Kto zachránil Toma Hanksa

 

Má pohľad srnčeka, ktorý sa stratil v húštine a treba ho objať, pohladkať, zachrániť. Roky sa túlal v zarastenom lese, predieral sa krovinami a hľadal čistinku, slnkom zaliatu lúku. Vtedy prišla Ona a hodila mu záchranné koleso. Herec, ktorému uveríme. Muž z rodu gentlemanov. A najnovšie aj vnímavý spisovateľ. 

 

Každý herec má vo svojej filmografii postavu, ktorá je jedinečná a neopakovateľná. U Toma Hanksa to bude bez zaváhania Forrest Gump. Forrest sediaci na lavičke na autobusovej zastávke a čakajúci na svojho syna. Trpezlivo, dlho predtým, ako má autobus prísť. Vystretý, v peknej košeli a slušnom saku, bez známky netrpezlivosti rozpráva svoj príbeh života nič netušiacim spolu sediacim a ponúka ich pritom čokoládou z bonboniéry. Lebo ako povedala  jeho mama: „Život je ako bonboniéra. Nikdy nevieš, čo ochutnáš.“ Vlastne, tých Forrestových výrokov, ktoré hovorievala jeho mama, zaznie vo filme viac. Jedna perla strieda druhú… Forrest má svoj malý svet s vlastnými pravidlami, a tých nie je veľa. Ale vystačia mu na to, aby sa v ňom vyznal a žil podľa nich. Keď sa ako chlapec zaľúbil do Jenny, miloval ju po celý život a nič ho od toho neodradilo. Keď si jedného dňa povedal, že bude bežať, tak bežal, až kým si nepovedal, že už bežať nemusí. A keď si chcel splniť sen a stretnúť prezidenta Kennedyho, tak sa s ním stretol.

Mohlo by sa zdať, že aj život Toma Hanksa bol nalinkovaný. Narodil sa, uvidel, zvíťazil. Áno, ale celkom tak to nebolo. Spočiatku to bol poriadny zmätok a trvalo dlho, kým prišla chvíľa, keď ho niekto zobral za ruku a ukázal mu, kde má domov, kde bude bývať a kde ho má niekto rád. Potreboval zachrániť.

 

Ako nomád, stále na ceste

Thomas Jeffrey Hanks sa narodil 9. júla 1956 v kalifornskom Concorde ako tretie zo štyroch detí – po sestre Sandre, bratovi Larrym a pred najmladším Jimmym. Jeho otec Amos „Bud“ Hanks pochádzal z chudobnej farmárskej rodiny. Túžil imigrovať do Austrálie a živiť sa ako spisovateľ. Osud však chcel, aby v reštaurácii v Berkeley, kde pracoval ako kuchár, sa zapozeral do fešnej čašníčky Janet a bolo… Vzali sa a začali prichádzať deti. Tom mal päť rokov, keď sa rozviedli. S rozvodom a časmi, ktoré nasledovali, sa zrejme nikdy celkom nevyrovnal. Snažil sa zľahčovať situáciu, ale popravde – prežíval príšerné, desivé a bolestivé obdobie, ktoré preň nastalo, keď mu jedného dňa z ničoho nič povedali, že si má zbaliť ruksačik a môže si so sebou vziať len jednu hračku. „Mal som päť rokov, keď sa začalo naše rodinné putovanie. Nik mi nič nevysvetľoval. Cítil som sa opustený a bál som sa tmy.“ Bud zbalil tri najstaršie deti, ledva ročného Jimmyho nechal matke a vyrazil do Rena v Nevade, kde vzápätí začal žiť s istou Winifred Finley, matkou ôsmich detí. Dva mesiace potom, ako sa početná rodina usadila v Nevade, manželstvo rozviedli a o štyri dni nato sa zaľúbený Bud oženil s Winifred. Problém nastal vo chvíli, keď novomanžel odmietal prestúpiť na mormónsku vieru. Manželstvo vydržalo dva roky a Hanksovci sa opäť sťahovali. Počas nasledujúcich ôsmich rokov sedemkrát. Tom býval často sám, ale časom sa mu samota začala páčiť. Vysníval si svoj svet a žil v ňom. Kým Bud pracoval od vidíš do nevidíš, deti sa starali samé o seba. A robili si, čo sa im zachcelo. Aj varili. Najčastejšie paradajkovú polievku.

