Jasmína Kováčová – Aj Meghan Markle sa vydávala v šatách od Givenchy

 

 

Stážovala v módnom dome Chanel, teraz pracuje pre značku Givenchy. Do zahraničia odišla preto, lebo nič podobné tomu, čo ju zaujímalo, sa na Slovensku nedalo študovať. S prácou to bolo rovnako – s odborom, ktorý študovala v zahraničí, sa doma nedalo uplatniť. V Givenchy pracuje ako global retail merchandiser, čo zjednodušene znamená, že spolu s kolegami navrhuje globálnu nákupnú stratégiu značky pre každú sezónnu kolekciu. Tú potom so zástupcami jednotlivých trhov rozmieňa na drobné, aby nimi vybrané modely najlepšie ladili s kreatívnou víziou kolekcie a boli zaujímavé aj po obchodnej stránke. „V zásade ide o to, aby bol správny produkt na správnom mieste v správnom čase a v správnom množstve,“ hovorí 26-ročná Bratislavčanka Jasmína Kováčová.

 

  1. Keď napíšeme, že pracujete v módnom dome Givenchy, ľuďom automaticky naskočí asociácia, že ste študovali návrhárstvo, a teda že ste módna dizajnérka…

Hoci návrhárstvo je krásne, mňa to v móde vždy ťahalo skôr k jej biznisovej stránke. Ešte ako gymnazistka som objavila letný program pre stredoškolákov na Fashion Insititute of Technology v New Yorku. Po krátkom rešeršovaní som zistila, že táto škola sa považuje za najlepšiu univerzitu so zameraním na módny biznis. Po absolvovaní letného programu som sa aj vďaka podpore rodičov prihlásila na vysokoškolské štúdium na FIT. Preskúmala som rôzne jej programy a vybrala som si Fashion Merchandising Management, ktorému sa venujem aj dnes. FIT mi okrem vedomostí o rôznych aspektoch módy (história, osobnosti, štýly, materiály, marketing, financie, buying planning) otvorila dvere do módneho priemyslu najmä vďaka stážam, ktoré sú na tejto škole povinné.

 

  1. Vaše vzdelávanie pokračovalo vo Francúzsku, kde ste študovali luxury management, teda štúdium zamerané na luxusný priemysel.

Po dosť náročnom štúdiu v New Yorku, som sa vrátila na Slovensko, aby som načerpala sily a zistila, čo ďalej. Plánovala som ostať v Európe, ale rozmýšľala som aj o Ázii. Učila som sa po čínsky, uvedomovala som si totiž, že Ázia je najdôležitejší trh nielen pre módu, ale aj šperky či iné luxusné komodity. Predtým som v rámci stáže v módnom dome Chanel pracovala so šperkami a hodinkami, takže ma to celkom prirodzene ťahalo do tejto sféry. Keď som si opäť urobila rešerš rôznych Masters programov, narazila som na školy ponúkajúce štúdium luxury managementu. Niektoré však ponúkali len MBA štúdium a na to som sa ako 22-ročná ešte necítila, na MBA treba mať hlavne profesionálne skúsenosti. Nakoniec som našla Luxury & Fashion Management program na SKEMA, jednej z najlepších business škôl vo Francúzsku. Páčilo sa mi, že program nebol zameraný len na módu či šperky, ale aj na luxus v službách ako hotelierstvo, gastronómia či cestovanie. Tešila som sa, že si rozšírim obzory, hlavne keď finálny klient – či už ide o módy, hodinky, jachty, automobily, alebo luxusné cestovanie – je spravidla ten istý.

