Korzika

 

Vôňa Korziky

 

Netreba podrobne popisovať dôvody, prečo Korzika patrí k obľúbeným letným dovolenkovým destináciám. Tisíc kilometrov dlhé pobrežie ostrova ponúka rôznorodé možnosti. Biele útesy, izolované zátoky, dlhé pokojné pieskové pláže, ale tiež miesta pre milovníkov vodných športov. More, pohoria, údolia, rieky a jazerá poskytujú domov rozmanitej faune a flóre. Výnimočnou je krovinatá oblasť Macchia – jeden z najvzácnejších typov vegetácie na juhu Európy pokrýva približne 20 % plochy ostrova. Prenikavá vôňa kvetov kvitnúcich na tomto území je charakteristickým znakom Korziky. Le maquis alebo Macchia je najkrajšia na jar. Ponúka neuveriteľnú pestrosť aromatických rastlín s nízkym rastom. Rastliny z tohto územia patria k folklóru a kultúrnej identite Korzičanov – každá má jedinečnú arómu a zmes divých vôní vytvára vnemy, na ktoré nezabudnete.

 

Túžba po nezávislosti

Urputný boj o nezávislosť je od nepamäti súčasťou histórie a národnej hrdosti Korzičanov. Hoci Korzika je v súčasnosti súčasťou Francúzska, jej obyvatelia sa viac či menej vždy cítili ako samostatný národ s vlastným jazykom, kultúrou a zvykmi. Silnú túžbu po nezávislosti symbolizuje aj štátny znak, znázorňujúci hlavu Maura s bielou šatkou na čele. Tento symbol nezávislosti Korziky viac ako tri storočia používajú Korzičania dodnes. Nájdete ho na štátnych poznávacích značkách, na vlajkách v oknách domov, na suveníroch, potravinách, jednoducho všade. Korzika bola samostatnou krajinou len krátkych 14 rokov. Ustavičná prítomnosť cudzích národov nezmenšila neutíchajúcu túžbu Korzičanov po kultúrnej nezávislosti a vlastnom štáte. Prechádzajúc krajinou si ako prvé všimnete odkazy, ktorými sa domáci snažia vyjadriť svoj postoj k tejto otázke. Dvojjazyčné tabule s názvami dedín a miest bývajú často poškodené – francúzsky nápis miesta je preškrtnutý alebo dokonca rozstrieľaný. Čitateľným tak často zostáva len spodný, napísaný v korzičtine.

 

Calanques de Piana

Scénická cesta D81 lemujúca západné pobrežie ostrova začína v meste Ajaccio a vedie až do mesta Calvi na severe ostrova. Úsek v dĺžke 150 km vám bez zastávok zaberie približne štyri hodiny. Je však vysoko pravdepodobné, že sa vám časový údaj o niekoľko hodín predĺži. Výhľady, scenérie a skryté pláže, kde môžete byť takmer sami, vás donútia zastaviť a užívať si takmer nedotknutú prírodu Korziky. Na sever od Porta sa počet áut výrazne znižuje a v poslednej časti cesty ich stretnete už len zopár. Z osobných skúseností odporúčame za mestom Galéria odbočiť na cestu D81B, ktorá vás vráti späť k pobrežiu. Ostrov ponúka mnoho prírodných krás, pričom k najzaujímavejším oblastiam patrí Calanques de Piana. Skalné formácie, začínajúce za rovnomenným mestečkom, žiaria oranžovými, ružovými a červenými farbami. Úzka kľukatá cesta vedúca cez skalné útvary však vyžaduje isté vodičské zručnosti, preto niektorí návštevníci radšej odstavia autá pred touto oblasťou a trasu cez Calanques de Piana prejdú po vlastných alebo ju absolvujú na menších dopravných prostriedkoch – skútri či bicykli.

 

Od mora k horám

Korzika so svojím najvyšším vrchom Monte Cinto (2.706 m) a ďalšími vyše 120 dvojtisícovými vrchmi patrí k najhornatejším ostrovom v Stredozemnom mori. Pohoria tvoria až dve tretiny jej povrchu. Aj preto si ostrov, napriek vysokému záujmu turistov, stále zachováva dojem divoko pôsobiacej krajiny. Najepickejšia túra „GR 20“ má 200 km a vedie zo severu až na juh ostrova. Hoci jej náročnosť a dĺžka vyžaduje dobrú kondíciu, každý rok sa o jej zvládnutie pokúša množstvo turistov. Trasa vedúca priemerne vo výške 1.000 – 2.000 m prechádza pohoriami, údoliami a okolo jazier a je rozdelená do 15 čiastkových celodenných túr. Horské chaty „gîtes“ poskytujú rôzne úrovne ubytovania a služieb. Stanovanie na GR20 je dovolené len v blízkosti týchto miest.

 

 

Z metropoly Korziky

Gabriela Palai