Škola bola jeho obľúbeným miestom. Rád do nej chodil, rád sa učil a mal šťastie na dobrých pedagógov, ktorí mu rozumeli. Voľné chvíle mu vypĺňal televízor, objavil seriály ako Star Trek či Batman, ale tiež dokumenty o podmorských bádaniach Jaquesa-Yvesa Cousteaua. A potom prišiel deň D. Pozrel si film Akiru Kurosawu Sedem samurajov a Felliniho Cestu, a to ho dostalo. V tom čase sa Bud ženil po tretí raz. Jeho vyvolenou sa stala čašníčka Frances Wong, ktorá obsluhovala v čínskej reštaurácii. Číňanka presťahovala Hanksovu rodinu do svojho domu na úpätí oaklandských kopcov, pizzu vystriedali tradičné čínske jedlá a jedlo sa paličkami. Nová macocha mala v úmysle nezriadený život svojich nových členov rodiny podriadiť disciplíne. Tú však zohratá trojica kategoricky odmietala. „Chcela zaviesť pravidlá, ale tie boli neakceptovateľné. Narušovali náš život, ktorý sme sa už tak dobre naučili žiť – slobodne a bez pravidiel, ako tri vĺčatá ponechané napospas v tmavom lese. Držali sme spolu v dobrom aj v zlom. A teraz nám niekto chcel tú našu slobodu vziať. Bolo to ako presťahovať nomádsku rodinu do paneláku v meste.“ Po niekoľkých ostrých výmenách názorov sa Sandra, už tínedžerka, zbalila a odsťahovala k matke. Tom a Larry sa rozhodli držať bobríka mlčanlivosti. S ostatnými členmi rodiny sa rozprávali iba v najnutnejších prípadoch. Larry bol z dvoch bratov vždy ten veselší a dokázal si robiť žarty aj v najvyhrotenejších chvíľach. Tom sa ho snažil napodobňovať a bol rád, keď rozosmial spolužiakov, ale hlavne spolužiačky. No zatiaľ veľa šťastia na sympatie u opačného pohlavia nemal. Bol príliš rýchlo vyrastený, samá ruka, samá noha a mal povesť čudáka, ktorému málokto rozumel.

 

Pán režisér, prosím, objavte ma!

Oakland nebol ďaleko od San Francisca, kde v časoch Tomovho dospievania kvitla revolúcia hippies. No nebol dieťaťom šesťdesiatych, ale sedemdesiatych rokov. Vyhol sa aj radovánkam detí kvetov v znamení marihuany, namiesto toho  objavil literatúru, konkrétne Salingerovu novelu Kto chytá v žite – povinné čítanie pre každého začínajúceho čitateľa. Ďalší silný zážitok mu priniesla fotografia židovského chlapca, ktorého nacisti odvliekli z varšavského geta do koncentračného tábora. U citlivého tínedžera naštartovala záujem o druhú svetovú vojnu a nenávisť voči holokaustu. Keď dostal ponuku zahrať si kapitána Millera vo filme Zachráňte vojaka Ryana, bral to ako svoju morálnu povinnosť. A do tretice tu bola sci-fi dráma 2001: Vesmírna odysea od Stanleyho Kubricka. 142 minút film videl v kine dokopy dvadsaťdva krát. A zakaždým objavil niečo výnimočné, čo ho očarilo. Odvtedy sa mu svet rozšíril o vesmírny priestor a keď neskôr hral vo filme Apollo 13, v očiach sa mu zračilo rovnaké vzrušenie ako v roku 1968. Doma s otcom uviazli v slepej uličke. Tom bol celkom odlišný ako Bud. I keď sa to nezhodovalo s jeho životom kočovníka a dobrodruha, ktorý sa vrhá zo vzťahu do vzťahu, ťahajúc zo sebou svoj trojčlenný mančaft, otec Hanks bol nesmelý, nespoločenský a mal problémy s komunikáciou. Ale bol manuálne zručný, zatiaľ čo Tomovi šla verbálna rétorika. Ten, čo opustil svoje umelecké ambície a stal sa kuchárom, nechápal, prečo jeho syn nechce ísť v jeho stopách a predávať hamburgery. Veď každý takýto „burgerboy“ sa o chvíľu vypracuje na asistenta manažéra. A má každý mesiac svojich pekných pár dolárov istých. Čo špekuluje s nejakými filmami? Neskôr, keď Tom začal žať prvé úspechy ako herec, otec (nie ľahko, ale predsa) prehodil: „Kde sa to v tom chlapcovi vzalo?“ Ale ku zblíženiu ešte nedošlo…

