Gondar

 

Gondar

Mesto Gondar sa nachádza na úpätí pohoria Simien v severozápadnej Etiópii a v rokoch 1632 – 1855 bol hlavným mestom Etiópie. Svoju kráľovskú a starobylú historickú eleganciu si zachovalo doposiaľ, keďže tu sídlilo mnoho cisárov, ktorí panovali krajine od 12. storočia do posledného desaťročia 20. storočia. Svedčia o tom pozostatky viacerých hradov, vrátane pamiatok na zozname svetového dedičstva UNESCO, ako napríklad pevnosť Fasil Ghebbi. Etiópska ríša pokrývala geografickú oblasť súčasných štátov Etiópia a Eritrea, pričom vznikla založením šalamúnskej dynastie Jekunom Amlakom približne v roku 1270 a trvala až do roku 1974. Do roku 1974 bola Etiópia (spolu s Japonskom a Iránom) jednou z posledných troch krajín na svete, kde vládol ako hlava štátu cisár a tiež jedným z mála nezávislých štátov v Afrike. Etiópia nebola nikdy kolonizovaná, hoci Taliansko sa o to dvakrát pokúšalo ( prvýkrát v roku 1887 a potom po 1. svetovej vojne v roku 1935), etiópsku armádu sa nepodarilo poraziť ani Mussolinimu. Taliansky vplyv je tu však zreteľný dodnes a jeho „pozostatky“ možno nájsť hlavne v gastronómii a hudbe.

 

Indžera

Kyslý kvasený plochý chlieb s pórovitou a mierne hubovou textúrou, tradične vyrobený z teffovej múky, je neodmysliteľnou časťou etiópskej kuchyne ako aj väčšiny východoafrických krajín. Indžera sa zvyčajne melie z drobných semien teffu (druh prosa), bohatých na železo. Keďže ide o plodinu s nízkym výnosom, je pre priemernú etiópsku domácnosť pomerne drahá. Indžera je chlieb a zároveň aj servírovací tanier. Na veľký kus indžery sa uložia rôzne dusené mäsá, zelenina a/ alebo šaláty a rukou sa trhá na časti, ktoré sa používajú namiesto príboru. Indžera sa pripravuje podobne ako palacinky. Tenké cesto sa naleje na varnú plochu, tradične na hlinený tanier umiestnený nad ohňom (dnes už aj elektrickým sporákom). Spodok indžery zostáva hladký, zatiaľ čo navrchu sa vytvára veľa pórov, čo je ideálne na „naberanie“ dusených pokrmov a omáčok.

 

Národný park Simien

Masívna erózia na etiópskej náhornej plošine v priebehu miliónov rokov vytvorila jednu z najpozoruhodnejších krajinných oblastí na svete s členitými vrcholkami hôr, hlbokými údoliami a zubatými bralami klesajúcimi do hĺbky 1.500 m. Národný park Simien má globálny význam pre ochranu biodiverzity, pretože sa stal domovom ohrozených druhov zvierat, vrátane kozorožca Walia, divej horskej kozy, ktorá sa okrem Etiópie nenachádza nikde inde na svete. Z ďalších ojedinelých zvierat tu možno stretnúť napríklad paviána geladského či etiópskeho vlka. Pozoruhodná scenéria pohoria Simien sa považuje za rivala Veľkého kaňonu v americkom štáte Arizona.

 

Kávový obrad

Etiópsky kávový obrad je neoddeliteľnou súčasťou miestneho spoločenského a kultúrneho života. Pozvanie naň sa považuje za známku priateľstva a úcty a je pravým príkladom etiópskej pohostinnosti. Obrad môže trvať až niekoľko hodín a zvyčajne ho vedie mladá žena oblečená v tradičnom etiópskom kroji, v bielych šatách s farebnými tkanými okrajmi. Praženie kávových zŕn prebieha na plochej panvici nad malými pieckami na drevené uhlie, kde sa štipľavá vôňa uhlia mieša s opojnou vôňou kadidla. Táto jedinečná spoločenská udalosť ponúka čas na diskusie o komunite, politike, živote i o tom, kto s kým a kde. Ak ste pozvaní na túto slávnosť, nezabudnite, že je neslušné odísť, kým nevypijete aspoň tri šálky kávy, pretože tretia šálka udeľuje požehnanie. Etiópska káva patrí k najkvalitnejším na svete a prvotriedne zrná arabiky sa na svetových trhoch predávajú za najvyššie ceny. Miesto kávy v etiópskom živote najlepšie vystihuje staré príslovie „Buna dabo naw“, čo v preklade znamená „Káva je náš chlieb!“

 

 

z metropoly Etiópie

Katarína Lifková