Hygge, šťastie na tanieri

 

Ak chcete byť v živote šťastní, radšej si zadovážte dlhší stôl, ako vyšší plot – približne takto nám v otázke šťastia radí isté (možno aj škandinávske) príslovie.

 

Hygge. Toto slovo je ako magnet. Priťahuje pozornosť, vzbudzuje zvedavosť, má v sebe zvláštnu energiu a vyžaruje pokoj. V písomnej podobe sa prvýkrát objavilo v dánčine začiatkom 18. storočia, no história tvrdí, že jeho pôvod je nórsky, pretože kedysi boli Dánsko a Nórsko zbrataní politickí súrodenci, ktorí päťsto rokov existovali svorne vedľa seba. Hygge znamená „pohodu“, no ako vraví Meik Wiking, riaditeľ Inštitútu pre výskum šťastia v Kodani, „nechce sa veriť, že spojenie medzi hygge a pohodou či šťastím je čisto náhodné“.

Meik Wiking nemal ešte ani 35 rokov, keď sa rozhodol opustiť svoje bývalé a celkom dobre platené, no nudné zamestnanie, aby zistil, či by mohol prežiť šťastný život a čo všetko to môže ovplyvniť. Sám založil inštitút, kde sa problémom (či skôr radostiam) šťastia venujú jeho pracovníci na vedeckej úrovni, zisťujú, ako prežívať v živote aj práci vášeň, ktorá je pre šťastný život taká dôležitá. „Hygge je pocit. Pocit, že ste na správnom mieste. Mier a radosť. Hygge môžete zažiť sami alebo spolu s inými ľuďmi. Je to moment obyčajnej existencie, kedy nič neočakávate. Veľmi pokojná, jednoduchá cesta šťastia. Môže sa to stať kdekoľvek a každému.“

 

Spriaznenosť a pohostinnosť

Aj takto možno preložiť slovíčko hygge, jednoducho si pod ním predstavte čokoľvek útulné, jemné, mäkké, voňavé, hojdavé, spevavé, svietivé a hrejivé, všetko príjemné na dotyk, na počutie, na zažitie aj na ochutnanie, predstavte si všetko, čo je na škandinávskom spôsobe života také príjemné a príťažlivé. Napriek tomu, že je Dánsko maličká krajina, jeho obyvatelia sa pravidelne umiestňujú medzi najšťastnejšími národmi sveta. Čo teda robia lepšie ako ostatné krajiny? Čo dobré sa od nich môžeme naučiť? „Pre mnohých je to skutočnou záhadou,“ tvrdí Meik, „nielen vzhľadom na otrasné počasie, ale aj na fakt, že dánski daňoví poplatníci podliehajú jednému z najvyšších daňových zaťažení na svete.“ Čo je teda najdôležitejšou podmienkou šťastia? Podľa Meika sociálne vzťahy a dobré zdravie. „Prestali sme si navzájom dôverovať. Nikto neopúšťa svoj dom bez toho, aby ho nezamkol. To je prejav slabej dôvery. Keď sa stávame jeden pre druhého cudzincami, veci sa pomaličky zhoršujú. Cítime sa osamelí, vystrašení a žiadne peniaze alebo úspech nám nemôžu priniesť naozajstné šťastie, ktoré dostávame vďaka blízkym priateľom a ich úsmevu.“ Čo tak zaklopať na zamknuté dvere suseda a priniesť mu niečo delikátne, teplé a voňavé z vlastnej kuchyne? Čo tak napiecť bochník chleba a podeliť sa oň?

Chlieb označujú Škandinávci za „čosi životne dôležité“, jeho prípravu a pečenie radia medzi hlavné kuchynské činnosti, prinášajúce pokoj, harmóniu a najmä spomalenie, stačí im k tomu len múka, voda, soľ a droždie či kvások. S cestom na chlieb sa maznajú, rozprávajú, prevaľujú ho v dlaniach ako čosi živé a posvätné a nebránia sa tomu, že sa môžu pravidelne zamazať od hlavy po päty múkou. V dánskom mlyne Skærtoft Mølle na východ od Sønderborgu sa každoročne koná Festival chleba a jedla, ktorý zakaždým napĺňa konkrétnu tému, napríklad „Škandinávske sendviče“ alebo „Potravinový odpad“ a okrem prezentácií, ukážok, prehliadok a súťaží organizujú majitelia mlyna Jørgen Bonde a Hanne Risgaard s ich dcérou Marie-Louise i mlynský trh, kde sa dajú kúpiť organická múka a všakovaké pomôcky na prípravu vlastného chleba. S chlebom súvisí i posadnutosť Dánov obloženými chlebíčkami, krajcami chleba natretými chutnými nátierkami či vášeň pre obyčajný chlieb s hrubou vrstvou masla a kryštálikmi soli.

