Gloria Vanderbilt – Úbohé bohaté dievčatko

 

Pohybuje sa na očiach verejnosti dlhšie ako ktokoľvek iný, prakticky od chvíle, keď sa prvý raz nadýchla. Ak by sme chceli dať statusu „celebrita“ plnohodnotný význam, tak meno Gloria Vanderbilt, so všetkými plusmi i mínusmi, do písmenka spĺňa jeho definíciu. Rodina Vanderbiltovcov, jednej z najbohatších a najslávnejších rodín v histórii, neprestávala Američanov oslňovať dlhé desaťročia a Gloriin vzrušujúci život ako na hojdačke túto fascináciu iba umocňoval…

 

Dnes 95-ročná Gloria Vanderbilt má za sebou dlhý život, v ktorom prežila takmer všetko: osamelé detstvo, matkinu zradu, búrlivú mladosť, keď striedala milencov ako na bežiacom páse, tri manželstvá, jedno s gangstrom, druhé so svetoznámym dirigentom, smrť milovaného manžela, samovraždu syna či priznanie ďalšieho, že je gay, a to všetko v kulisách New Yorku, najvzrušujúcejšieho mesta sveta, v ktorom sa narodila a v ktorom pravdepodobne aj zomrie. Jej život bol napínavý thriller, romantická selanka, ukričaná telenovela, srdcervúca love story, miestami komédia, miestami tragédia. A ona sama? Nebola len privilegovanou slečinkou, ktorá s najlepšou kamarátkou Oonou Chaplin a ďalšími newyorskými „golden kids“ vymetala večierky, pokúšala sa o herectvo, venovala sa modelingu, uspela ako módna návrhárka a umelecká dizajnérka a istú reputáciu si získala aj ako maliarka a spisovateľka. Pred piatimi rokmi časopis Life vyhlásil 90-ročnú Gloriu Vanderbilt za „najrenesančnejšiu ženu sveta“.

 

Génius dopravy

Ak vám priezvisko Vanderbilt evokuje holandské niveau, ste na dobrej stope. Predkovia Glorie prišli do New Yorku v polovici 17. storočia z okolia Utrechtu, presnejšie dedinky De Bilt. Muž menom Cornelius Vanderbilt, klasický príklad amerického zázraku typu „self-made man“, sa narodil v roku 1790. Už ako desaťročný pomáhal otcovi v malom prístave, v šestnástich sa postavil na vlastné nohy, za matkine peniaze kúpil neveľkú bárku a začal ňou prevážať Newyorčanov cez rieky East River a Hudson (dnešné mosty v tom čase ešte neexistovali). Oproti konkurencii sa vyznačoval lacnými lístkami, spoľahlivosťou a presnosťou. Keď do riečnej dopravy vtrhol parný stroj, Vanderbilt pochopil jeho potenciál a pustil sa do boja. Najprv musel odstrániť konkurenciu, obrátil sa preto na súd a podal žalobu proti monopolnému postaveniu dvoch spoločností, ktoré si licenciu na paroplavbu uzurpovali len pre seba. Súd mu dal za pravdu a Cornelius Vanderbilt sa pustil do diela a nezastavil sa, kým nemal „viac lodí než americké námorníctvo a viac peňazí, než americká vláda“. Po vypuknutí zlatej horúčky v Kalifornii, ako žralok na svoju korisť sa vrhol na železničnú dopravu. Začal skupovať a prepájať nezávislé železnice do centrálneho systému, spojil Boston a New York, uprostred Manhattanu vybudoval Grand Central Station, najväčšiu železničnú stanicu na svete so 44 nástupišťami a 67 koľajami. Do roku 1869 sériou dravých burzových operácií získal kontrolu nad väčšinou tratí v celej Amerike a jeho majetok sa vyšplhal na závratnú sumu 100 miliónov dolárov (dnes cca 200 miliárd), čo v tom čase predstavovalo takmer 50 % obsahu celej americkej štátnej pokladnice. Commodor (Kapitán), ako mu zvykli hovoriť, skonal v roku 1877. Žezlo v spoločnosti prebral jeho syn William. Tomu sa za pár rokov podarilo otcovo imanie zdvojnásobiť a z rodinnej firmy urobiť najväčšiu železničnú spoločnosť a zo seba najbohatšieho muža v celej Amerike. William však svojho otca prežil iba o osem rokov. A potom to s Vanderbiltovcami išlo už len dolu kopcom…

 

