Gettyovci

 

Život za všetky prachy sveta

Za svoje životné heslo si stanovil tri jednoduché postuláty: „Skoro vstávaj. Pracuj usilovne. Nájdi ropu.“ Jeho vnuk si žiadne nedával, chcel sa len baviť. Obaja na to doplatili. Mladý svojím zdravím a napokon i životom, starý svojou povesťou. Najväčšieho zvrhlíka a lakomca sveta.

 

 

Snáď niet v Amerike školopovinného dieťaťa, ktoré by nevedelo, o čom je pensylvánsky Gettysburg – na šírych poliach v okolí mesta sa totiž v júli 1863 udiala rozhodujúca bitka vojny Severu proti Juhu. Gettysburg sa tak navždy zapísal veľkými písmenami do americkej histórie; pre náš príbeh sú však omnoho zaujímavejšie údaje o vzniku mesta. To bolo založené v roku 1786 a svoj názov dostalo po jednom z prvých osadníkov – staviteľovi a neskôr aj prvom šerifovi Jamesovi Gettysovi. Ako z priezviska v priebehu rokov vypadlo písmenko s, nie je dôležité, nám ide o meno Georgea Gettyho, otca Johna Paula, budúceho najbohatšieho muža Ameriky – práve jeho dedo bol v príbuzenskom vzťahu s Jamesom Gettysom. To len na margo faktu, že impozantný rodokmeň Gettyovcov siaha oveľa ďalej, ako len po ropné polia Oklahomy…

 

Opojná vôňa nafty

John Paul Getty sa narodil pár dní pred Vianocami v roku 1892. Zostal jediným dieťaťom svojich rodičov, jeho staršia sestra zomrela na týfus. Otec pracoval ako právnik so špecializáciou na poistné transakcie. Rok 1903 znamenal pre rodinu rozhodujúci zlom, to už mal George Getty takmer päťdesiat rokov a kvôli istej právnej kauze bol prinútený odcestovať do mesta Bartlesville v Oklahome. Stačilo niekoľko dní a v Gettym mocne vzplanula  naftárska horúčka. Nemal pokoja, kým sa nerozhodol k riskantnému kroku: kúpil práva na ťažbu ropy na 400-hektárovom pozemku, tzv. lote číslo 50. Zo 43 skúšobných vrtov bolo 42 bohatých na ropu. Paul mal vtedy trinásť, ale presne si pamätal, čo cítil, keď prvý raz videl naftové pole: „Spätne si uvedomujem, že už vtedy na mňa zapôsobila príťažlivosť nafty. Ani nie tak kvôli obchodovaniu a zisku z naftárskeho priemyslu, ale ako výzva k honbe a hľadaniu, k dobrodružstvám prieskumu a vŕtania v poľných podmienkach.“ Malý Paul obdivoval veľkých chlapov vo vrtných posádkach, rád sa ponevieral v ich blízkosti, nasávajúc do seba tvrdý naftársky žargón…

Do dvoch rokov sa z jeho otca stal boháč a rodina sa sťahovala do Los Angeles. Ale žiadne maniere milionárskeho synáčika neboli prípustné. Starý Getty ako veriaci kresťan v živote dodržiaval zásady striedmosti, vrátane prísnej abstinencie (to zdedil jeho syn po ňom). Keď mal Paul štrnásť, otec ho poslal na rok do Harvardovej vojenskej akadémie, ktorá mala z chlapca vykresať pravého muža apočas letných prázdnin pracoval ako obyčajný robotník na otcových naftových poliach. Dostával 3 doláre za 12-hodinový pracovný deň, starí mazáci na otcov výslovný príkaz ho nijako nešetrili…

Na strednej si Paul vyslúžil prezývku „slovníkový Getty,” vraj preto, lebo mal nos ustavične strčený v knihách. Naučil sa perfektne po francúzsky, nemecky a taliansky (neskôr kvôli biznisu zvládol aj španielčinu, gréčtinu a arabčinu). Navyše, ako veľký milovník antiky dokázal čítať staré texty v latinčine a gréčtine. Jeho obdivuhodné znalosti však boli skôr výsledkom samoštúdia, univerzitnému vzdelaniu totiž príliš nedôveroval a hoci navštevoval University of Southern California či slávnu UC v Berkeley, obe zakrátko opustil. O niečo lepšie sa cítil na ročnom pobyte v Oxforde, odkiaľ si odniesol diplom z ekonomických a politických vied. Mal 23, keď sa z Európy vrátil domov, do Štátov.