 

Dánska polievka s cibuľou a hráškom

Táto maškrta je doslova „polievkou pre dušu“, je chutná, sýta, bohatá a taká hrejivá, že si celkom iste budete chcieť pridať druhý tanier. A urobíte dobre, pripravte si túto dánsku polievočku vtedy, keď sa vám nechce púšťať do zložitých príprav druhého chodu – nebudete ho totiž vôbec potrebovať. Naservírujte si ju len tak alebo k nej zakusujte chrumkavý chlieb, vlastnoručne upečený vám bude chutiť najlepšie!

Potrebujeme: 2 lyžice masti, 2 cibule, 2 stonky zeleru, 2 mrkvy, ¼ buľvy zeleru, 300 g sušeného zeleného hrášku, 1 liter vývaru, sušený tymian, čerstvý (alebo sušený) kôpor, soľ, korenie, lyžicu múky, 2 cibule na servírovanie.

Príprava: Na masti opečieme do sklovita 2 cibule nakrájané na drobno. Pridáme zeler, stopkový zeler i mrkvu (všetko nakrájané na menšie kúsky), ochutíme soľou, korením, pridáme sušený tymian, kôpor, opláchnutý hrášok a zalejeme vývarom. Varíme pod pokrievkou na miernom plameni cca 45 minút až hodinu, kým hrášok nezmäkne. Medzitým si nakrájame 2 zvyšné cibule na pásiky, poprášime ich hladkou múkou a opekáme na masti alebo na oleji do zlatista. Polievku po dovarení podľa potreby dochutíme soľou a korením a podávame s vetvičkou kôpru, s opečenou chrumkavou cibuľkou a krajcom dobrého chleba.

 

Správy z inštitútu šťastia

Nie je to ťažké. Aj na hygge existuje jednoduchý recept, ktorý stačí dodržať a výsledkom bude emocionálne šťastie a pohoda. A pokoj v domácnosti i v kuchyni, ktorý k vareniu tak veľmi potrebujeme. Najrýchlejší spôsob, ako si doma vytvoriť tú pravú hygge atmosféru, je zapáliť živé svetlo, teda sviečky. Dáni neobľubujú vonné sviece, skôr uprednostňujú prírodné produkty a že ich spotrebujú na kilá, to je známa vec (na jedného Dána pripadá šesť kíl vosku ročne!). Ako zdroj svetla však využívajú i lampy, a tie umiestňujú tak, aby vytvárali príjemnú atmosféru svetla s nízkou farebnou teplotou, pričom namiesto jednej veľkej lampy radšej použijú viacero malých. Káva, čaj, cukríky, koláče – to je tá pravá domácka atmosféra, rovnako ako teplé a pohodlné oblečenie, v ktorom sa dá ležať na gauči či sedieť na mäkkom koberci. Veľmi hygge je aj moment, kedy vypneme telefóny, aby sme sa mohli viac rozprávať a počúvať príbehy iných. Drobné práce a úlohy pri príprave večere sa delia medzi všetkých, čím sa udržuje konverzácia a pocit prítomnosti. V kuchyni platí pravidlo, že čím dlhšie sa jedlo varí, tým je viac hyggelig, pomalý proces nám dáva priestor vytvoriť si k jedlu vzťah.

