Do naha!

 

Vraví sa, že múdri ľudia majú všetkých päť P pohromade. Čo presne to znamená, netušíme, vieme však, čo všetko má mať človek žijúci zodpovedne k svojmu okoliu i planéte, ktorý sa snaží na minimum zredukovať odpad, čo po ňom ostáva a ktorý je svojím životom i ohľaduplným správaním vzorom pre ostatných. Títo ľudia majú päť R, riadia sa totiž myšlienkou odmietnutia toho, čo nepotrebujú (refuse), znižujú množstvá toho, čo potrebujú (reduce), nakupujú z druhej ruky a veciam tak vdychujú nový život (reuse), recyklujú (recycle) a svoj biologický odpad kompostujú (rot). Rozprávali sme sa s nimi, ako sa žije štýlom „zero waste“ a čo všetko takýto život prináša…

 

 

Daniela Zvalová

 
Spolu s manželom Matúšom je spoluzakladateľkou blogu Dobrožrúti, priestoru na vzdelávanie ľudí Dobropriestor i bezodpadovej predajne a pekárne U Dobrožrúta.

 

 

Bezodpadové začiatky: Nie sme prví, ani jediní, aj naši predkovia žili bez odpadu. Veď naši starí rodičia bežne nakupovali do vlastných tašiek, mikroténové vrecúška neboli a ako obal pre väčšinu produktov slúžilo sklo… Produkty sa vyrábali kvalitnejšie, aby vydržali roky a neboli také prebytky ako dnes. Napríklad náš kuchynský stôl má ešte stále nalepený štítok „vyrobené 25. 3. 1965“. Dnes už všetko podlieha konzumu, väčšina vecí sa pokazí skôr, ako za dva roky. Asi pred 4 – 5 rokmi sme sledovali dokument o tom, ako si my, ľudia, robíme z našej planéty skládku. Vtedy sme akoby precitli a začali sa správať inak, postupne sme zisťovali, čo všetko sa pre blaho našej planéty ešte dá robiť. Dnes máme vlastný kompostér na bio odpad, triedime aj sklo, plasty a papier. Snažíme sa znovu používať, čo sa dá, napríklad Dobropriestor aj naša predajňa U Dobrožrúta sú zariadené komplet z „druhej ruky“. V predajni u Dobrožrúta sa snažíme o osvetu, ľudia môžu u nás nakúpiť do vlastných obalov, máme v ponuke taktiež rôzne ekologické vychytávky do domácnosti a snažíme sa ľuďom ukázať, že sa to dá i bez odpadov a obalov. Doma sme minimalisti. Dávame si s Matúšom 10- či 20-dňové výzvy, počas ktorých sa postupne zbavujeme nepotrebných vecí.

Trápenie či zábava: Nemáme pocit, že sme sa niečoho museli vzdávať. Ako vo všetkom, je to o prioritách. Keď si človek určí, čo je preň podstatné, nemá pocit sklamania. Dnes sa ekologický spôsob života stáva trendom a vďakabohu za takéto trendy. Žiť zodpovedne by malo byt súčasťou zmýšľania každého z nás, veď tu budú žiť naše deti a ich deti, teda za nás hovoríme: prenechajme im to tu čo najkrajšie a odovzdajme im čo najviac dôležitých informácií. No a začať by mal každý od seba a v rámci svojich možností.
Ako žiť bezodpadovo: Na Slovensku sa veľa vecí ešte len zavádza, napríklad smetné koše na bioodpad. V niektorých obciach napríklad nie sú ani tie na triedenie odpadu pri každej bytovke, ale iba jeden zberný, čo je, samozrejme, demotivujúce pre tých, čo tam žijú. No opäť je to o priorite nehľadať výhovorky, ale riešenia. Myslíme si, že všetko je možné! Bea Johnson je skvelým príkladom, ako sa to dá, ale nie je potrebné sa s ňou porovnávať! Každý krok je dôležitý…

 

 

Ivana Maleš

 
Odborníčka na problematiku odpadov, ktorú mnohí poznajú vďaka jej blogu Nezmar, kam píše zaujímavé články o zodpovednom spôsobe života a o tom, ako sa to dá. Nezmar slová „nedá sa“ nepozná…

