Elisabeth Moss – Kráľovná seriálov

 

Nie, nepredstavujeme žiadnu uplakanú hrdinku z juhoamerických telenoviel. Elisabeth Moss kope úplne inú ligu a my sme presvedčení, že túto nevšednú herečku musíte bezpodmienečne lepšie spoznať.

 

 

Elisabeth mala v hereckej kariére čiastočne vydláždenú cestičku. Na svet prišla 24. júla 1982 v Los Angeles, jej britský otec Ron bol jazzový muzikant a hudobný manažér, mama Linda hrala na harmoniku v bluesových kapelách, a keď sa má Elisabeth v spomienkach vrátiť do detstva, jej myseľ blúdi po zákulisiach divadiel či klubov a pred sebou celkom jasne vidí známy jazzový klub Blue Note v New Yorku. A k tomu množstvo hudobníkov, ktorí sa v živote rodiny zjavovali a mizli i tony hudobných nástrojov naokolo. Herečka s úsmevom priznáva, že na prahu puberty netušila nič o Nirvane či Oasis, lebo počúvala Ellu Fitzgerald a Georgea Gershwina. A ešte jeden bod má herečka na zozname predpokladov pre hollywoodsku kariéru – jej bohémski rodičia boli scientológovia a k tejto viere viedli aj deti (Elisabeth má mladšieho brata Dereka).

 

Neslávna detská herečka

Svoje dni si malá Lizzie vypĺňala baletom a sny o baletných špičkách brala natoľko vážne, že si v puberte zvolila za svoj domov východné pobrežie USA. Najprv v New Yorku študovala na School of American Ballet a potom vo washingtonskom Kennedy Center. Keďže sa jej do toho „primotalo“ herectvo, už od roku 1990 si mohli diváci čítať jej meno v titulkoch filmov i v televíznych seriálov. Každý rok niekde hrala, hoci kto je Elisabeth Moss, vedeli asi len ľudia od kastingu. „Necítim, že by som bola slávna detská filmová hvieza. Nikdy som neúčinkovala v žiadnom hite, až pokiaľ som ako tínedžerka nehrala Zoey Bartlertovú v Západnom krídle. To bolo moje záchranné lano – nebyť hviezdou v hviezdnom produkte. Udržalo ma to pri práci aj pri zemi,“ triezvo komentovala fakt, že sa nikdy nestala dievčenskou verziou Macaulaya Culkina. Taktiež rada zdôrazňuje, že nikdy nehrala v ľahkých snímkach. Vo svojom najznámejšom detskom filme Fiktívne zločiny (1994) sa ako mladšia dcéra prizerá, ako otec (Harvey Keitel) „bojuje“ s jej staršou sestrou.

Ak patríte k veľkým fanúšikom seriálov, pravdepodobne viete, kde sa priezvisko Bartlet vyskytovalo. Jed Bartlet je fiktívny prezident USA (zahral si ho Martin Sheen) v seriáli Západné krídlo a Zoey je najmladšia z jeho troch dcér. Mladú herečku seriálový Biely dom zamestnal na sedem sezón (1999 – 2006) a meno Elisabeth Moss už začínali evidovať nielen ľudia od kastingu, ale aj diváci.

Celkom je to dievča sympatické, povedali si asi mnohí. Nie je to žiadna hollywoodska sladká blond kráska, ale taká obyčajná brunetka s trochu väčším nosom. A Elisabeth začala popri televíznych seriáloch nakrúcať aj filmy. Už v roku 1999 na ňu čakala zaujímavá výzva – vo filme Narušenie zažiarila hviezda Angeliny Jolie (a za úlohu sociopatky Lisy si vyslúžila Oscara), medzi osadenstvom ženského psychiatrického oddelenia sa však vyskytovala aj Polly, ktorú stvárnila Elisabeth. Bola to tá, ktorú označovali za veľmi detskú a neustále mala pri sebe mačku.

 