 

  1. Ako veľmi je dôležitá škola, keď sa absolvent uchádza o prácu vo veľkých parížskych módnych domoch?

Vzdelanie predstavuje v módnych domoch významný faktor. Vo Francúzsku mi prišlo veľmi vhod, že som si dorobila rok Masters (aj keď v Amerike je normálne vyštudovať „iba“ štvorročný Bachelors). Väčšina ponúk na stáže doslova vyžaduje, aby žiadateľ bol študentom Masters. Tiež záleží, z akej školy prichádzate a často sa to odzrkadlí aj na plate. Napríklad módny dom Louis Vuitton preferuje jednu či dve konkrétne univerzity, na ktorých študoval majiteľ LVMH alebo jeho dcéra, ktorá je tiež vo vedení LV. Opakujem však, že záleží od módneho domu či konkrétneho manažéra. Okrem vysokej školy je, samozrejme, rovnako dôležitá skúsenosť, predchádzajúce stáže, motivácia a v neposlednom rade i osobné sympatie.

 

  1. V Givenchy ste nastúpili do rozbehnutého vlaku. Ste skôr tímový hráč, cítite sa dobre vo väčšom kolektíve?

V Givenchy som začala stážovať len dva mesiace po tom, ako nastúpila nová kreatívna riaditeľka. S jej príchodom sa menila vízia a stratégia celého domu, zmenila sa aj väčšina môjho tímu, z pôvodnej zostavy som tam iba ja a môj hlavný šéf. Počas tohto obdobia som sa musela viackrát prispôsobovať novým ľuďom a novému tímu a aj moja rola sa niekoľkokrát zmenila, takže áno, som tímový hráč s celkom slušnou adaptabilitou. Je pre mňa veľmi dôležité pracovať v tíme, na ktorý sa môžem každý deň tešiť. Ľudia nám často hovoria, že v porovnaní s inými módnymi domami, vzťahy u nás sú až nadpriemerne dobré.

 

  1. Na čom momentálne pracujete na vašom oddelení?

Global Merchandising oddelenie v Givenchy bolo založené len asi rok predtým, ako som tam prišla, takže tam bolo ešte veľmi veľa vecí a procesov, ktoré bolo treba zaviesť. Už počas stáže som vytvorila niekoľko nových reportov a tiež som sa dostala do projektu, v ktorom sme zaviedli úplne nový IT program; vďaka nemu vieme teraz jednoducho monitorovať performance našich produktov. Je to také moje dieťa, o ktoré sa od začiatku starám a na ktoré som najviac hrdá. Ale baví ma aj kvalitatívna časť mojej roboty. Teraz som napríklad vymyslela súťaž v stylingu, ktorou chceme podporiť všetky krajiny a obchody, aby pracovali na svojich styling schopnostiach a zároveň na „cross-sellingu“ (predávaní celého looku alebo viacerých kategórií jednému klientovi). Spolu so šéfkou sme to predstavili nášmu hlavnému šéfovi a jemu sa ten nápad zapáčil až tak, že o ňom informoval nášho CEO. Ešte to len pripravujem, takže „klop klop“, dúfam, že to bude úspešný projekt.

 

  1. Na Slovensku vzniká mnoho malých firiem so zameraním na oblečenie a módu. Nelákalo by vás s niektorou z nich spolupracovať?

Snažím sa sledovať aj domácu módnu scénu a mať prehľad – okrem tých módnych vzniklo aj viacero šperkárskych značiek či obchodíkov. Každému veľmi fandím a vždy sa teším, keď si môžem niečo domáce kúpiť alebo to dostanem ako darček od kamarátov. Väčšinou sú to ale všetko malé firmy, neviem, ako by som im mohla byť nápomocná v rámci toho, čo robím v Givenchy. Stále však dúfam, že jedného dňa dostanem nápad, ako sa viac podieľať na slovenskej módnej scéne.

 

  1. Hubert de Givenchy bol vo svojej dobe veľký vizionár, muž, ktorý spolu s Diorom vytváral podobu vtedajšej módy a prekračoval zabehnuté konvencie. Málokto vie, že slávne „malé čierne“ šaty, ktoré mala na sebe Audrey Hepburn vo filme Raňajky u Tiffanyho nie sú od Chanel, ale od Givenchyho. Čo táto veľká haute couture značka hovorí vám, mladej žene 21. storočia?