 

 

Bezodpadové začiatky: Odpadom sa profesionálne venujem už 14 rokov. Veľmi dobre viem, čo sa s nimi deje, keď ich vyhodíme do koša, aký význam má kompostovanie, triedenie, netriedenie… Moja cesta k „zero waste“ prostredníctvom mojej práce. Pred 8 rokmi som sa na čas presťahovala do Banskej Štiavnice a v rámci istého projektu sme nastavovali zero waste stratégiu pre celý región. Začala som skúmať, do akej miery môže domácnosť alebo jednotlivec obmedziť tvorbu odpadu a ako to potom bude vplývať aj na mesto alebo obec. Doma v Bratislave som triedila, ale v Štiavnici som bývala v rodinnom dome, tak som začala kompostovať bioodpad. Vtedy som zistila, koľko odpadu mi zostane, keď všetko vytriedim. Takmer nič! Vtedy ma to tešilo, ale časom som si uvedomila, že triediť a potom recyklovať tiež nie je cesta, lebo aj recyklácia si vyžaduje veľké množstvo energie, vody, transport surovín – zanecháva to veľkú stopu v našom prostredí. A tak som si kúpila vlastné sieťky na nákup, nakupujem iba lokálne, bezobalovo, množstvo opakovane použiteľných obalov nosím späť na trh na opätovné použitie (obaly z vajíčok, sklené fľašky) a okrem potravín som prešla aj na kozmetiku, drogériu či oblečenie…

Trápenie či zábava: Mne osobne to prináša slobodu, tento spôsob života ma neobral o žiaden komfort, práve naopak. Nakupovať chodím normálne, iba si pribalím naše obaly. Okrem environmentálnej výhody, kedy minimalizujeme svoj dopad na životné prostredie, eliminujeme aj množstvo zbytočných vecí v našej domácnosti a celkovo v každodennom živote. Odrazu máme v kúpeľni a kuchyni iba pár vecí, ktoré používame a zisťujeme, že si tak úplne vystačíme. Že nič ďalšie nepotrebujeme. Domácnosť pritom máme čistú, voňavú a ušetríme kopu času a peňazí, ktoré by sme inak minuli na veci, čo nepotrebujeme. A hlavne sa nám tieto veci potom nehromadia doma. Je to taký zdravý minimalizmus.
Ako žiť bezodpadovo: Dnes sa to dá ľahšie, ako pred pár rokmi. Samotné obaly už možno bežne kúpiť, po celom Slovensku sú predajne, kde vám načapujú drogériu, existujú e-shopy s prírodnou kozmetikou a veľa tovaru bez obalov sa dá nájsť i v rôznych kamenných predajniach. Máme second handy, kde sa dá odniesť vlastné nenosené oblečenie, kompostéry už majú úplne iný dizajn, existujú krásne vermikompostéry do interiéru, elektrické kompostéry pre ľudí, ktorí radi idú s dobou, majú priestorové obmedzenia a chcú v byte kompostovať. Žiť tak, že vytvoríme 0 % odpadov, sa nedá, pokiaľ človek nežije niekde na samote, kde je sebestačný. Ale o tom zero waste nie je. Je práve pre ľudí, ktorí žijú v mestách, kde sa odpadu tvorí oveľa viac. Len pre zaujímavosť, nedávno som vážila náš 6-týždňový odpad a mal dokopy 750 g. My traja teda vyprodukujeme 6 kg odpadu za rok.

 

 

Martina Fekiačová

 
Internetový obchod bezodpadu.sk je vďaka manželom Fekiačovcom plný sypaných potravín, ktoré nepotrebujú zbytočný obal. Dostanete tu strukoviny, pochutiny, orechy i oleje, no okrem nich aj inšpiráciu, ako žiť zdravo a bez zbytočného plytvania.

