Jeho Excelencia, Vrchný myšilov z Downing Street

 

Tak, pozor! Chief Mauser to the Cabinet Office je oficiálny vládny titul Vrchného lovca myší, ktorý je služobne podriadený priamo pod úrad britského premiéra. Tento mačací post patrí k najprestížnejším na Downing Street číslo 10, veď jeho vznik sa datuje až do čias Henricha VIII. Funkčné obdobie Vrchného myšilova sa nie vždy prekrýva s obdobím vlády ministerského predsedu, absolútnou nevyhnutnosťou však musí byť dôsledná korektnosť a politická neutralita Jeho mačacej Excelencie za každej vlády, nech by bol pri moci aj sám Mickey Mouse!    

 

 

Larry a David Cameron

Vo funkcii na Downing Street: Od 15. januára 2011 dodnes.

Jeho predchodkyňa: Sybil, ktorej funkčné obdobie skončilo v januári 2009.

Odkiaľ prišiel: Z londýnskeho útulku pre opustené psy a mačky v Battersea.

Britskí premiéri v jeho službách: David Cameron, Theresa May.

 

Uvedenie do funkcie

Dva roky nebol úrad Vrchného lovca myší britskej vlády obsadený, čo značne pošramotilo povesť Downing Street č. 10. V januári 2011, doslova v priamom prenose, sa totiž počas reportáže z úradu premiéra pred kamerami televízie ITN prehnala vypasená krysa. Tlačové oddelenie síce sprvu poprelo špekulácie novinárov o naliehavej potrebe obsadiť voľný post Vrchného lovca myší, neskôr však vydalo správu, že vo vláde sa sformovala „frakcia súhlasiaca s nasadením mačiek“ pre lov hlodavcov. Premiér teda začal konať. Rýchlo a neodkladne.

Na Valentína roku 2011 David Cameron osobne uviedol do úradu štvorročného kocúra: „Teší ma, že môžem privítať Larryho v jeho novom domove,“ vyhlásil Cameron. „Som si istý, že bude skvelým prírastkom na Downing Street a že si svojím šarmom podmaní mnoho našich hostí.“

Správu o vymenovaní Larryho za Vrchného lovca myší priniesli všetky britské televízne stanice, vrátane BBC. Cameronov hovorca informoval, že premiér krátko pobudol s Larrym, vzal ho na ruky a venoval mu niekoľko pohladení. „Zdá sa, že Larry sa cítil príjemne a uvoľnene,“ nadhodil hovorca, „i keď je ešte priskoro hovoriť o vzťahu medzi ním a premiérom.“ Ďalej informoval, že Larry trávi väčšinu času v jednej miestnosti a zatiaľ nevychádza von – ako kocúr z útulku iste potrebuje určitý čas na aklimatizáciu. Vrchný lovec myší vládneho kabinetu musel teda od prvého dňa odolávať enormnému tlaku médií a záujmu verejnosti. Celý Londýn čakal na jeho prvý zásah…

 

Život na Downing Street

Ale nedočkal sa. Larry váhal a váhal. Zamestnanci úradu vlády sa rozhodli kocúra motivovať, keď mu predhodili plyšovú myš, aby tak vyprovokovali jeho bojové inštinkty. Namiesto toho sa Larry s plyšákom pustil do nezáväznej hry a očividne sa dobre bavil. Je Vrchný lovec myší vegetarián? Alebo nebodaj pacifista?! – ozývali sa z kuloárov znepokojené hlasy. Samozrejme, celý problém neušiel pozornosti médií. Novinári priniesli znepokojivé správy o tom, ako Larry celé dni leňoší na pohovke. „Neprejavuje žiaden záujem o myši,” žaloval sa The Independentu nemenovaný zdroj blízky premiérovi. Ba naznačil aj viac: „V hre sú isté problémy s kocúrovým slabo vyvinutým loveckým inštinktom.“ Túto domnienku napokon chtiac-nechtiac potvrdilo aj tlačové oddelenie premiéra. Pán Chief Mouser skutočne pristupuje k výkonu svojej funkcie až príliš laxne…

Po roku na verejnosť prenikli správy, že Larryho dni v úrade sú spočítané. Olej do ohňa prilial aj The Daily Mail, keď na svojich stránkach priniesol fotku spiaceho kocúra s uštipačným textom: „Berie to naľahko: Larry z Downing Street je známy viac svojím leňošením vonku na chodníku, ako chytaním myší.“ Najviac však Larrymu zavaril fotograf Steve Back z The Daily Telegraph, ktorému sa podarilo cvaknúť pochrapkávajúceho kocúra vo chvíli, keď mu priamo pred nosom precupitala malá myška. Neskôr Back novinám popisoval, ako sa kocúrov predstieraný útok razom zmenil na hru a potom nechal myš bez problémov ufrnknúť preč. Larry sa na svojom twitterovom účte najprv obraňoval, že je práve „na diéte“, neskôr zmenil taktiku tvrdiac, že svoju večnú ospalosť iba predstiera: „Takto sa snažím myš učičíkať do falošného pocitu bezpečia,“ tweetoval hrdinsky Larry.