 

V stopách cisára Hadriána

Stál na rázcestí. Čo s načatým životom? Pozdával sa mu post kariérneho diplomata, poškuľoval tiež po dobrodružnej práci profesionálneho pilota, otec ho však presvedčil, aby rok pracoval pre jeho ropnú spoločnosť ako prospektor. To okrem iného znamenalo snoriť na dražbách po výhodných pozemkoch, kde by zo zeme mohlo vytrysknúť čierne zlato. Paulovi sa podarilo ľstivým manévrom vyradiť z hry bohatších konkurentov a za výhodné peniaze kúpil svoju prvú parcelu, lot Nancy Taylorovej č.1. Ani nie po roku začal jeho „panenský“ vrt produkovať 30 barelov nafty za hodinu, neskôr sa produkcia závratne zvýšila. Paul makal medzi robotníkmi s vysúkanými rukávmi dňom i nocou. Oplatilo sa. Ešte ani nedosiahol 24 rokov a už bol milionár! Bol mladý, svoje peniaze si chcel poriadne užiť. Zavesil biznis na klinec a dva roky nerobil nič – okrem toho, že celé dni naháňal ženy s jediným cieľom: dostať ich do postele.

Inšpiroval ho rímsky cisár Hadrián, ktorý údajne počas života vystriedal štyristo mileniek. Kým otec žil, stihol sa trikrát oženiť. S prvou manželkou vydržal tri roky, s druhou dva a s treťou takmer štyri roky. Všetky tri mali v čase vydaja osemnásť rokov, Allene Ashby, dcéra texaského farmára, ktorú si zobral v Mexiku v čase, keď bol ešte ženatý s Janette Demond, mala iba sedemnásť. Starý Getty sa na synovo donchuanstvo pozeral so značnou nevôľou, jeho imidž playboya ho odpudzoval, ba dokonca prorokoval, že ničomný mladík zničí všetko, čo on vybudoval. Keď v roku 1930 zomrel, zanechal mu iba pol milióna z celkového 10-miliónového majetku, nehovoriac o tom, že dve tretiny akcií George Getty Inc. priklepol svojej manželke, ktorá tak získala väčšinovú kontrolu nad spoločnosťou.

 

Najbohatší muž planéty

Čo sa týka synových schopností, tu sa ale starý pán riadne sekol! Zrejme mu ušlo, že vôňu nafty a lákavý šuchot dolárových bankoviek Paul nekompromisne povýšil aj nad svoj gargantuovský sexuálny apetít. Svojho jediného potomka Getty senior považoval za nezodpovedného playboya, svoj názor by však iste zmenil, keby sa dožil roku 1957, prestížny ekonomický magazín Fortune vtedy Johna Paula Gettyho vyhlásil za najbohatšieho žijúceho Američana. V roku 1966 sa meno Getty objavilo aj v Guinnessovej knihe rekordov – žiadna súkromná osoba sa v tom čase nemohla v USA pochváliť majetkom v hodnote 1.2 miliardy dolárov (dnes cca 9 miliárd).

To už mal Paul za sebou niekoľko husárskych kúskov: v čase veľkej hospodárskej krízy, keď všade vládla recesia a firmy jedna za druhou krachovali, v lepšom prípade predávali, čo sa dalo, on kupoval. Naftové pozemky, samozrejme, za smiešne ceny. Neskôr povedal: „Bez elementárnej neistoty, rizika, že prídete možno o všetko, by dosiahnutie úspechu bolo jednoduché, rutinné a… nezaujímavé.“ Odvaha riskovať mu pomáhala zdolať aj oveľa väčších konkurentov, navyše, podľa vlastných slov, keď sa do niečoho zahryzol, už to nepustil – ako dravá šelma, pred ktorou niet úniku. Tak sa mu napríklad podarilo ovládnuť Tide Water Associated Oil, jednu z najväčších rafinérií v Amerike, ktorej hlavným akcionárom bola firma Standard Oil, patriaca rodine Rockefellerovcov.