Štrnásťročný tínedžer hľadal svoju náhradnú rodinu. Mal prázdno v srdci a túžil ho niečím naplniť. Vtedy objavil vieru. „Potreboval som niečo, čo ma zbaví pocitu samoty. Chcel som niekomu, k niečomu patriť. Bol som mladý a vystrašený a svet sa mi zdal úplne nanič…“ Ako povedala jeho sestra Sandra, mal v sebe vždy pud sebazáchovy a hľadal svetlo na konci tunela. V kostolnej lavici pri tónoch organovej hudby zistil, že existuje vyššia dimenzia, možno niečo medzi nebom a zemou, kam sa vyberá len sám. Hoci, v kútiku duše dúfal, že tam pôjde na kozmickej lodi… Pokoj, ktorý hľadal, našiel. Doma ho nikdy nemal. A potom prišiel dramatický krúžok na škole a vyžíval sa v hodinách herectva. V spolužiakoch mal oddaných a vďačných divákov, ktorí mu fandili a nahlas ho povzbudzovali. Zrazu zažíval pocit sebavedomia, pocit, ktorý dovtedy nepoznal. Aby si zarobil nejaké peniaze, stal sa poslíčkom v hoteli Hilton. V červenej vestičke sa ťahal s kuframi hostí a tešilo ho pár drobných vo vrecku. V luxusnom hoteli stretával filmové hviezdy a veľmi sa im chcel podobať. Povzbudený aplauzom spolužiakov na dramatickom krúžku napísal list nikomu menej významnému ako samotnému režisérovi filmu Butch Cassidy a Sundance Kid, Georgeovi Royovi Hillovi, či by nebol taký dobrý a neobjavil ho. „Mr. Hill, ja nechcem byť hollywoodska super star s dievčatami v závese. Som len obyčajný americký chlapec. Ale viete, bol by som rád, keby som raz mohol mať príležitosť dokázať, že som dobrý. Jazdiť na porsche a Roberta Redforda oslovovať Bob.“ Tom vedel, že jeho list bude ten posledný, čo by veľkého režiséra oslovil, ale zdalo sa mu ako dobrý nápad, napísať ho. Jasné, že odpoveď prišla, podľa všetkého z pera sekretárky režiséra, v rovnako vzletnom znení…

 

Ako šteniatko zlatého retrievera

Tom bol dosť chytrý na to, aby vedel, že keď chce preraziť, musí sa veľa učiť. Sledoval filmy klasikov, nenechal si ujsť žiadne divadelné predstavenie a všetkými zmyslami nasával prostredie v divadle Berkeley Repertory Theater. Pevne rozhodol, nech sa deje, čo sa deje, on pôjde svojou cestou. Nech predáva pred predstavením hoci aj lístky, je mu to jedno, chce nasávať vôňu javiska.  Na štátnej kalifornskej univerzite v Sacramente sa zapísal na divadelnú produkciu a vtedy došlo k prevratnej udalosti. Zaľúbil sa do spolužiačky Susan Dillingham alias Samanthy Lewes. Tá mu city opätovala a chlapec, dovtedy panic, sa dočkal vzťahu, ktorý z neho urobil muža. Keď na konci prvého ročníka Susan otehotnela, mal dvadsaťdva rokov a zdroje príjmov takmer nulové. Budúci otec sa však postavil k situácii ako muž a získal v divadelnej skupine, kde začal hrať, mzdu, s ktorou, ako tak vedeli vyžiť. Tom sa od kočovníckeho otca naučil: „Ľudia by mali mať len toľko majetku, aby sa im zmestil do kufra auta. Aby s ním  mohli kedykoľvek odísť a začať nový život.“ Nikdy nepredpokladal, že sa jeho život bude vyvíjať po vzore otca. Práca ho čakala v Clevelande, v Ohiu, kde účinkoval so skupinou na letnom shakespearovskom festivale. Mali ho tam radi, hlavne kolegyne. Bol vraj ako šteniatko zlatého retrievera – milý, veselý, prítulný. A pritom múdry. Skoro sa ukázalo, že ako herec sa vydal správnou cestou a že svet je gombička: nechýbali divoké večierky, ruka nad hlavou, fľaše šampanského… Na festivale hral vo viacerých Shakespearových hrách, pričom najväčšie uznanie mu prinieslo predstavenie Dvaja šľachtici z Verony, kde získal cenu kritiky a tiež malá, no nezabudnuteľná rola Grumia, sluhu Petruchia v Skrotení zlej ženy. Pomaly začal veriť, že sa skutočne stane hercom. Návrat do školy však  už nebol možný. Aby zaopatril rodinu, musel pracovať ako kulisár v miestnom divadle. V novembri 1977 sa stal otcom syna Colina. A vsadil na mesto, kde videl svoju budúcnosť – New York. Začiatky neboli ľahké. Bral každú prácu, ktorá mu prišla pod ruku, ale nelámal si tým hlavu. Dieťa bolo zdravé, oni mladí, zaľúbení, všetko šlo hladko, nič im nerobilo problém. Zosobášili sa a žili tak, ako im to srdce diktovalo. Veselo, uvoľnene, jeden deň hore, druhý dole…