 

 

Humphrey a Tony Blair

Vo funkcii na Downing Street: Od októbra 1989 do 13. novembra 1997.

Jeho predchodca: Kocúr Wilberforce.

Odkiaľ sa vzal: Zatúlal sa na Downing Street asi ako jednoročná mačka.

Britskí premiéri v jeho službách: Margaret Thatcher, John Major, Tony Blair.

 

Uvedenie do funkcie

Dlhosrstého bieločierneho kocúra našiel jeden zo zamestnancov, ako sa potuluje okolo úradu vlády. Meno dostal podľa sira Humphreyho Applebyho, fiktívneho ministerského tajomníka a absolútneho kráľa politickej manipulácie z obľúbených britských seriálov „Áno, pán minister“ a „Áno, pán premiér“. Applebyho mačací menovec svoj úrad vykonával príkladne a na Downing Street si vyslúžil povesť nemilosrdného „myšobijca“. Jeho ročná mzda činila sto libier, ktoré šli z oficiálneho rozpočtu vlády. Vrchovato sa oplatili – v porovnaní so štyrmi tisíckami, ktoré bral oficiálny deratizér, zodpovedný za hubenie škodcov na úrade vlády (pričom zlé jazyky tvrdili, že nikdy nechytil žiadnu myš).

 

Život na Downing Street

Bol zmysluplný, rušný a bohatý na zážitky. Aj keď treba priznať, že Humphrey nemal vždy na ružiach ustlané. Do úradu nastúpil v posledný rok šéfovania Margareth Thatcher, ale bol to až jej nástupca, trochu plachý predseda Konzervatívnej strany John Major a jeho žena Norma, ktorí si kocúra obľúbili ako svojho domáceho maznáčika. Za Majorových časov sa Humphrey mohol slobodne premávať medzi číslom 10 a 11 a jeho popularita dosiahla vrchol, keď sa jeden rok objavil aj na oficiálnej vianočnej pohľadnici úradu vlády.

Kvôli skvelému loveckému inštinktu sa však aj miláčik Humphrey občas dostal do maléru. V júni 1994 ho média obvinili, že o život pripravil štyri mláďatká vtáčika červienky, ktoré hniezdili na okne pred pracovňou Johna Majora. Premiér sa však postavil na kocúrovu stranu, dokonca deň po incidente vydal oficiálne vyhlásenie: „Obávam sa, že Humphrey bol falošne obvinený.“ Keďže kocúrova vina v kauze „smrť červienok“ nebola nikdy dokázaná, premiér nemal dôvod odňať Vrchnému lovcovi hlodavcov právo striehnuť na piskľavé myši aj počas zasadnutí vládneho kabinetu.

V lete 1995 sa Humphreyho meno skloňovalo na stránkach popredných britských denníkov znovu. Kocúr totiž zmizol, akoby sa pod ním zľahla zem. Po troch mesiacoch sa ho podarilo nájsť na vyše kilometer a pol vzdialenom pozemku Royal Army Medical College. Presnejšie: keď po bezvýslednom niekoľkotýždňovom pátraní denník The Times napísal, že neborák Chief Mouser je zrejme mŕtvy a uverejnil jeho fotku, zatelefonoval na Downing Street zamestnanec spomínanej školy, že poskytol Humphreymu prístrešok pri ubikáciách medikov – v domnienke, že ide o túlavú mačku. Úrad premiéra obratom poslal pre kocúra služobnú limuzínu. Po návrate na Downing Street Humphrey sformuloval oficiálne vyhlásenie v tomto znení: „Mal som skvelé prázdniny v Royal Army,“ zahmlieval kocúr, „ale je pekné byť zasa späť doma. Teším sa na novú parlamentnú sezónu.“ Späť v úrade, Humphrey zožal ovácie od médií i širokej verejnosti, dostal stovky gratulácií z rôznych kútov sveta, vrátane americkej „first cat“, kocúra Socka Clintona.

