorý mne už po dlhšom čase chýba.

V mene krásy či pomoci: Práve dizajn by mal v sebe spájať krásu s užitočnosťou. Ak chcete iba krásu, kúpite si napríklad sochu. Nepotrebujete, aby bola zároveň aj vešiakom. Ale keď kupujete dizajnérsky kúsok, napríklad stoličku, tak okrem toho, že sa vo vašom interiéri bude pekne vynímať, nemal by vás po dlhodobom sedení na nej bolieť chrbát.

Moja silná stránka: Viem sa dosť ľahko prispôsobiť zadaniu a téme, na ktorej pracujem. Od kreatívnych až po zložitejšie technické riešenia.

Moje top miesto: V poslednej dobe neskutočne obdivujem Thajsko. Od krásnej  prírody po úplne inú mentalitu a životný štýl. Dúfam, že sa mi raz podarí vychutnať si atmosféru života na pláži bez technických vymožeností, kde plynie čas pomalšie…

Stále vo forme: Vždy, keď riešim nejaké zadanie, je pre mňa veľmi dôležitý rešerš. Vďaka tomu potom viem, čoho sa chcem vyvarovať a čo, naopak, môže byť zaujímavý podnet na spracovanie. No a keď mi dlhú dobu nič nenapadá, jednoznačne vyhráva stres (smiech). Zaujímavé, že často práve pod stresom prichádzajú človeku na um skutočne dobré návrhy.

Najväčšia ikona dizajnu: Jednoznačne Lounge Chair od manželov Eamesovcov. To kreslo nielen skvele vyzerá, ale sa v ňom aj neskutočne pohodlne sedí. Podľa mňa sa dá pokojne považovať za akýsi interiérový „šperk“.

Na čom práve pracujem: Školských povinností mám momentálne vyše hlavy. Ale keď to skončí, chcem si vybaviť pracovnú stáž do nejakej firmy, pretože takýchto skúseností nikdy nie je dosť.

Naše, slovenské: Skvelých nápadov sa u nás rodí veľa a určite sa to už neraz potvrdilo zviditeľnením našej krajiny vo svete. Aj keď to s podporou dizajnu na Slovensku nie je dnes úplne ideálne, myslím, že aj to sa postupom času bude stále zlepšovať. Ľudia si už uvedomujú, že nie všetko zo zahraničia musí byť dobré.

Pekný domov: Pred pár mesiacmi sme sa s priateľom nasťahovali do spoločného domova, takže je ešte stále čo zariaďovať. Radosť si ale viem spraviť aj rôznymi drobnosťami: sviečkami, vonnými tyčinkami, olejmi… Často to u nás vonia ako v dajakej čajovni.

Moje „must have“: Neviem, či má pre mňa niečo materiálne až takú cenu, aby som si bez toho nevedela predstaviť život. Skôr by to boli asi osoby, než veci.

Čo robím, keď nič nerobím: Čítam dobré knihy, najlepšie s vyloženými nohami. Keď môžem na svoje starosti úplne zabudnúť a riešiť len svet a problémy nejakej knižnej postavy.

Osobné motto: Riadim sa tým, že všetko zlé je na niečo dobré, aj keď to ešte v danej chvíli nemusím chápať. Časom vždy prídem na to, že aj náročná situácia mi nakoniec priniesla presne to, čo som potrebovala.