Po druhej svetovej vojne naftoví baróni obrátili svoju pozornosť na púštne pláne Arabského polostrova, kde sa našla ropa. Všetci sa tam chceli dostať a Gettymu sa to ako jednému z prvých aj podarilo. V roku 1948 získal na 60 rokov koncesiu na ťažbu ropy v tzv. Neutrálnej zóne medzi Saudskou Arábiou a Kuvajtom. Podľa Forbesu za tých 5.700 km2 vyprahnutej púšte zaplatil saudskému kráľovi Abd al-Azízovi 9 a pol milióna dolárov vopred, plus garantovaný výnos 1 milión ročne, plus licenčný poplatok 55 centov za jeden barel ropy. To nebolo vôbec lacné! Štyri roky Getty z prenajatých ropných polí nevydoloval ani kvapku. Mnohí ho považovali za blázna, on však vedel svoje. Na rozdiel od konkurencie sa nespoliehal len na inštinkt, ale sám študoval petrochemické vedy a zakrátko sa v nich pohyboval s rovnakou istotou ako v zákutiach dejín Starého Ríma. V roku 1953 konečne narazil na naftu. Vďaka čiernemu zlatu, ktoré hojne prýštilo z hlbín arabskej púšte, Getty zdvojnásobil svoje bohatstvo. Keďže sa riadil heslom „Ak chcete, aby vec bola urobená dobre, urobte ju sám,“ pustil sa do budovania impéria, kde by mal všetko pod jednou strechou: prieskumné a vývojové centrá, ťažbu ropy a jej spracovanie, rafináciu, ba dokonca postavil aj vlastnú flotilu mega tankerov, v ktorých sa nafta prevážala.

 

Život ako anglický lord

Údajne trpel predstavou, že je reinkarnáciou rímskeho cisára a vojvodcu Hadriána. Vysoko na kopci nad Tichým oceánom, v Pacific Palisades v prímorskej štvrti Los Angeles dal postaviť pompéznu rezidenciu ako kópiu pompejskej Villa dei Papiri, ktorú v roku 79 pochoval výbuch sopky Vezuv. Vnútorné átrium vypĺňal bazén, uprostred kvitnúcich záhonov kvetov sa týčili vzácne sochy, ktoré obklopovalo stĺporadie s chodbami dláždenými červeným mramorom. Dnes Gettyho vila spolu s Gettyho centrom v Los Angeles patrí k najnavštevovanejším stánkom umenia v Amerike. Pre ilustráciu veľkosti zbierky umenia naftárskeho baróna uveďme číslo 44.000 – toľko artefaktov obsahuje Gettyho kolekcia gréckeho, rímskeho a etruského umenia z rozpätia rokov 6500 p.n.l. až 400 n.l., vrátane takých umeleckých skvostov ako dvojmetrová mramorová socha Herakla či bronzová socha gréckeho atléta z roku 300 p.n.l. A to hovoríme iba o zbierke z Gettyho vily, ďalšie tisícky artefaktov najmä obrazov od maliarov z 19. a 20. storočia vystavuje Gettyho centrum. Len samotná stavba tohto rozsiahleho komplexu stála Paula Gettyho 1.3 miliardy dolárov. Výstavné priestory sú postavené tak, aby odolali zemetraseniu v sile ž 7,5 Richterovej stupnice. V záveti Getty odkázal veľkú časť zo svojho trojmiliardového bohatstva svojim dvom umeleckým inštitúciám, združeným do Getty Museum. Inak ale kontroverzný miliardár nebol žiaden filantrop a hoci údajnedostával mesačne až tritisíc žiadostí o (finančnú) pomoc, ako sám povedal, „nikdy som nevenoval žiadne peniaze konkrétnemu človeku, lebo je to neprospešné a zlé“. Rovnako kritický postoj zaujímal k činnosti charitatívnych organizácií, ktoré vraj ľudí zvykajú na pasívne prijímanie peňazí, čo ich v konečnom dôsledku kazí a korumpuje.

Po svojom piatom rozvode, či ešte skôr, keďže v 50. rokoch už žil v Európe a podľa vlastných slov „býval v kufroch“, úradujúc z apartmánov parížskych či londýnskych hotelov, sa rozhodol usadiť v Anglicku. Vo veľkom štýle, ako pravý anglický lord. V grófstve Surrey si vyhliadol panstvo Sutton Place, tudorovský zámok zo 16. storočia s 72 izbami, ktorý naplnil umeleckými pokladmi, háremom hašterivých mileniek a dvomi africkými levmi. Pozemok dal obohnať plotom s ostňami a nabiť elektrinou, ba najal si aj stálych bodyguardov s vycvičenými psami, ktorí ho strážili dňom i nocou.

