Khaled Hosseini – Majster žiarivých sĺnk

Alexandra Kochová

 

Terorizmus, obchod s ópiom a vojny – tak si predstavovali milióny ľudí na celom svete Afganistan. Khaled Hosseini však svojimi príbehmi čitateľom otvoril oči a ukázal, že jeho rodisko je predovšetkým krajinou ľudí. Dobrých, zlých, múdrych či zaslepených. Ľudí, ako sme my, ktorí premýšľajú, milujú a radujú sa presne tak isto. Len trpia viac.

 

Zrúcaniny a trosky, stromy povytínané, cesty zničené bombardovaním. Žobráci, vdovy, siroty a kaliky bez končatín. Khaled Hosseini, „najsilnejší hlas Afganistanu“, sa po 27 rokoch vrátil domov. No krajina, ktorú tam našiel, sa nijako nepodobala tej, ktorú si opatroval v srdci od chlapčenských liet.

 

Privilegované detstvo

Afganistan v Hosseiniho pamäti, to je najmä Kábul, „prekvitajúce kozmopolitné mesto“, v ktorom sa 4. marca 1965 narodil. Široké ulice a krásne parky jednej z najbohatších častí mesta však boli vyhradené len tým šťastnejším deťom. Khaled, jeho traja mladší bratia a sestra k nim patrili. Hosseiniho otec Nasser pôsobil ako diplomat na Ministerstve zahraničných vecí, matka pracovala ako učiteľka perzského jazyka a dejepisu na dievčenskej strednej škole. Obaja pochádzali z Herátu, veľkého mesta na západe krajiny s bohatou kultúrnou tradíciou, kde si „človek nemohol ani nohu vystrieť, aby pritom nekopol nejakého básnika do zadku“.

Hosseini opisuje svoju výchovu ako privilegovanú – prozápadne orientovaná rodina žila vo veľkom dome, mala sluhov a bohatý spoločenský život. Rodičia navštevovali večierky na ambasáde a neustále k nim domov prichádzali zahraniční hostia, spisovatelia, básnici a iní intelektuáli. Všetkých päť detí chodilo do školy a očakávalo sa, že vyštudujú na univerzite.

K otázkam viery pristupovali rodičia veľmi liberálne, v rodine nikoho nediskriminovali. V kultivovanej kozmopolitnej atmosfére ženy žili a pracovali rovnako ako muži. Hosseini si nespomína, že by niekedy jeho sestra Raya trpela pre svoje pohlavie. Naopak, spoločnosť, v ktorej sa malý Khaled pohyboval, sa od tej našej veľmi nelíšila. „Boli tam nápadné ženy v krátkych sukniach. Krásne, veľmi otvorené, temperamentné (v mojej mladej mysli), nekonečne zaujímavé. Pili, fajčili. Keď som v Kábule vyrastal, nedalo sa ho pomýliť s Bejrútom či Teheránom, pretože bol síce v krajine, ktorá je v zásade religiózna a konzervatívna, ale bol prekvapivo progresívny a liberálny.“

 

Profesor Khaled

Okrem slobody objavil malý Khaled Hosseini už v detstve aj ďalší významný pilier svojho života: fantáziu. „Vyrastal som v spoločnosti s veľmi starou a silnou tradíciou ústneho rozprávania príbehov.“ Najskôr mu rozprávky hovorila stará mama a otec, neskôr si ich čítal sám. Poézia perzských sufistov ako Rumi alebo Hafez, preklady Bieleho tesáka či Alica v krajine zázrakov, to všetko ho fascinovalo natoľko, že ako osemročný začal vytvárať vlastné príbehy. „Veľmi sa mi páčila predstava, že sa pokúsim vypovedať, čo je v mojom vnútri,“ spomína spisovateľ na svoje prvé pokusy dnes. Bavili ho však aj iné veci. Počúval speváka Ahmada Zahira (ktorého nazýva „afganským Elvisom“), chodil do kina na indické a americké filmy, hrával sa s bratmi na opustenom cintoríne za domom, túlal sa po bazároch a chodil na rodinné pikniky ku starému kráľovskému palácu Darulaman. Najradšej si však s bratancami a kamarátmi zo susedstva počas trojmesačných zimných prázdnin púšťal šarkanov. To bola obľúbená zábava všetkých kábulských chlapcov.

V Afganistane kvôli otcovej práci Khaled veľa času nestrávil. V roku 1970 sa rodina presunula do Iránu, kde prežila tri roky. Práve v Teheráne padol na chlapcove detské šťastie prvý tieň, keď sa spriatelil s rodinným kuchárom Hosseinom Khanom, príslušníkom diskriminovanej etnickej skupiny Hazarov. Hosseini si uvedomil, že jeho tridsaťročný kamarát s čiernymi vlasmi a miernym hlasom nikdy nikomu nepíše listy, ani žiadne nedostáva. Keď sa ho spýtal na dôvod, na svoje veľké prekvapenie zistil, že jeho veľký kamarát je negramotný, „lebo by ho nik neučil“. Malý Khaled sa pustil do tejto úlohy sám… a do roka ju splnil. Trpké poznanie však bolo len predzvesťou tragédií, ktoré mali Hosseiniho a jeho domovinu postihnúť.

 

Celý materiál o talentovanom spisovateľovi nájdete v októbrovom MIAU