 

Život je ako bonboniéra

A potom sa dvere do sveta filmu otvorili. Televízna stanica ABC, ktorá vyrábala také ťaháky ako Charlieho anjeli, hľadala nové tváre pre ďalšie projekty. Tom s ABC podpísal zmluvu na niekoľko seriálov, čo mu umožnilo presťahovať svoju rodinku do San Fernando Valley. V máji 1982 sa mu narodila dcéra Elizabeth a rodinnému šťastiu nič nemohlo stáť v ceste… Ale: niekedy v tom čase sa jeho cesty skrížili s mladou šarmantnou herečkou Ritou Wilson. Tom si však klepol po prstoch, veď bol ženatý… Prvý filmový úspech zaznamenal s komédiou Žblnk!, kde sa ako hlavný hrdina zaľúbil do morskej panny a predniesol známu vetu: „Celý život čakám na lásku a keď príde, je to ryba.“ V lete 1984 sa film stal hitom sezóny. Tom chcel preraziť a chytal sa každej príležitosti, bral všetko, čo mu ponúkali a často nie práve najkvalitnejšie scenáre. Ale ako povedal, každý film ho niečomu naučil. Napríklad Turner a Hooch. Zahral si v ňom so psom a na tohto štvornohého partnera neskôr často spomínal. Hlavne, keď mu občas nesedeli hereckí partneri. V priebehu trinástich rokov, kým prišiel prvý skutočný úspech s Bezsennými nocami v Seattle, nakrútil do dvadsať filmov.