Getty sa ani v starobe nehodlal vzdať sexuálnych pôžitkov a údajne „tam dole“ fungoval vďaka experimentálnej droge H3, ktorá mu mala zaručiť erekciu. Angličanka Penelope Kitson bola interiérová dizajnérka, ktorá jediná mala navrch nad ostatnými ženami z Gettyho vydržiavaného stádočka. Dokonca sa odmietla za neho vydať, vraj nechcela pripustiť, aby pošliapal jej ženskú dôstojnosť. Do jeho suity patrila aj Mary Teissier, v Rusku narodená vzdialená príbuzná cára, anglická šľachtičná, lady Ursula d’Abo či Nikaragujčanka Rosabella Burch, s ktorou rád pozeral v televízii seriály, medzi jeho najobľúbenejšie patrila kriminálka Kojac. Všetky ženy medzi sebou bojovali o Gettyho priazeň, často veľmi nechutnými prostriedkami, pričom ich vzájomnú nevraživosť podporoval aj sám pán domu večným podpichovaním o tom, ktorá čo zdedí a koľko peňazí jej odkázal vo svojej poslednej vôli.

 

Na smrteľnej posteli

S akými pocitmi odchádzal 83-ročný starý tyran a despota v júni roku 1976 z tohto sveta? V médiách už dávno pred Gettyho smrťou kolovali vtipy o jeho do neba volajúcej lakomosti, držgrošstve a vydridušstve, často sa prepierala historka o tom, ako nechal v hale v Sutton Place nainštalovať telefónnu búdku na mince, aby hostia nepoužívali jeho súkromnú linku. Množili sa tiež pikantné správy o jeho sexuálnej zvrátenosti, ale aj krutosti, nevšímavosti a bezcitnosti, s akou sa správal k rodine, najmä ku svojim synom, ktorých otcov nezáujem a citová prázdnota poznačili na celý život. Ktorý muž by nebol hrdý na to, že dal život piatim synom?! V Gettyho očiach však ani jeden syn nebol hodný otcovho mena, chlapcom nevenoval ani slovko povzbudenia, chvály či uznania, vlastne sa im nevenoval vôbec. Svojho menovca, Johna Paula II. napríklad nevidel 11 rokov a ak s ním vôbec stretol, mal pre neho (a všetkých ostatných) iba pohŕdanie, výsmech a spŕšku ironických poznámok. Najstarší syn George, ktorý mal po otcovi prevziať naftárske impérium, spáchal ako 48-ročný samovraždu, keď sa po smrteľnej dávke práškov, zamknutý vo svojej vile v Bel Air, ešte bodol do srdca grilovacím nožom. John Paul II. bol ťažko závislý na drogách a keď mu na predávkovanie zomrela druhá manželka, bol už aj jednou nohou v blázinci. Gettyho piata manželka Teddy sa s ním rozviedla v ten istý rok, ako zomrel ich 12-ročný syn. Neskôr vo svojich memoároch odhalila, ako ju manžel obviňoval, že míňa príliš veľa peňazí na synovu liečbu a keď chlapec zomrel, neprišiel mu ani na pohreb. Prívlastok neľudskej beštie si však 80-ročný starec vyslúžil, keď svetom otriasol jeden z najväčších škandálov 20. storočia. Išlo o únos jeho šestnásťročného vnuka Johna Paula III. a jeho dedo, John Paul I., odmietol za chlapca zaplatiť výkupné. A ak sa hovorí, že každá rodina skrýva vo svojej skrini kostlivca, tak v zamatom tapacírovaných komodách by sa dal nájsť vari celý cintorín…

 