Po výškach prichádza pád

William za sebou zanechal osem potomkov, štyroch synov a štyri dcéry. Najstarší syn Cornelius II. – dedo Glorie – však zomrel príliš skoro, aby naplnil odkaz svojho otca a starého otca. Majetku Vanderbiltovcov sa ujali jeho mladší bratia, no ich podnikanie šlo od deviatich k piatim a keď na rad prišla 4. generácia Vanderbiltovcov, namiesto zveľaďovania rodinného bohatstva ho začala bezostyšne plieniť. Gloriin otec a jeho súrodenci žili zhýralým životom, bezhlavo a ľahtikársky rozhadzovali peniaze, ktoré zdedili, akoby dno rodinného trustu bolo bezodné. Špeciálnu záľubu mali v kupovaní honosných sídiel vo vyhľadávaných destináciách bohatých a slávnych. Iba na Manhattane postavili desať prehnane prepychových domov. Udržiavanie týchto palácov bolo také nákladné, že vo chvíli, keď sa loď začala potápať, neostávalo bratom nič iné, len domy popredať. Noví vlastníci, ktorým šlo hlavne o lukratívne pozemky, ich zväčša zbúrali, takže po sláve rodu Vanderbiltovcov doslova nezostal ani kameň na kameni. Rozprávkový svet luxusu a privilégií, v ktorých žili, netrval ani 50 rokov. Keď v roku 1925 Gloriin otec zomrel, ani jeden člen prominentného klanu už nepatril medzi najväčších boháčov Ameriky.

 

Sladké dievčatko Gloria

Gloriin otec Reginald pľundroval majetok svojho deda a pradeda snáď zo všetkých súrodencov najusilovnejšie. Teda ak pominieme Alvu Vanderbiltovú, manželku jeho brata, ktorá za jednu párty usporiadanú pre créme de la créme newyorských zbohatlíkov, dokázala minúť 250.000 dolárov (okolo 6 miliónov dnes). Život na vysokej nohe si pôžitkársky Reginald spríjemňoval luxusnými jachtami, závodnými koňmi, umeleckými zbierkami, ale najmä pobytom za hráčskym stolom v kasíne. Údajne raz v noci prehral na jeden šup prerátané na dnešný kurz 1,7 milióna dolárov! Oženil sa dvakrát, z druhého manželstva sa mu narodil jediný potomok, dcéra Gloria. Dievčatko si však otca neužilo, Reginald Vanderbilt zomrel na cirhózu pečene ako 45-ročný. V čase jeho smrti mala pätnásť mesiacov a z jej matky sa stala sotva plnoletá, 21-ročná vdova.  Malá Gloria zdedila mnohomiliónový majetok, ktorý mala spravovať jej matka. Ale tá, sama ešte dieťa, vedela jediné: rozhadzovať peniaze a baviť sa. Po manželovej smrti zbalila dcéru a vyrazila do Európy: Paríž, Biarritz, Londýn… Márnotratný životný štýl mladej vdovy a škandály, ktoré ho sprevádzali, začali znepokojovať príbuzných, konkrétne Reginaldovu sestru Gertrude. Tá usúdila, že pochabá švagriná nemá poňatie o výchove detí a že jej vplyv na malú dcéru môže mať zhubné následky. „Matka bola nádherná a ja som chcela byť s ňou,“ spomína Gloria. „Lenže ona sa opájala parížskym životom, bola mladá, chcela sa baviť.“ Gertrude nasadila na svoju príbuznú súkromných detektívov. Tí mali zbierať dôkazy, ktoré by mladú, údajne mentálne labilnú matku, usvedčili, že nie je spôsobilá vychovávať svoju dcéru. Škandál vyvrcholil v roku 1934, keď mala Gloria desať rokov. Boj o poručníctvo medzi jej matkou a tetou plnil stránky novín a s napätím ho sledovala celá Amerika. „Nenávidená matka vypovedala pred súdom!“ – znel jeden z palcových novinových titulkov. Do kauzy bolo nasadených vyše sto reportérov, davy rozhnevaných amerických matiek manifestovali pred súdom, aby Gloria – toto „poor little rich girl“ (úbohé bohaté dievčatko), ako ju nazývala tlač – bola nezodpovednej matke odobratá. Amerika dodnes na súdny spor Vanderbiltovcov spomína ako na jeden z najväčších procesov 20. storočia.

 

