Kišiňov

 

Nový prameň

Obyvatelia Kišiňova, najvýznamnejšieho, najprosperujúcejšieho a najväčšieho mesta Moldavska, hrdo o ňom vyhlasujú, že sa rozkladá na siedmich pahorkoch ako Rím. V skutočnosti je tých kopcov len päť, no mesto je rozdelené do siedmich administratívnych oblastí. Moldavská metropola má centrálnu polohu, návštevníci sa z nej pohodlne dostanú do všetkých najvýznamnejších miest v krajine, keďže Moldavsko je malé – vzdialenosť hraníc zo západu na východ je len 150 km a zo severu na juh 350 km. Domáci žartujú, že ak jeden povie: Dnes idem na cestu po Moldavsku, druhý sa ho opýta: A čo budeš robiť poobede? Okolo vzniku názvu mesta existuje niekoľko teórií. Podľa najpravdepodobnejšej z nich slovo Chisinau bolo odvodené zo starorumunského slova chisla (prameň) a noua (nový). Táto teória sa opiera o fakt, že mesto postavili v okolí prameňa, ktorý sa dnes nachádza neďaleko miesta, kde sa stretáva Puškinova trieda s ulicou Albisoara. V súčasnosti v hlavnom meste Moldavska žije vyše 700.000 obyvateľov, teda jedna pätina celkového počtu krajiny.

 

 

Sovietska výstavba

Počas 2. svetovej vojny sa v Kišiňove viedli ťažké boje a mesto bolo bombardované. Akoby to nestačilo, v novembri 1940 ho zasiahlo silné zemetrasenie s epicentrom vo východnom Rumunsku. Celá časť vnútorného mesta bola neobývateľná, po vojne bolo 70 % domov zničených. V rokoch 1947 – 1949 tím pod vedením ruského architekta Alexeja Ščuseva, rodáka z Kišiňova (a tiež autora Leninovho mauzólea v Moskve), vypracoval plán na postupné znovuvybudovanie mesta. Za Chruščovovej éry sa okolo centra začali stavať sídliská, ktoré tvorili panelové domy, tzv. chruščovky. Vďaka konštrukcii z betónových panelov sa budovali veľmi rýchlo a Kišiňov zaznamenal rapídny nárast obyvateľstva. Podobná výstavba pokračovala aj v ďalších rokoch, keď bol Kišiňov hlavným mestom Moldavskej sovietskej socialistickej republiky, a tak ešte aj dnes pri štvorprúdovej ceste z letiska pozdravuje návštevníkov prichádzajúcich do mesta tzv. Kišiňovská brána – obytný komplex z konca sovietskej éry, ktorý tvoria dva stupňovité bloky. V minulosti ho politická propaganda hojne využívala ako symbol pokroku a obľúbený motív na všetkých pohľadniciach z Kišiňova.

 

 

Festival vína

Kišiňov oslavuje svoj deň 14. októbra. Najväčším eventom však býva Festival vína, ktorý sa koná v prvej polovici októbra (v roku 2016 – 15. ročník). Moldavsko je síce najchudobnejšou európskou krajinou, ale v produkcii vína podľa FAO mu v roku 2013 patrila 21. priečka na svete. Niektorí tvrdia, že aj mapa krajiny pripomína strapec hrozna. Moldavsko však nevyniká len výrobou vína, ale aj spotrebou alkoholu. Podľa údajov WHO mu dlho patrilo prvenstvo, v ostatných rokoch ho predbehlo Bielorusko. Ku zvýšenej spotrebe dochádza práve počas Festivalu vína, keď víno doslova tečie prúdom a na centrálnom námestí sa predstavujú všetky významnejšie moldavské vinárske podniky. Domáci obyvatelia sa často nechajú strhnúť hudbou, vínom a veselicou, kabáty a tašky odložia na jednu kopu a na námestí začnú tancovať svoj typický tanec v kruhu – pelenica. Festival každoročne priláka aj množstvo zahraničných návštevníkov, ktorí sa veľmi rýchlo naučia hlavné „heslo“ podujatia: Noroc! (Na zdravie!)

 

 

Vínne sklady Cricova

Ani nie 15 km od hlavného mesta sa nachádza podzemné kráľovstvo Cricova, jeden z najväčších labyrintov vínnych pivníc. S hĺbením tunelov sa tu začalo už v 15. storočí, keď bolo treba vápenec na výstavbu Kišiňova a dnes tu nájdeme 120 km chodieb. Ich spleť pripomína ozajstné mesto: sú tu dopravné značky a ulice majú svoje názvy, akurát nie podľa spisovateľov a národných hrdinov, ale podľa odrôd vína: Cabernet, Chardonnay, Cordu, Savignon… Návštevníci tu cestujú elektrickými vláčikmi. V Cricove je uskladnených 1,3 milióna fliaš, medzi nimi aj trofeje z 2. svetovej vojny – vzácne vína zo súkromnej zbierky Hermanna Göringa. Červená armáda po vojne previezla časť jeho kolekcie na Krym a časť práve sem. Najstarším exponátom cricovských pivníc je však jeruzalemské víno z roku 1902 od firmy Mogit David a taktiež Becherovka z toho istého roka. Svoje kolekcie vína tu majú aj svetoví štátnici: Angela Merkelová, Donald Tusk, John Kerry… Cricovu navštívil i Jurij Gagarin, prvý človek, ktorý vzlietol do kozmu. Traduje sa, že sovietsky kozmonaut tu v roku 1966 strávil dva dni a po svojej návšteve vyhlásil, že je ľahšie dostať sa do vesmíru, než von z týchto pivníc.

 

 

Z metropoly Moldavska

Ingrid Žalneva