Keď sa nedarí

S Narušením to začalo, ale aj skončilo… Ak ste sa najprv pozreli na tvár Elisabeth Moss a až potom sa začítali do tohto článku, je celkom možné, že ste si povedali: Ach, áno, videla som ju hrať… hm… v ktorom filme to však bolo? Áno, to je Elisabethin veľký problém. Hrá v množstve filmov: v malých nezávislých snímkach, v umeleckých, ale aj v produkciách nabitých známymi tvárami, čo pritiahnu do kín milióny divákov. Elisabeth nemá šťastnú ruku pri výbere scenárov, ľudia od filmu správne neodhadujú jej potenciál, chýba pomyselné šťastie, ktoré zo zamýšľaného hitu urobí skutočný blockbuster, inokedy zasa skvelý scenár domrví režisér či majitelia štúdií, ktorí trvajú na predstave, že film musí mať jednoznačne sladký happy end. Elisabeth vo svojej filmografii ponúka skutočne všehochuť, zaplietla sa napríklad aj do podpriemernej komédie Morganovci (2009), v ktorej Hugh Grant a Sarah Jessica Parker musia kvôli policajnej ochrane vymeniť Manhattan za vidiecky Wyoming. Tento rok sa však zoširoka usmievala aj v Cannes. Bola totiž súčasťou hereckého obsadenia švédskeho filmu Štvorec (2017), ktorý si z filmového festivalu odniesol hlavnú cenu – Zlatú palmu. To je zatiaľ najžiarivejšia hviezda v jej filmografii.

 

Najobľúbenejšia sekretárka

Hneď po skončení Západného krídla sa upísala ďalšiemu seriálu – Mad Men (niekto môže seriál poznať aj pod názvom Šílenci z Manhattanu, 2007 – 2015). Hollywoodom vtedy šiel chýr o dobrom seriáli a ona vedela, že musí byť pri tom. Peggy Olsonová musí byť jej! Kto sú blázniví muži a kto je Peggy? Tak predovšetkým tí blázni pracujú v reklamnej agentúre Sterling Cooper, fajčia jednu cigaretu od druhej, popíjajú whisky, chrlia fantastické reklamné slogany, vedú sexistické reči a ženy plnia úlohu manželiek, mileniek alebo tichých a výkonných sekretárok. Do poslednej skupiny patrí Peggy Olsonová, na prvý pohľad nie najpríťažlivejšie dievča, ktoré robí sekretárku samotnému šéfovi reklamky. Lenže Peggy nie je len taká obyčajná puťka, ktorá vie bez chýb rýchlo písať na stroji, ale má idey, ktoré vôbec nie sú na zahodenie, a tak sa počas siedmich seriálových sezón prepracuje zo sekretárky na prvú ženskú copywriterku. Jej cesta nebola jednoduchá, písali sa 60. roky a presadiť sa v mužskom svete bolo viac-menej nemožné. Peggy sa stala miláčikom divákov (každý sa raz stotožní so škaredým káčatkom, ktoré má šikovnú myseľ a trampoty s láskou), ale aj odbornej verejnosti a Elisabeth za túto úlohu získala šesť nominácii na televíznu cenu Emmy a raz na Zlatý glóbus. Zatiaľ len nominácie, no ono to raz azda vyjde…

 

Tak trochu ako Mona Lisa

V malom novozélandskom meste Laketop sa len 12-ročné dievča Tui Mitchamová pokúsi utopiť v jazere. Po jej záchrane školská ošetrovateľka zistí, že dievča je tehotné. Robin Griffinovú, policajnú inšpektorku zo Sydney, povolajú na miestnu policajnú stanicu, aby ju vypočula… Toľko prezrádzala anotácia seriálu Na jazere (2013). Divoká novozélandská príroda neposkytla svoje zázemie len Pánovi prsteňov, ale podstatnú úlohu zohráva aj v tomto seriáli a ukázať ju celému svetu sa podujala domáca režisérka Jane Campion. Zasnežené vrchy, hlboké lesy, jazero s ľadovou vodou, tú zimu cítite z každého záberu. Chlad vanie aj z každého obyvateľa mestečka, pričom za najväčšieho „netvora“ považujú Tuiinho dominantného, agresívneho otca. Inšpektorka Robin (Elisabeth Moss) to všetko vie, sama totiž z tohto nehostinného zapadákova pochádza a dobrých spomienok má poskromne…

Sedemdielny seriál sa stretol s pozitívnym ohlasom, Jane Campion si spoluprácu s Elisabeth nevedela vynachváliť a adresovala jej výnimočný kompliment: „Je tak trochu ako Mona Lisa. Je toho veľa, čo neukáže.“ Tento rok si diváci mohli vychutnať druhú sériu seriálu s podtitulom China Girl. Robin tentokrát pátra po vrahovi neznámeho čínskeho dievčaťa, ktorej mŕtvolu objavili na pláži. A čo vďaka seriálu získala Elisabeth? Už po siedmy raz nezískala Emmy, ale tešila sa zo Zlatého glóbusu, ktorý jej udelili ako najlepšej herečke v mini sérii (za prvú sériu), ale predovšetkým ukázala, že vie hrať silné ženské hrdinky, na prvý pohľad pôsobiace ako slabé dievčatko, ukrývajúce však v sebe ohromnú vnútornú silu, vďaka ktorej môžu prevrátiť život hore nohami nielen jednému mestečku, ale aj možno celej krajine.