Milovaná Dodo   

Dodo k nim prišla, keď mala Gloria tri týždne. Bola to Írka a volala sa Emma Kieslich. „To bola moja ozajstná mama,“ prezrádza Gloria. Keď malo bábätko iba pol roka, rodičia odcestovali na viacmesačnú cestu do Európy a Gloria zostala s Dodo doma. Aj neskôr, po Reginaldovej smrti, dievčinka s pestúnkou bývali spolu, zatiaľ čo pani Vanderbiltová si prenajímala dom opodiaľ, aby ju dcéra nerušila. Dodo sa v spore o opatrovníctvo malej Glorie postavila na stranu tety Gertrude. Na súde vypovedala, ako ju matka zanedbáva, ako nie je celé noci doma, ako flámuje v nočných kluboch, domov chodí ráno a potom spí do šiestej večer. Iná služobná lady Vanderbiltovú  obvinila, že je lesbička, že ju videla bozkať sa s istou ženou vášnivo na ústa. Kvôli niektorým chúlostivým detailom dal sudca počas procesu niekoľkokrát vyprázdniť súdnu sieň. Bulvárna tlač plesala, senzácií chtivá verejnosť hltala nabubrené články, noviny z toľkých pikantností žili celé týždne. Na súde vypovedala aj malá Gloria. Odpovede s ňou natrénoval tetin advokát, takže vyzerali asi takto. Otázka: Žila si s mamou? Gloria: Áno, ale ledva som ju videla. Sudca: Myslíš, že sa naučíš mamu milovať? Gloria: Nie. Nikdy nebola ku mne milá, nikdy ma nepobozkala na dobrú noc.“ Gloria sa bála matky, lebo si myslela, že jej vezme Dodo. A mala pravdu. Matkin právnik dôvodil, že dievčatko treba oddeliť pestúnky, lebo tá ju hucká proti matke. Keď Dodo odchádzala, Gloria kričala a hystericky plakala, kopala okolo seba, hádzala sa o zem, veď čo si na tomto svete počne bez Dodo? Dodo bola jej jedinou kotvou, jedinou istotou, jedine ona ju milovala a teraz sa s ňou má rozlúčiť navždy?! Dievčatku sa rozpadol celý svet a napokon prišlo aj o matku, teta Gertrude vyhrala súd a Gloriu odviezla z Paríža späť do Ameriky. Matka sa zrútila, verdikt súdu totiž znamenal, že bola odrezaná od dcériných peňazí, z ktorých žila, keďže manžel jej nezanechal žiadne dedičstvo. Gloria sa vzpierala, nechcela ísť do Ameriky. Pocit, že nie je nikde doma, ju odvtedy prenasledoval po celý život: „Nikdy som nemala pocit, že niekam patrím,“ vyhlásila v televíznom dokumente. „Cítila som sa ako podvodníčka, ako podvrhnuté dieťa.“ Teta Gertrude bola chladná, odťažitá a hoci mala svoju neter rada, nevedela jej prejaviť city. Ešteže v dievčenskej škole, kam chodila, mali umelecký kabinet. Tam sa jej veľmi páčilo…

 

Z manželstva do manželstva

„Dievča bez otca si myslí, že všetko je dovolené,“ cituje Gloria americkú spisovateľku Mary Gordon. Matka, s ktorou mala dovolené tráviť víkendy a mesiac letných prázdnin, ju v ničom neobmedzovala, a tak rýchlo dospela, teda aspoň čo sa týka randenia s mužmi. „Keď sa pozriem späť, nechcela by som, aby sa moja dcéra takto správala, ale nebol tam nik, kto by ma usmernil.“ Hovorilo sa o nej, že keď nemôže zaspať, namiesto ovečiek počíta svojich milencov. Bola modelka, od pätnástich sa jej fotky objavovali na stránkach časopisu Harper’s Bazaar. Priťahovali ju slávni muži, hollywoodski herci, o dosť starší, žiadni mladí zajkovia. Chodila s najžiadanejšími krásavcami Hollywoodu, Errolom Flynom, Clarkom Gableom (filmovým Rhetom Butlerom z filmu Odviate vetrom), Howardom Hughsom, excentrickým režisérom a pilotom (vo filme Letec ho hral Leonardo DiCaprio), Marlonom Brandom… Objavila v sebe umelecký talent a chcela študovať na Art Students League. Potom ju však očaril Pasquale DiCicco, o pätnásť rokov starší hollywoodsky agent, filmový producent a mafián v jednej osobe. Pasquale bol vdovec, jeho prvá manželka zomrela za podivuhodných okolností a šli chýry, že v tom mohol mať prsty. Ich manželstvo bolo od začiatku katastrofa, Pasquale Gloriu bil, posmieval sa jej, ponižoval ju, až sa ho začala báť. „Chytil ma za hlavu a trieskal mi ju o stenu. Mala som monokle pod očami.“ Rozviedli sa po štyroch rokoch, DiCicco odišiel spokojný, Gloria mu musela vyplatiť štedré odškodné. Dlho sama však nezostala, ešte v tom istom roku sa vydala znovu. Po troch týždňoch známosti si zobrala za muža Leopolda Stokowskeho, uznávaného anglického dirigenta s poľskými koreňmi, ktorý väčšinu svojho života prežil v Amerike. Stokowski začal študovať hudbu už v trinástich, bol čosi ako zázračné dieťa. Keď sa zoznámil s Gloriou, mal za sebou pozoruhodnú kariéru, pôsobil ako dirigent v rôznych hudobných telesách, stal sa „otcom“ slávneho filadelfského symfonického orchestra, do dejín hudby sa zapísal aj tým, že ako jeden z prvých dirigoval bez paličky. Ani v súkromí to nebol žiaden suchár, práve naopak, miloval ženy, jeho prvá manželka bola americká klaviristka, druhá dcéra zakladateľa spoločnosti Johnson & Johnson, ale najviac sa zviditeľnil milostnou aférou s božskou Gretou Garbo. Gloria bola jeho tretím úlovkom a čo sa ich vekového rozdielu týka, Stokovski mohol byť jej dedkom – bol o 43 rokov starší (Gloria mala 21, on 63). „Chcela som otca, tak som sa vydala za Stokowskeho,“ poznamenala po rokoch vecne. Pán dirigent bol do mladej lane úplný blázon a jej to úžasne lichotilo. Taký vážený, uznávaný a vzácny človek, génius hudby, a miluje práve ju! Ona zasa obdivovala jeho génia, bola na každom jeho koncerte, pomáhala mu obliekať si frak pred vystúpením… Päť rokov po svadbe, keď mal Stokowski takmer sedemdesiat, sa im narodil prvý syn, o dva roky ďalší. K deťom si zavolala Dodo, aby jej pomohla starať sa o ne. „Bol to raj. Mama sa vrátila.“

