Hana Lasicová – Na dovolenky zo zásady nechodím

 

Hana Lasicová je celkom nevhodný výber na rozhovor o nadchádzajúcom lete a vysnívaných dovolenkových destináciách. Napriek tomu sú jej odpovede na túto tému vtipné, originálne a pobavia. Matka dvoch malých dcér Ester a Stely práve vydala novú knižku Pupo a Fazuľka, spomedzi už vyše pol tucta napísaných kníh prvú venovanú detskému čitateľovi. Na dovolenku sa však nechystá preto, že by bola zaneprázdnená promovaním novej knihy – ako nám povedala – na dovolenky zásadne nechodí…  

 

1. Hláška Pipi Dlhej Pančuchy: „To som ešte nikdy nerobila, to mi určite pôjde!“ Vrháte sa aj vy do nových činností s Pipiným optimizmom?

Podľa toho, čo to je. Kebyže mám ísť niečo vybaviť na úrad, nevrhám sa do toho, ani keby to bolo nové. Ale mám takú povahu, že keď mi niečo napadne, tak to musím okamžite realizovať. Hoci často tá realizácia skape na tom, že treba ísť na úrad.

 

2. Technologicky ide vývoj tak dopredu, že sa budeme musieť vzdelávať permanentne celý život. Naučiť sa niečo a ťažiť z toho celý život je passé…

To je myslím, prirodzené. Z toho, že sa naučím čítať, alebo nejaký jazyk, alebo vyštudujem nejaký odbor, môžem ťažiť celý život, ale aj tak sa musím stále v tom vzdelávať, inak zhrdzaviem. Všeobecne ma baví sa stále učiť niečo nové, niečo hlbšie.

 

3. Ak ste občanom sveta, povedala kdesi britská premiérka Theresa May, ste občanom odnikadiaľ, čosi ako kozmopolitný bezdomovec… Súhlasíte?

Krajina alebo nemenné štátne územie je asi len konštrukt, ktorý natvrdo existuje len nejakých 70 rokov. Ale povedzme, že krajina mojich predkov je Rakúsko-Uhorsko. Na tomto území sa stále cítim dobre. Ukotvenie na jednom mieste môže byť výborné, ale má to aj svoje nevýhody. Nemôžete len tak ľahko zdvihnúť kotvy a plávať ďalej, aj keď vám prostredie už prestane vyhovovať.

 

4. Ako turistka v cudzom meste – máte nejaké presne vymedzené objekty svojho záujmu?

Neviem, kedy som naposledy bola ako turistka v cudzom meste. Už to bude možno aj desať rokov. Ale obligátna klasika je asi prejsť sa historickým centrom a dať si niekde čaj. Tváriť sa, že tam patrím a že vôbec nie som turistka.

 

 

5. Spevák a skladateľ Nick Cave nedávno vydal knihu Pieseň z vrecúška na zvratky, ktorej názov naznačuje, že žiaden materiál, na ktorý by si mohol poznačiť svoje nápady, mu nie je cudzí…

Poznámky mám všade. Môj stôl je obsypaný papierikmi, mám asi desať zápisníkov. To je pravidlo, že čo znesie papier, nebude až taký zlý nápad.

 

 

6. Čo alebo kto vylepšuje náš slovenský imidž vo svete?

Imidž nám vylepšuje to, keď niekto príde na Slovensko a cíti sa tam dobre. Že to nie je len o „nedá sa, nemôžeme, nespravíme“, ale o niečom viac. Že niekto je schopný k nám prísť a povedať si, vrátime sa, toto je fajn krajina.

 

7. Ako by ste definovali luxus? Čo všetko pre vás to slovo znamená?

Nemám to slovo rada a nemám rada ani to, pre čo stojí. Po a) som puritánka a mám akýsi prirodzený odpor voči svetským pôžitkom, rada si odriekam. Po b) je to prefláknuté slovo a vo svojom bežnom používaní už absolútne neoriginálne s akýmsi bulvárnym až hyperbolickým nádychom. Ak môžem, tak sa jeho používaniu vyhnem.

 

8. Čo by ste povedali na nápad vypracovať svojim dcéram zoznam „povinnej“ ženskej literatúry, ktorú by mala prečítať každá sebavedomá kultivovaná mladá dáma?

To sú veľmi dôležité veci. V tomto sa vôbec nedá spoliehať na školské osnovy. Nemusia to byť len knihy, za ktorými stojí spisovateľka, môžu to byť aj knihy so silnou ženskou postavou. Je dokázané, že dievčatám v škole prudko klesá sebavedomie. Nečudo, keď sa učia takmer výhradne o mužoch. Ja mám doma knihu: 101 svetových hrdinov, v ktorej je zahrnutých „až“ 12 žien. Takže táto kniha sa na mojom zozname určite neocitne.

 

9. Napadla vám niekedy myšlienka, že by ste svoje deti vyučovala doma sama?

To teda nie! Asi by som sa zbláznila. Okrem toho, násobilku sa dokáže nadrviť každý, ale kde sa mladý človek naučí sociálnym väzbám a nájde si kamošov na celý život, ak nie v škole?

 

10. V čom sa vám dnešné deti, aj napriek faktu, že dokážu v mihu ovládnuť nový mobil, zdajú byť, takpovediac, negramotné?

Vôbec netuším. Mne sa dnešné deti zdajú už úplne inde, ako som v ich veku bola ja. Ovládajú toľko vecí, že som niekedy z toho úplne vyvedená z miery. Moja päťročná dcéra sa napríklad sama učí násobilku, rozpráva ako-tak po anglicky, ovláda vesmírne telesá a dinosaury… Ja som v jej veku ani nevedela, že niečo také existuje.

 

 

Simonetta Zalová

foto Jozef Barinka

 

Druhú desiatku otázok a odpovedí nájdete v letnom dvojčísle MIAU (2017)