 

Víťazstva a prehry

Keď sa v máji 1997 nasťahovala na Downing Street rodina nového premiéra Tonyho Blaira, Humphreyho život dostal vážne trhliny. V médiách sa totiž objavila správa, že Cherie Blair je jednak alergická na mačacie chlpy, jednak má v súvislosti s mačkou v dome vážne výhrady ohľadom hygieny. Hoci tieto údajne ničím nepodložené informácie pustila do éteru istá novinárka z Telegraphu, fanúšikovia Humphreyho spozorneli. Na obranu Blairovcov vyšla v novinách fotografia kŕčovito sa usmievajúcej Cherie s Humphreyom v náručí, ale Briti, títo nekoneční milovníci zvierat, sa nenechali opiť rožkom. Poniektorí dokonca upodozrievali premiérových imidžmejkrov, že Humphreymu podali sedatíva, aby na fotografii pôsobil bezstarostne a uvoľnene. V kuloároch sa pretriasal aj obsah rozhovoru Tonyho Blaira s holandským premiérom Wimom Kokom, v ktorom Tony priznáva, že ponechať si Humphreyho bolo „najväčším rozhodnutím“, ktoré ako začínajúci premiér urobil. Šéf víťaznej strany labouristov totiž musel svoju ženu presvedčiť, že mačky úradujú na Downing Street od čias Henricha VIII. a hygiena sem, hygiena tam, je vecou národnej cti dodržiavať britské tradície, vrátane prítomnosti Chief Mousera v sídle premiéra.

 

 

Sybil a Gordon Brown

Vo funkcii na Downing Street: Od septembra 2007 do januára 2009.

Jej predchodca: Kocúr Humphrey.

Odkiaľ prišla: Patrila do rodiny ministra financií Alistaira Darlinga.

Britskí premiéri v jej službách: Gordon Brown.

 

Uvedenie do funkcie

Po odchode Humphreyho do dôchodku bolo miesto Vrchného lovca myší na úrade vlády dlhé roky neobsadené, prakticky až do konca funkčného obdobia Tony Blaira (!) v roku 2007. Jednoročnú mačku Sybil si do služobného bytu nad číslom 10 (premiér zvyčajne býva vo väčšom apartmáne nad číslom 11) priviezol až nový minister financií Alistair Darling. Respektíve jeho žena Margaret.

Meno Sibyl dostala podľa fifleny s podrezaným jazykom Sibyl Fawlty z televízneho seriálu Fawlty Towers (na ČT bežal pod názvom Hotýlek), ktorý napísal slávny John Cleese z partičky Monty Python a po mimoriadne úspešných dvanástich epizódach sa zaradil k najoceňovanejším britským komediálnym seriálom v histórii. Nástup Sibyl do úradu Vrchného lovca myší televízia BBC uviedla ako príchod „novej škótskej tváre na Downing Street“, keďže Darlingovci sa do Londýna presťahovali z Edinburghu. Premiér prostredníctvom svojho hovorcu potvrdil, že Sibyl prijal do funkcie. Britov ubezpečil, že: „Ja a Sarah“, čím myslel svoju manželku, „s mačkou nemáme žiaden problém“.

 

Život na Downing Street

Od Gordona Browna to však bolo všetko, len nie úprimné vyhlásenie. V kuloároch sa totiž vedelo, že nový premiér nie je žiadnym veľkým milovníkom mačiek, ergo zvierat všeobecne, psov nevynímajúc. Svedčila o tom aj historka z premiérovej súkromnej návštevy britského veľvyslanca vo Washingtone, keď jeho psa Eddieho museli vykázať z domu a zavrieť na bezpečné miesto. A to aj napriek faktu, že podľa očitých svedkov sa Eddie veľmi túžil s premiérom osobne zoznámiť. Ministerstvo zahraničných vecí však tento „incident“ poprelo a odsúdilo ako nehoráznu klebetu, raziac oficiálnu verziu, že Gordon Brown a jeho žena Sarah sú oddanými milovníkmi zvierat.