 

Na obzore ten pravý

Ale aj do rajských záhrad môže vtrhnúť víchrica, pľušť a krupobitie. Manželstvo so Stokowskim bolo od začiatku nerovné. Vydržali spolu desať rokov a za celý ten čas sa Gloria usilovne snažila pozliepať dokopy svoj obraz. Myslela si, že sa jej to podarí ako herečke, hľadať seba v iných postavách a z nich skladať vlastné JA ako puzzle. Skúšala sa presadiť v Hollywoode, viac sa jej však darilo na televíznych obrazovkách, účinkovala v niekoľkých podenkových seriáloch, ba začala hrať v divadle, ale Stokowski bol proti. Odmietal podporiť jej herecké ambície. Chcel, aby sedela pekne doma a maľovala, na to mala talent, všetko ostatné je „trh márností“. Voči svojej mladej žene sa správal majetnícky a panovačne. Gloriu veľmi ranilo, keď zistila, že lákavú historku o svojom detstve si komplet vymyslel, že nie je žiaden nelegitímny syn z kráľovskej rodiny a že jeho mama nezomrela, keď bol ešte malý, ale žije v starobinci v Anglicku. Stokowski zakázal Glorii stýkať sa s matkou, ba prinútil ju, aby zastavila apanáž, ktorú jej ročne vyplácala zo svojho dedičstva. V médiách potom Gloria vyhlásila, že matka je dospelá žena schopná pracovať, tak nevie, prečo by ju mala podporovať. So Stokowskim sa Gloria rozviedla po desiatich rokoch, keď sa zamilovala do Franka Sinatru. „Ako milenec ma vedel presvedčiť, že som pre neho tá najdôležitejšia osoba pod slnkom,“ zaspomínala si. To jej dalo silu opustiť manžela a hoci aféra so Sinatrom po mesiaci skončila, Gloria už bola rozhodnutá. O deti (Leopold mal päť a Chris tri roky) bojovala na súde a vyhrala. „Ľudia by mali byť stále zamilovaní,“ hovorí Gloria a toto motto napĺňala po celý život. Manžel číslo tri pochádzal tiež z filmového prostredia. Sidney Lumet, držiteľ Oscara, režisér takých filmov ako Vražda v Orient Expresse, Serpico (s Al Pacinom), Pahorok či Dvanásť rozhnevaných mužov, sa v čase, keď si začal s Gloriou, práve osamostatnil od televíznych štúdií a začal nakrúcať vlastné filmy. Vydržalo im to spolu sedem rokov. „Vždy som sa bála, že ma niekto opustí. A tak som to zo strachu urobila prvá,“ odhaľuje Gloria, ako nespracované traumy z detstva prerastali do jej dospelého života. „Cítila som sa previnilo, on chcel deti, ja som chcela hrať. Hovoril, že ho dosť nemilujem, čo možno bola pravda, tak som sa cítila vinná, mala som zo seba zlý pocit. A potom som bola na neho nahnevaná, že sa kvôli nemu tak cítim.“ Gloria priznáva, že manželstvo s Lumetom skončilo kvôli jej nepokojnej duši. Ale ako to bolo u nej zvykom, pár týždňov po rozvode vhupla do nového manželstva. Tentoraz so scenáristom, spisovateľom a hercom Wyattom Cooperom. „Tentoraz som ale vedela, že to už bude na celý život.“

 

 

Simonetta Zalová

foto SITA, HBO

 

Celý článok si prečítate v letnom dvojčísle MIAU (2019)