 

Skibberlabskovs (dusené hovädzie) podľa Meika Wikinga

Pripraviť si dobrý vývar na celý týždeň je rovnaká nevyhnutnosť, ako si spraviť zásobu sviečok na také isté obdobie. Bez vývaru nedajú Škandinávci „ani ranu“, je to predsa prvé, čo človeka zahreje po práci, čo ho povzbudí, keď sa oň pokúša prechladnutie a je to aj jediné, čo pomáha na pokazené vzťahy a samotu. Dolieva sa do polievok, je základom omáčok, podlieva sa ním zelenina a mäso. Vývar stačí uvariť z kúskov kuraťa, pridať kosti a korenie, cesnak, fenikel, kúsok zázvoru, cibuľu, bobkový list, zopár kusov koreňovej zeleniny a stonky vňatí petržlenu. Varí sa pomaly, aj niekoľko hodín (dlhé varenie je, mimochodom, veľmi hygge), kým sa „nezmenší“ na rôsolovitú tekutinu. Tá potom čaká v chlade alebo v mrazničke na svoj čas…

Potrebujeme: 700 g hovädzieho pliecka, 1,5 kg zemiakov, 3 cibule, 1 liter mäsového vývaru, 100 g masla, soľ, mleté korenie, celé čierne korenie, bobkový list, obľúbené bylinky, zaváranú cviklu, chlieb.

Príprava: Mäso nakrájame na rovnaké kocky. Na masle opražíme cibuľu, nakrájanú na drobno, do nej vložíme kúsky mäsa, ochutíme soľou a niekoľkými guličkami celého korenia. Pridáme bobkový list a podlejeme horúcim vývarom, aby bolo mäso ponorené. Prikryté dusíme cca 45 minút. Medzitým očistíme zemiaky, nakrájame ich na kocky a polovicu z nich po trištvrte hodine varu mäska pridáme do hrnca. Počkáme 15 minút, pridáme zvyšok zemiakov a premiešame. Ak treba, prilejeme vývar a dusíme ďalších 20 minút na miernom plameni, za občasného miešania, aby sa mäso nepripálilo. Pokrm je hotový, keď je časť zemiakov rozvarená na kašu a časť stále drží svoj tvar. Podľa potreby ešte na záver dochutíme soľou a korením, zjemníme ho kúskom masla, posypeme bylinkami a podávame. K jedlu sa hodí čerstvý chlieb a nakladaná cvikla.

 

Gratinovaná ryba v nadýchanej vaječnej omáčke

Vajce si v škandinávskej kuchyni vydobylo výsostné postavenie nielen svojou delikátnou chuťou, pripomienkou detstva a života v prírode či na dvore starej mamy, ale aj svojou univerzálnosťou a variabilnosťou. Ryby sú zas alfou a omegou toho, čo mávajú Nóri, Fíni, Švédi, Dáni a Islanďania na svojich tanieroch. Slede, makrely, pstruhov, lososov i plody mora obľubujú čerstvé i konzervované, preto nečudo, že ich špajze vždy ukrývajú železné zásoby rybičiek (rovnako tam nájdete strukoviny, ocot, ovsené vločky, sušené huby a sezónnu zeleninu a ovocie).

Potrebujeme: 500 – 600 g bielej ryby (treska, makrela), 2 póry, 2 mrkvy, 1 cibuľu, 50 g obyčajného masla, 50 ml bieleho vína, 2 lyžice hladkej múky, soľ, korenie.

Na omáčku potrebujeme: 70 ml vínneho octu, 2 šalotky, estragón, bobkový list, celé čierne korenie, 4 vaječné žĺtky, 300 g obyčajného masla.

Príprava: Na masle jemne opražíme nasekaný pór, na kolieska nakrájanú mrkvu a nadrobno nasekanú cibuľu. Na zeleninu položíme kúsky ryby, poprášime ich múkou a premiešame. Po chvíli podlejeme vínom. Povaríme, aby omáčka trochu zhustla, ochutíme soľou a mletým korením a po niekoľkých minútach rybu odstavíme bokom. Medzitým zohrejeme rúru na 180 °C a pripravíme omáčku. V hrnci zohrejeme ocot, pridáme šalotky, nakrájané na jemno, estragón i bobkový list s korením. Na miernom ohni varíme dovtedy, kým sa objem kvapaliny nezmenší na polovicu. Potom necháme vychladnúť. Metličkou rozmiešame vaječné žĺtky s lyžičkou vody a nalejeme ich do vychladnutého octu. Túto zmes zahrievame a súčasne nepretržite miešame metličkou nad parou (pod hrniec umiestnime druhý, v ktorom sa varí voda) až kým nie je hustejšia. Ochutnáme a prichutíme soľou a mletým korením. Bobkový list vyberieme, rozpustíme 300 g masla a doň postupne vmiešame vaječno-octovú omáčku. Na maslom vymastený plech poukladáme rybu so zeleninou, prelejeme ju omáčkou a pečieme približne 20 minút. Podávame teplé.

