Kazaň

 

Multietnické centrum Tatarstanu

Tatári sú etnikum turkického pôvodu, žijúce prevažne v Rusku, pričom väčšina z nich tvoria sunnitskí moslimovia. Kazanský chanát bol ich významným centrom v stredoveku, až kým si kazanských Tatárov v 16. storočí nepodmanil ruský cár Ivan IV. Hrozný a nasledovala kristianizácia a silný ruský vplyv. Tatári sa mali ťažko aj počas sovietskej éry, keď mnohé rodiny presídlili, zbavili majetku, odviedli na nútené práce, akákoľvek snaha o nezávislosť sa prísne potlačovala a masové čistky vyhladili veľkú časť inteligencie. Zmena nastala v 90. rokoch minulého storočia, keď po referende vyhlásili Tatársku republiku (alebo Tatársko) za jednu z republík Ruskej federácie. Stopy neľahkej minulosti skrývajú dnes už len múzeá. V súčasnosti Kazaň, hlavné mesto Tatárska s 3,7 miliónmi obyvateľov, žije vo fungujúcej a mierumilovnej multietnickej symbióze, kde sa ortodoxné chrámy striedajú s mešitami. O vyjadrenie multikultúrnej harmónie sa snaží aj umiestnenie novej mešity Kul Šarif v areáli kazanského Kremľa, ktorá je náhradou za významnú mešitu zničenú počas dobývania v 16. storočí.

 

 

Múzeum šťastného detstva

V centre Kazane sa nachádza Múzeum šťastného detstva a ponúka retrospektívu do 70. a 80. rokov minulého storočia. Jedna z miestností obsahuje najmä detské oblečenie, džínsové bundy, topánky, šaty, detské hudobné nástroje a plagáty z čias socializmu. Návštevníci sa v múzeu aj zabavia, keďže vyše tisíc artefaktov si možno nielen pozrieť, ale aj vyskúšať a zaspomínať pri tom na vlastné detstvo. Druhá miestnosť obsahuje najmä hračky, staré bábiky, ale aj hracie stroje a iné hry, ktoré si mnohí z nás určite ešte pamätajú. Milovníci retra si prídu na svoje aj v druhom podobnom múzeu – Múzeum socialistického života ponúka zaujímavú expozíciu pre mladú generáciu aj pre „západniarov“, ktorí éru socializmu nezažili na vlastnej koži. Nechýbajú tu sovietske uniformy, propagandistické knihy, časopisy, obrazy, zobrazenia Lenina či Stalina… Na pamiatku si môžete kúpiť bizarný suvenír – poldecák s tvárou Lenina za mlada.

 

 

Kazanská ikona Matky Božej

Podľa legendy ikonu Matky Božej priviezli z Konštantínopolu v 13. storočí. Pri založení Kazanského chanátu v roku 1438 zmizla a odvtedy o nej historické pramene dlho neuvádzali žiadne zmienky. V roku 1579 sa desaťročnej Matrione zjavila Panna Mária, krátko po tom, ako rozsiahly požiar zdevastoval veľkú časť Kazane. Malé dievča malo podľa zjavenia poprosiť arcibiskupa, aby na mieste požiaru začali kopať a vyhľadali ikonu. Po viacerých zjaveniach napokon na jej prosbu privolili a ikona sa zázračne našla. Udiali sa aj mnohé uzdravenia, o ktorých sa dozvedel aj cár Ivan IV. Hrozný. Ten prikázal postaviť chrám na oslavu Matky Božej. Ikona bola stovky rokov umiestnená v kláštore Theotokos v Kazani, až kým ju v roku 1904 neukradli. Jej osud v 20. storočí je pomerne hmlistý. Povráva sa, že počas 2. svetovej vojny sa Panna Mária zjavila metropolitovi Eliášovi a Eliáš mal povedať Stalinovi, že Rusko môže byť zachránené pred porážkou Nemeckom, ak prestane prenasledovať cirkev a v ruských mestách sa budú vykonávať procesie s kazanskou ikonou, ktorú vyzdvihnú v kazanskom chráme v Petrohrade. Ak tak urobia, Nemci nikdy neobsadia tri ruské mestá – Petrohrad (vtedy Leningrad), Volgograd (vtedy Stalingrad) a Moskvu. Isté je, že ikona sa objavila v roku 1953, keď ju kúpil Angličan Mitchell-Hedges. Tá bola buď originálom, alebo kópiou originálu. V rokoch 1993 – 2004 bola kazanská ikona v rukách pápeža Jána Pavla II., ktorý k nej prechovával veľkú úctu. V roku 2004 bola chvíľu vystavená v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne, potom ju odviezli do Moskvy a napokon sa dostala späť do Kazane.

 

 

Z Tatárskej republiky

Marta Rajková