Už menej sa mu darilo v manželstve. Doma sa skoro nenachádzal a práca mu bránila, aby sa venoval rodine. Neskôr mal výčitky svedomia, že svoju úlohu otca a rodiča zanedbal. Vzťah so Susan stagnoval, pomaly sa od seba odcudzovali… Osud chcel, aby sa vo chvíli, keď sa mu rúcalo manželstvo, opäť stretol s Ritou Wilson – v Mexiku, počas nakrúcania Bláznov a dobrovoľníkov. Rita sa narodila ako Margarita Ibrahimov v Los Angeles v rovnakom roku ako Tom. Jej pôvodom grécki rodičia patrili k prvej generácii emigrantov z albánsko-bulharského pohraničia. Začínala kariéru ako modelka a jej fotogenickú tvár si všimla aj kamera. Od reklám na arašidové maslo sa prepracovala k seriálom. Aby získala kvalifikované herecké vzdelanie, vydala sa za štúdiom do Londýna a po návrate začala nakrúcať Bláznov a dobrovoľníkov už ako diplomovaná herečka. Najskôr sa Tom a Rita stali priateľmi, neskôr blízkymi priateľmi a potom… Tom nikdy nebol sukničkár, tvrdí, že mal v živote len sedem vážnejších známostí. No v prípade  Rity to bola láska ako hrom. Po filmovačke sa síce vrátil do rodinného hniezda, ale po pár dňoch zistil, že s jeho manželstvom je koniec. Niekoľkokrát sa so Susan ešte pokúšali vzťah oživiť, ale bez úspechu. V tom čase práve nakrúcal film Nič nemáme spoločné a chcel od zmluvy odstúpiť. Štúdio TriStar mu však pohrozilo, že ak to urobí, v nasledujúcich dvoch rokoch si v Hollywoode neškrtne. V týchto ťažkých časoch sa opäť stretol s otcom. Ťažko chorý Bud a nešťastný syn našli k sebe cestu. Rovnako nastalo oteplenie aj vo vzťahu s matkou. Čím bol Tom starší a zrelší, tým nachádzal viac pochopenia pre rozhodnutie, ktoré jeho rodičia urobili pred rokmi. No psychicky bol na dne. Trikrát do týždňa navštevoval psychoterapeuta, nedokázal sa zmieriť s faktom, že on, ktorý tak veľmi trpel rozvodom rodičov, koná tak isto a ubližuje najbližším… Napokon Susan nabrala odvahu a podala žiadosť o rozvod. Spor sa naťahoval dva roky, nevyhli sa hádkam a vzájomnému osočovaniu. Ona sa odsťahovala s deťmi do Sacramenta a Tom vysúdil striedavú starostlivosť o deti. Po rozvode sa Susan utiahla do úzadia. Jej život sa zmenil vo chvíli, keď jej diagnostikovali rakovinu. Dlho s ňou bojovala a Tom sa ju snažil morálne aj finančne podporovať. Umrela vo veku 49 rokov.

 

Zázraky sa dejú každý deň

Po rozvode Rita vzala opraty ich vzťahu do svojich rúk. Začali spolu žiť, lebo podľa nej pokus o vzťah potrebuje hniezdo. Za to svoje si zvolili Westwood, príjemnú štvrť v L.A. s atmosférou. Tom svoju tridsiatku oslávil spokojný. „Povedal som si: stačí! Točil som sa príliš dlho na jednom mieste. No ako som dozrieval, bol som spokojnejší, mal som sa stále radšej. A cítil som sa  zrelaxovaný, šťastný… Za všetkým zlým som zavrel dvere a začal som konečne zhlboka dýchať.“ Tvrdí, že telesná vernosť je preň tabu. Iste, zažil divoké obdobie v čase rozvodu, ale vytriezvel z neho ako z každej chvíľkovej roztopaše. V Rite našiel zázemie, kotvu, rodinu. Oficiálne ju požiadal o ruku na Silvestra na karibskom ostrove Sv. Bartolomej a o niekoľko mesiacov neskôr slávili svoju „veľkú grécku svadbu“. Stalo sa tak v gréckom chráme a hostina sa niesla v znamení gréckej ľudovej hudby, nechýbali ani tance na stole a rozbíjanie tanierov. V ten večer sa zmenil na Gréka, prestúpil na ortodoxnú vieru a stal sa súčasťou veľkej rodiny, o ktorej sa mu ani nesnívalo. Dodnes tvrdí: „Rita ma zachránila.“ Vzala ho za ruku a dala mu to, čo najviac potreboval – istotu, že sa môže každý deň vrátiť tam, kde vie, že na neho niekto čaká… Aj vďaka novému vzťahu a nadobudnutej rovnováhe sa nebál nových pracovných výziev. Vo filme Veľký šlo o trinásťročného chlapca, ktorý sa ocitne v tele tridsaťročného chlapíka. Táto úloha mu vyniesla nomináciu na Oscara. Niečo sa v jeho živote začalo meniť k lepšiemu. Narodil sa Chester, prvý syn s Ritou a podpísal zmluvu so vplyvnou spoločnosťou CAA. Urobil si jasno, čo bolo v jeho kariére márne a čo malo zmysel. „Skončil som s lacnými komédiami, v ktorých som hral chlapca z plagátov visiacich nad posteľami dospievajúcich dievčat.“ Mal v pláne stvárniť charakterové postavy mužov, ktorí už v živote niečo skúsili.

 

 

Andrea Miková

foto SITA

 

Celý článok si prečítate v letnom dvojčísle MIAU (2019)