 

Sladkosť jednoducho musí byť!

Severania sú ozajstní čokoholici, o tom niet najmenších pochýb. Podľa správy, ktorú vydal európsky trh s cukrovinkami, najsladšie jazýčky na svete majú Fíni (zjedia dvakrát viac sladkostí, ako je európsky priemer) a hneď za nimi sú Dáni, dychtiaci po gumených medvedíkoch, čokoládových košíčkoch a pelendrekoch. Dlhé zimné večery si doslova pýtajú dávku riadnych sacharidov, avšak nielen tak nepremyslene, lež pekne sofistikovane. Na ochutenie dezertov sa používa med, vločky, orechy, ovocie, ktoré je práve dostupné, koreniny ako škorica a klinčeky. Švédi milujú, keď ich niekto druhý pozve na fiku. Fika je totiž národný zvyk dať si kávu s koláčikom, je to okamih, kedy po náročnom dni možno opäť nájsť svoju rovnováhu a zastaviť sa. Severský večer sa, ako inak, nesie v duchu omamných nápojov, avšak nie celkom podľa hesla „pije ako Dán“. Pohoda v podaní Dánov vyzerá úplne „hyggelig“, teda ako stretnutie dobrých priateľov niekde v útulnom domácom prostredí, kde sa reční o pohodových témach. Keď sa schyľuje k politike alebo problémom, radšej debatu ukončia a zaspievajú si alebo otvoria ďalšiu fľaštičku alkoholu či odkroja kus z domáceho koláča.

Nórka Signe Johansenová vo svojej knihe Hygge – tajomstvo severského života píše, že je právom hrdá na severskú tradíciu liberalizmu a tolerancie, ktoré si vyžadujú len jediné slovo: vitajte! Tvrdí aj, že na potrebe spriaznenosti a družnosti severských národov je niečo hlboko elementárne: „Keďže reštaurácie v Osle boli drahé, hostí sme si zvyčajne pozývali domov. Mamka sa uchýlila k odskúšanej a overenej metóde smörgåsbord a vo forme švédskych stolov podávala nórske plody mora, rýchlo nakladanú zeleninu, chlieb, maslo a kyslú smotanu spolu s neodmysliteľnými fľašami vína a niečím, čo nazývala opitý ovocný šalát… Staromódna pohostinnosť v celej svojej kráse,“ dodáva Signe.

 

Ryžový puding so sladkým kompótom

Tradičný škandinávsky dezert, ktorý nesmie chýbať na žiadnom sviatočne prestretom stole, nesie v sebe aj malý kúsok láskavého humoru: kto nájde jedinú mandľu, ukrytú v jednom z pudingových pohárov, zaslúži si sladký prídavok. Ak nevládzete, odložte si puding na neskôr, chutí výnimočne dobre aj vychladený.

Potrebujeme: 1 a ½ litra plnotučného mlieka, 300 g ryže, 3 lyžice kryštálového cukru, 15 g masla, 1 vanilkový struk, 100 g lúpaných mandlí nasekaných na kúsky.

Na kompót potrebujeme: 500 g ovocia (čerešne, broskyne, jablká), 100 g kryštálového cukru, šťavu z jedného citróna, 2 lyžičky kukuričného škrobu, čerešňový likér na chuť, vyšľahanú šľahačku na dozdobenie.