S predchádzajúcim návrhárom Riccardom Tiscim, ktorý pôsobil v Givenchy desať rokov, sme boli prvou luxusnou značkou, ktorá začala predávať streetwear, tenisky a ležérne oblečenie ako tričká a mikiny. Dnes je to už normálne a každá luxusná značka vrátane Chanel či Dior to má v ponuke. My sme však boli v tomto priekopníci. Momentálne je však luxusný trh presýtený tričkovinou a ležérnosťou, a tak sa chceme vrátiť ku koreňom a k odkazu Huberta de Givenchy. Dôkazom toho je, že aj Meghan Markle si svoje svadobné šaty dala ušiť u Givenchy. Mňa osobne zaujal práve tento obrat a zároveň som sa tešila na nové vzrušujúce obdobie, keď po Tiscim nastúpila Angličanka Clare Waight Keller, menej komerčná a intelektuálnejšia dizajnérka z módneho domu Chloé.

 

  1. Coco Chanel vždy hovorila, nie je dôležité, aby bol šperk pravý, ale aby bol krásny. Súhlasíte?

V podstate áno, nezáleží, či nosíte bižutériu alebo šperk s drahými kameňmi, pokiaľ sa netvárite, že je to naopak (smiech). Šperky aj bižutériu stále milujem, zbieram a nosím. Dodajú extra šmrnc každému outfitu a hoci dnes letí minimalistický look, dá sa vybrať aj veľa jednoduchých a zároveň premyslených šperkov. Aj slovenskí návrhári vyrábajú krásne kúsky (väčšinou sa chodím pokochať do Slávice v Bratislave). Tiež som veľká fanúšička slovenskej šperkárky Zuzany Spustovej žijúcej v Nórsku, ktorá tvorí pod značkou Neva Oslo. A keďže sa budem tento rok vydávať, dala som nám urobiť svadobné obrúčky z použitého zlata u značky Moikoo, za ktorou stojí tiež talentovaná Slovenka.

 

  1. Minimalizmus, udržateľnosť, recycling, upcycling… u nás sa o tom veľa hovorí, možno viac, ako aj koná. Zasiahol tento trend aj váš životný štýl?

Áno, ovplyvnil aj mňa. Keď som študovala, nakupovala som bezhlavo, veľa a hlavne fast fashion. Dnes sa už snažím kupovať menej, a ak sa dá, aj lokálne kúsky. Vďaka Instagramu som objavila veľa mladých návrhárov, u ktorých som si dala ušiť rôzne outfity. Veľmi sa z nich teším, pretože aj v Paríži sa ma ľudia zvyknú pýtať, odkiaľ ich mám.

 

  1. V Paríži žijete so svojím snúbencom, ktorý pracuje na prestížnej pozícii v michelinskej reštaurácii Ze Kitchen Galerie…

S Paľom sme boli spolužiaci na gymnáziu Metodova, na konci štúdia sme sa nejako dali dokopy a odvtedy sme už deväť rokov spolu. Počas toho obdobia som bola tri a pol roka v New Yorku a on v Londýne či v Bratislave, nebolo to vždy ľahké a bez turbulencií, no nejakým zázrakom sme to zvládli. Prvú polovicu vzťahu sme boli od seba väčšinou ďaleko, samozrejme, s kompromismi a návštevami. Keď som sa rozhodla študovať Masters na juhu Francúzska, to sme už išli spolu a tam aj oficiálne začala Paľova kuchárska kariéra. Neskôr sme sa presunuli do Paríža, ja do Givenchy a on do michelinskej reštaurácie, kde sa postupne vypracoval až na pozíciu sous-chefa. Nemyslím si, že som ho nútila odísť so mnou do Francúzska, ale v tom momente to aj on zobral ako možnosť na zmenu a krok ďalej. Dnes sme pomaly tretí rok v Paríži, ale obaja sme otvorení možnosti aj tu ostať, aj sa presunúť inde, i domov na Slovensko. To ukáže len čas či zaujímavé ponuky.

 

 

Simonetta Zalová

foto Dominika Behúlová

 

Druhú desiatku otázok a odpovedí si prečítate v marcovom čísle MIAU (2020)