Vráťme sa ale ku Sibyl, respektíve k otázke rodovej rovnosti vo veci úradu Vrchného lovca myší. Šarmantná Sibyl s bielym bruškom a labkami totiž nebola prvou príslušníčkou mačacieho nežného pohlavia v úrade. Toto prvenstvo si drží Manninagh KateDhu, familiárne zvaná Peta, ušľachtilá mačka s rodokmeňom, ktorej pôsobenie vo funkcii sa datuje od roku 1964 do začiatku 70. rokov. Mačiatko priviezol premiérovi ako darček sir Ronald Garvey, vtedajší guvernér ostrova Isle of Man, ktorý chcel medzi britskými politikmi aj takto spopularizovať svoj fliačik zeme v Írskom mori. Peta totiž patrila ku starobylému plemenu mačiek Manx, vyskytujúcemu sa iba na ostrove Man. Totožnosť manskej mačky je jasná na prvý pohľad, keďže ju charakterizuje výrazne skrátený chvost, ktorý v prípade niektorých jednotlivcov môže dokonca úplne chýbať. Hoci manské mačky sa všeobecne považujú za skvelých lovcov hlodavcov v tom najširšom spektre, Peta bola lenivá ako voš a svojím neprestajným a mimoriadne otravným mňaučaním privádzala zamestnancov úradu do šialenstva. (V jej prípade sa do bodky naplnilo staré indické príslovie: „Mačka ktorá mňauká, nechytá myši.“) Zašlo to až tak ďaleko, že sa v sídle premiéra sformovala guerillová skupina, ochotná pre odstránenie otravného zvieraťa spraviť čokoľvek. Jej odhodlanie však bolo nič platné, vypšikať Petu z prestížnej štátnej funkcie by údajne znamenalo porušiť jej „diplomatický status“, zároveň by ťažko urazilo hrdých obyvateľov ostrova Isle of Man i všetkých ich keltských predkov dohromady. Keď umňaučanú Petu po rokoch konečne vystriedal v úrade kocúr Wilberforce, všetci si uľahčene vydýchli.

 

 

Wilberforce a Margareth Thatcher

Vo funkcii na Downing Street: Od roku 1973 do 1986.

Jeho predchodca: Mačka Peta.

Odkiaľ prišiel: Podobne ako Humphrey či Larry to bol zatúlaný kocúr, tzv. bezbúdovec.

Britskí premiéri v jeho službách: Edward Heath, Harold Wilson, Jim Callaghan, Margaret Thatcher.

 

Uvedenie do funkcie

Nejeden politik by zbledol závisťou nad jeho funkčným obdobím, Wilberforce totiž na Downing Street slúžil bez prestávky 13 rokov a prežil štyroch premiérov. Z útulku vo štvrti Hounslow v západnom Londýne ho ako osemmesačné mačiatko priviezla matka Petra Taylora, vtedajšieho tajomníka úradu vlády. Bieločierny murko zdedil meno po britskom politikovi a filantropovi Williamovi Wilberforceovi, ktorý sa vo svojej vlasti zaslúžil o zrušenie obchodu s otrokmi v roku 1807. Mačky sa všeobecne považujú za veľmi nezávislé bytosti, ktoré so sebou nenechajú len tak manipulovať, a tak Wilberforce iste ocenil meno, ktoré sa perfektne hodilo k jeho slobodomyseľnej mačacej povahe.

 

Život na Downing Street

Z Wilberforcea vyrástol excelentný lovec myší, ktorý okolo seba šíril strach a hrôzu. Avšak nebolo tomu tak vždy. Peter Taylor spomínal, že v prvých mesiacoch vo funkcii pôsobil bojazlivo a vydesil sa k smrti, keď niekto v jeho blízkosti spravil trochu prudší pohyb. Preto strážnik hliadkujúci pred vchodovými dverami čísla 10 mal povinnosť zakaždým zazvoniť, keď si Wilberforce zmyslel vojsť dnu. Vo vnútri zasa bez zjavnej príčiny odmietal prekročiť prah niektorých miestností, vrátane tej, kde sa zvykli konať štátne návštevy. Ale aj to sa jedného dňa zmenilo. Na veľké prekvapenie všetkých prítomných, kocúr začal natŕčať uši pred zasadačkou, v ktorej sa odohrávalo medzištátne rokovanie. Zdá sa, že veľmi dobre vedel, o čo tam išlo, poznamenal neskôr Peter Taylor. V miestnosti totiž prebiehala debata o love rýb na Islande. Wilberforce si povahovo sadol aj s premiérkou Margaret Thatcher. Tá mu z návštevy Moskvy dokonca priniesla darček: chutnú konzervu pravých sovietskych sardiniek.

 

 

Simonetta Zalová

foto Sita

 

Celý článok si prečítate v novembrovom čísle MIAU (2018)