 

 

Príbeh služobníčky

Krvavočerné šaty dlhé až po zem, ale predovšetkým obrovský biely čepiec, ktorý nositeľkám zabraňuje pozerať sa periférne či nahor. Jednoducho, majú len kráčať so sklopeným zrakom… Kráčať vo dvojici, rozprávať sa len o počasí a chváliť Boha za tento krásny deň. Nerozprávať sa o ničom inom, pretože nikdy neviete, či tá druhá nie je špeh (alebo tzv. oko) a neudá vás. Potom váš život nadobro skončil, pretože vás odvezú do kolónií. Budete triediť toxický odpad a onedlho zomriete. Je to vaša konečná. Alebo by bola konečná už tento život, ktorý práve dennodenne žijete? Patríte medzi vyvolené, ste totiž schopná otehotnieť a prípadne aj porodiť zdravé dieťa. Vaše telo už nepatrí vám, patrí tým, ktorí ovládajú túto krajinu a každý mesiac počas vašich plodných dní musíte súložiť so svojím veliteľom. Jeho neplodná manželka vás pritom drží za zápästia a prizerá sa. Samu seba označujete za chodiacu vagínu.

„Mrazí ma. Čo mi to len pripomína? Že toto sa predsa u nás nemôže stať? Ale áno, za určitých podmienok nie je na svete miesto, kde by k niečomu podobnému nemohlo prísť,“ zauvažovala kanadská spisovateľka Margaret Atwoodová, ktorá tento šialený dystopický svet vytvorila v románe Príbeh služobníčky. Písal sa rok 1985, keď román vyšiel, 80. roky boli ešte plné strachu, špehov, nemožnosti vyjadriť svoj názor na verejnosti, predovšetkým za železnou oponou. V Atwoodovej románe je to svet blízkej budúcnosti, kde sa Spojené štáty americké nazývajú Gileád podľa zeme zo Starého zákona. Gileád je teokraticko-fašistický štát, kde si moc uzurpovalo niekoľko mužov – veliteľov. Ženy majú to najhoršie postavenie v spoločnosti, nevlastnia peniaze, sú majetkom svojho muža, nemôžu pracovať, nemôžu ani len čítať, to môžu iba muži, aj to len Bibliu. A predovšetkým, ženy už nemôžu ani rodiť, pretože svet postihla globálna katastrofa. Neplodnosť. Plodné sú len ženy služobníčky nútené k sexuálnemu styku u svojho veliteľa. Nemajú vlastné meno, nútia ich na neho zabudnúť, resp. nemôžu ho nikomu povedať, nazývajú sa podľa krstného mena svojho veliteľa – preto hrdinka knihy nesie meno Fredova (anglicky ekvivalent Offred). Fredova opisuje svoj každodenný monotónny život ukrytý pod čepcom, v spomienkach sa vracia do obdobia, kedy to všetko začalo, kedy sa jej nepodarilo utiecť s manželom a dcérou. Dcéru jej zobrali a teraz musí rodiť deti pre iných. Fredova je na prvý pohľad skutočne len tichá chodiaca vagína, ktorá nechutný svet komentuje ironickým tónom. Je vtipná a okolitý svet nepozná jej myšlienky. Prostredníctvom skúmavej kamery si ich však diváci vedia domyslieť. Elisabeth Moss čoby Fredova hrá predovšetkým tvárou, vidíte jej strach, odpor, ale aj odhodlanie či úškrn, fandíte jej, zamilujete sa do nej.

Seriál Príbeh služobníčky sa na televíznych obrazovkách zjavil túto jar a mnohí ho zakrátko označili za udalosť televíznej sezóny. Oceňovaný dystopický román získal hodnovernú televíznu podobu a okrem šokujúceho, ale aj skvelého príbehu ponúka kvalitné herecké výkony – démonického veliteľa si zahral Joseph Fieness a jeho chladnú, neľútostnú, no zároveň nešťastnú manželku austrálska herečka Yvonne Strahovski. Aj milovníci vizuálu si prídu na svoje. Nie, neuvidia v ňom žiadne moderné superhračky či efekty, krása je najmä kostýmoch, služobníčky chodia v červených rovnošatách, manželky veliteľov sú oblečené v šatách petrolejovej farby a velitelia – ako inak – sú čierni. Všetko je nalinajkované, vopred dané, akákoľvek neposlušnosť sa nemilosrdne trestá. Nájdu vás čítať, odseknú vám prst. Urazíte niekoho vaším pravým okom, vypichnú vám ho. Tak sa predsa píše v Biblii.

 

 

Martina Solčanská

foto Sita

 

Celý článok si prečítate v novembrovom čísle MIAU (2017)