 

 

Bezodpadové začiatky: Na myšlienku života bez odpadov sme prišli pred tromi rokmi, keď sme žili na Morave. Začalo to jednoduchými nákupmi v second handoch, výmenami oblečenia medzi kamarátkami a prvým nákupom v bezobalovom obchode sa to celé pohlo prudko vpred. Chystali sme sa späť na Slovensko a zistili sme, že u nás ešte nič také nie je. Tak nám napadlo, že vytvoríme obchod a buď sa to ujme, alebo si urobíme slušné zásoby potravín na hodne dlhú dobu. A tak vznikol projekt bezodpadu.sk. Vtedy sme ani netušili, aká vlna sa zdvihne a koľko nadšencov so sebou strhneme. Náš obchodík sa neustále zlepšuje, tovar sa rozširuje a kontaktuje nás veľa ľudí so záujmom o spoluprácu pri otváraní kamenných obchodíkov v rôznych mestách. Je super, že nielen naša špajza je stále plná kvalitných potravín a kôš je prázdnejší. Zaujíma to čoraz viac ľudí, a to je dobre.

Trápenie či zábava: Náš život nie je úplne bez odpadov. Určite sa nájdu na Slovensku domácnosti s oveľa prázdnejšou odpadovou nádobou. My sme stále na ceste a čo najmenšia produkcia odpadu je stále naša méta. Pri komunálnom, zmesovom odpade je to zanedbateľné, ale stále separujeme dosť plastov. Prichádza však uvedomenie, že triediť nestačí. Lebo plastové vrecká, tégliky od jogurtov a zmesové druhy plastov sú takmer nezrecyklovateľné, často ležia na kope a čakajú, čo s nimi bude, alebo skončia v spaľovni. A toto nie je cieľ, zrecyklovať je taká medzizastávka. Konečná je: neprodukovať odpad. A tam mierime. Pre nás je to o pohodlnosti a (zlo)zvykoch. Jednorazové plienky sa tiež dajú kúpiť kompostovateľné, no po diskusii s odborníkom na kompostovanie, Braňom Moňokom, ma sklamali a prestali sme ich používať. Kompostovateľné jednorazové plienky sa totiž rozpadnú len pri teplote minimálne 60 °C po pár dňoch – teda v priemyselnej veľkej kompostárni. Pár sa nám ich teda váľa v komposte a čaká na svoj osud. No a vyhadzovať tieto plienky do zmesového odpadu je ešte horšie ako klasické pampersky. Preto kupujeme ekologické jednorazové plienky, ktoré nie sú bielené chlórom, sú bez parfumov a z veľkej časti z prírodných materiálov. Len ich už nedávame do kompostu. Tieto plienky celkovo beriem ako jedno obrovské mínus našej domácnosti. No nezvládame to teraz inak. Našťastie, Bibi nevadí pocikaná plienka a nemá precitlivenú pokožku a keď ju dám občas na nočník, vydrží jej jedna plienka celý deň.
Ako žiť bezodpadovo: Prekonať návyky a pohodlie je podľa mňa to najťažšie. Momentálne máme obrovskú možnosť výberu, z každého druhu tovaru existuje množstvo variantov v rôznych obaloch. Pri nákupe novej veci si položím otázku, či to naozaj a naozaj, v slabých chvíľach si myslím, že potrebujem aj ten keksík, ale aj vtedy si všímam, ako je zabalený a vidím tam cestu jeho obalu, kde skončí a čo sa s ním stane potom. Prudko som si uvedomila, že hodiť obal do nejakej nádoby nie je koniec. Je to začiatok stále zväčšujúceho sa problému produkcie odpadu a ničenia planéty. Ak niekto tvrdí, že u nás sa bezodpadovo žiť nedá, tak sa mu jednoducho nechce, lebo kde je vôľa, tam je cesta. Nikdy netvrdím, že sa niečo nedá, lebo to nie je pravda. Nie sme dokonalí, no už len uvedomenie si, že ako jednotlivec, ako kvapka v mori, môžem niečím prispieť a začať robiť niečo dobré pre našu Zem, je dobrý základ a začiatok cesty.

 

 

Gabina Weissová

foto Jozef Barinka, archív

 

Celý článok si prečítate v letnom dvojčísle MIAU (2017)