Otcov drogový raj

Únoscovia za mladého Paula Gettyho požadovali 17-miliónové výkupné. V amerických dolároch, nie talianskych lírach. Z Ríma odvliekli svoju korisť do hôr v Kalábrii a spriadali plány, čo s touto nepredstaviteľnou sumou (dnes vyše 93 miliónov) urobia. To ešte netušili, že sa o výkupné budú musieť handrkovať celých päť mesiacov. Paul tretí sa svojej matke celkom vymkol z rúk. Áno, matke, lebo rodičia boli v tom čase už rozvedení. Mama Gail mala nového muža a spolu s ním a deťmi žila v Ríme, pričom jej bývalý manžel John Paul Getty II. v Anglicku. Abigail Harris bola dcéra prominentného sanfranciského právnika a bývalá šampiónka vo vodnom póle. Jej manželstvo so synom najbohatšieho muža sveta vydržalo tak-tak 8 rokov a vzišli z neho štyri deti, unesený Paul, ktorý sa narodil v roku 1956, bol najstarší. Getty druhý od rodiny odišiel, keď sa bezhlavo zamiloval do holandskej modelky Talithy Pol, ktorú si aj zobral za ženu. V tom čase boli on aj Talitha ťažko závislí od heroínu a žili v opare drogových večierkov na trase Marakéš – Rím, v štýle hesla sex & drogy & rock’n’roll. Keď sa starý Getty dozvedel, čo jeho syn vyvádza, ako zarytý nepriateľ drog, ho neľútostne vyhodil z pozície šéfa talianskej pobočky Getty Oil. Zakrátko sa Paulovi rozpadlo aj manželstvo s Talithou, ktorá s malým synčekom s „hippie menom“ Tara Gabriel Galaxy Gramophone Getty, chcela začať nový život. No kým stihla začať, zomrela na predávkovanie drogami. Paul, ktorého na smrť vydesila talianska polícia (bál sa totiž, že ho budú vypočúvať, čím by na verejnosť mohla vyplávať jeho drogová závislosť), ušiel do Anglicka a napriek opätovným výzvam polície, aby sa dostavil na vypočúvanie, jeho noha už nikdy nevstúpila na taliansku pôdu. Ani keď mu v Ríme uniesli syna. Napokon, s mladým Paulom toho nemal veľa spoločného. Od rozvodu s Gail sa s deťmi nestýkal, sám Paul neskôr priznal, že otca takmer nepoznal, občas od neho dostal do Ríma pohľadnicu alebo telegram. To bolo všetko.

 

Golden hippie na ťahu

Tínedžer Paul bol už v pätnástich známa firma, v Ríme ho volali golden hippie. Opíjal sa, drogoval, jeho život pozostával zo série divokých nočných jázd („Cez deň som spal, v noci vychádzal von. Nemal som rád denné svetlo.“), často v spoločnosti celebrít typu Mick Jagger, Jack Nicholson či Roman Polanski, ktorý mal v Ríme vilu. Paul bol inteligentný chlapec s výtvarným talentom, ale s jeho vzdelaním to šlo z kopca. Priznal, že ho vyhodili z viacerých škôl, v jednej čosi podpálil („Bol som tak trochu pyromaniak.“), v inej udrel na oplátku učiteľa, ktorý ho švihol pravítkom. Miloval šialene rýchlu jazdu na motorkách, niekoľko z nich rozbil na šrot, ale nikdy sa vážnejšie nezranil. Pre taliansky magazín Playmen sa za 1.000 dolárov nechal nafotiť nahý, s partiou mladých tínedžerov nakrúcal film, mal sa volať Posledná večera a Ježiš v ňom mal umrieť po sérii elektrošokov. Paul hral Ježiša, hoci sa s dlhými kučeravými vlasmi a peknou tváričkou podobal skôr na Jima Morrisona z The Doors. Napokon odišiel z domu a s kamarátmi sa nasťahoval do pivničného bytu, kde žil s nemeckou fotografkou Giselou Schmidt, jej sestrou, dvojičkou Juttou a ešte všelikým, kto sa kedy zastavil – na sex, fet či fľašu whisky. Samozrejme, všetko to šlo na Paulov účet. Keď finančné zdroje vyschli a drogoví díleri hrozili Paulovi s revolverom na jeho spánkoch, chlapca napadla geniálna myšlienka: nemohol by pumpnúť deda, aby to všetko za neho zatiahol?! No nemohol. Starý Getty, zahrabaný vo svojej pevnosti v Sutton Place, sa s rodinou vôbec nestýkal. Paula tretieho videl párkrát v živote a aj keď sa mu tento malý, šikovný hrdzavý lapaj pozdával, keď sa k nemu doniesli chýry o vnukovom „hippie dolce vita“, odpísal ho raz a navždy.

 

 

Simonetta Zalová

foto Sita

 

Celý článok si prečítate v letnom dvojčísle MIAU (2018)