Príprava: Do hrnca vlejeme mlieko, pridáme maslo, cukor, ryžu a vanilkový struk. Pomaly začneme variť, tesne pred zovretím teplotu znížime a na veľmi miernom ohni necháme za stáleho miešania prevariť približne 30 minút. Dávame pozor, aby sa puding neprichytil o dno hrnca. Medzitým si pripravíme kompót. Umyté a vykôstkované ovocie (nakrájané na menšie časti) vložíme do panvičky spolu s cukrom, citrónovou šťavou a pridáme aj 3 dcl vody. Pomaly varíme, kompót stále miešame, až kým sa cukor nerozpustí a ovocie nezmäkne. Do kompótu pridáme škrob premiešaný s malým množstvom vody a varíme, kým šťava z ovocia nezhustne. Do hotového kompótu pridáme zopár kvapiek čerešňového likéru. Pred podávaním primiešame do ryžového pudingu kúsky mandlí (jednu celú vložíme na dno jedného pohárika) a podávame s lyžicou ovocného kompótu a kopčekom šľahačky.

 

Bez peňazí, no aj tak šťastní

Meik Wiking ako šéf inštitútu, ktorý skúma šťastie, tvrdí, že aby naša duša zaplesala, peniaze k tomu nepotrebujeme. Ako Dán – teda príslušník najšťastnejšieho národa planéty – je presvedčený, že peniaze majú minimálny vplyv na to, či dokážeme investovať svoj čas do ľudí navôkol a prejavovať im náš nezištný záujem. „Nech hovoríme o čomkoľvek, čím viac peňazí a prestíže sa s tým spája, tým menej je to hyggelig.“ To znamená, že čím je náš život čistejší a jednoduchší, tým viac šťastia z neho môžeme pociťovať. Šálka čaju, domáce jedlá, koláče, stolová hra, knihy, sviečky, krb, pobyt v prírode, teplý sveter, chlieb, príjemná hudba, kvapka dobrého alkoholu a úprimný dialóg – čo pre nás môže byť viac povznášajúce a obšťastňujúce? S čím si spájame dobré pocity? Čo nás hreje na tele i na duši zo všetkého najviac? Čo spravíme, keď sa chceme (a potrebujeme) cítiť príjemne? Dáni v tom majú jasno, na prvom mieste sú u nich teplé nápoje (a hneď po nich zapálené sviečky a krb, no v rebríčku sa ocitla i nedeľa, ba dokonca i búrka). Severania potrebujú držať v dlaniach hrnček čohosi hrejivého, radi sŕkajú čaj, horúcu čokoládu alebo varené víno, no najčastejšie ich prichytíte so šálkou horúcej voňavej kávy.

 

Varené víno s hrozienkami a mandľami

Teplá verzia vína s kadejakými voňavými prísadami sa u nás udomácnila najmä na vianočných trhoch a sviatočne prestretých štedrovečerných stoloch, avšak hore na severe, kde majú zimu oveľa skôr ako my, potrebujú sa ľudia ohriať čímsi podobným aj v iných mesiacoch roka. Navyše, uvariť si v hrnci víno a ponalievať z neho hosťom, to je celkom pekný štart do siahodlhej konverzácie o nesmrteľnosti chrústa, ktorú Dáni volajú hyggesnak (príjemný rozhovor bez ťažkých tém).

Na korenenú zmes potrebujeme: Hrsť hrozienok, fľašu červeného vína, 300 ml portského vína, 250 g cukru, 20 g celej škorice, 20 g celých klinčekov, 10 g celého kardamómu, 20 g celého korenia.

Na prípravu vína: 1,5 litra červeného vína, 200 ml rumu, 200 ml vodky, 200 ml šťavy z pomaranča, 100 g sekaných mandlí.

Príprava: Deň vopred namočíme hrozienka do portského vína a necháme napučať. Do hrnca nalejeme červené víno, pridáme cukor, hrozienka (portské si ešte odložíme) a všetky koreniny a zohrejeme, no nevaríme. Necháme vychladnúť a korenené víno precedíme cez sitko (hrozienka povyberáme a dáme bokom na neskôr). Pridáme doň ešte 1,5 litra červeného vína, vodku, rum a šťavu z pomaranča. Zohrejeme pod bod varu, pridáme hrozienka, portské a nasekané mandle. Víno podávame horúce, dozdobené kúskami škorice.

 

 

Gabina Weissová

foto Gabina Weissová

 

Tento článok nájdete v novembrovom čísle MIAU (2018)