Lady Gaga – Hviezda dávno zrodená

 

Keď sa speváčka dostane do filmu, môže to buď skončiť katastrofou, alebo vypáliť ako hit filmových plátien. A keď si ju do filmu vyberie ostrieľaný herec, ktorý sa po prvý raz posadí do režisérskeho kresla, scenár je takmer identický: buď, alebo. Keď si však Bradley vyhliadne Stefani, pozve sa k nej odvážne na návštevu, donúti ju zanôtiť si spoločný duet, keď ich hlasy do seba „zapadnú“ ako puzzle a keď chémia medzi nimi pripomína malú atómovú reakciu, stane sa len jediné: zrodí sa hviezda…

 

 

História pozná zopár spevákov, čo prenikli do sveta filmu a spravili doň dieru, napríklad Cher, Barbra Streisand, Madonna, Whitney Houston, Jennifer Lopez, Mariah Carey, Beyoncé… alebo z mužských interpretov Frank Sinatra, Elvis Presley, Prince, Eminem, Justin Timberlake… a všetci si vyskúšali, aké je hrať a popritom možno aj trochu spievať. Stefani Germanotta však nikdy nechcela byť herečkou, ona totiž už od detstva vedela, že jej osudom je spev a nič iné. Od štyroch rokov hráva na klavíri, od jedenástich skladá piesne a hoci v študentských rokoch sa ocitla aj na divadelných doskách a mihla sa v niekoľkých predstaveniach, vymyslela si pseudonym Lady Gaga pre speváčku svetového rangu, a tou sa mienila stať.

 

 

Hudba v hlave

Jej veľký sen časom nadobudol reálne kontúry, vlastní viac ako 200 rôznych významných hudobných, filmových, módnych, umeleckých a ďalších ocenení a meno Lady Gaga má dnes výnimočný vplyv nielen na hudobné umenie, ale i módu, politiku, práva menšín a osudy šikanovaných detí. Vráťme sa na chvíľu späť v čase a pripomeňme si minulosť Stefani Joanne Angeliny Germanotty.

Na svet prišla 28. marca 1986 v New Yorku do rodiny, kde sa gény predkov namiešali do čarokrásneho koktailu národností: otec Joseph Anthony je polovičný Talian a každý, kto je fanúšikom Lady Gaga, ho dobre pozná. S dcérou strávil množstvo času a rokmi sa medzi nimi sa vytvorilo silné puto, ktoré talentovaná Gaga prenôtila do piesne Speechless (venovala ju otcovi pred náročnou operáciou srdca). On stále stojí po jej boku, je súčasťou značky Lady Gaga a dohliada na jej charitatívne aktivity. Po matke Cynthii Bissett podedila Stefani veľkú časť podoby a okrem toho i čosi z jej francúzsko-kanadských, anglických, nemeckých škótskych koreňov. Navyše, práve matka jej odmala pomáhala rozvíjať umelecký talent – posadila ju za klavír a nestačila sa čudovať, keď spod malých, detských rúk zazneli zmysluplné melódie. Bola to matka, ktorá ponúkla dcére hodiny klavíra, tá ich však odmietla s vetou, že hudbu počuje v hlave, a tak sa jej nemusí priúčať. Cynthia odjakživa verila, že jej dcéra sa oddá hudbe a bude sa ňou živiť, aj keď si zrejme nepomyslela, že raz jej talentované dieťa získa niekoľko cien Grammy. A mama ju neskôr inšpirovala aj k založeniu neziskovej organizácie Born This Way Foundation, venovanej mladým ľuďom so psychickými ochoreniami, šikanovaným a utlačovaným mladým lesbičkám a gayom. Tento problém veľmi dobre poznala, s obomi dcérami prekonávala náročné obdobia, kedy sa vyrovnávali so svojou osobnosťou, so svetom a náročnými životnými situáciami. A najmladšia z rodiny Germanottových? O šesť rokov mladšia Natali je azda najväčšou fanúšičkou svojej slávnej sestry, vychodila tú istú školu na Manhattane a keď vyštudovala módu, stala sa návrhárkou sestriných koncertných kostýmov. Pod šatami Lady Gaga ukrýva nielen svoju pravú tvár, ale i množstvo tetovaní, ba vraj i svoju druhú dušu, ktorá voľakedy patrila otcovej sestre, tete Joanne. Tá zomrela veľmi mladá, inšpirovala však Stefi po hudobnej stránke, a tá si nechala si jej meno dokonca vytetovať na ľavé predlaktie. Jej otec má rovnaké, doplnené anjelom, zvečnené na ramene.

 

 

Mother Monster

V devätnástich sa vykašľala na školu (hlúpa nebola, ale túžba robiť hudbu hneď a zaraz bola silnejšia), vzala si z rodičovského domu svoje piano a pokúšala sa osamostatniť. „Klopala som na všetky dvere v New Yorku s otázkou, kde by som mohla hrať. Už som vedela, že budem Lady Gaga. Dokonca som do telefónu predstierala, že som moja vlastná manažérka, a zháňala si prácu.“ Napriek ťažším začiatkom a zopár zbabraným krokom (prvá zmluva s vydavateľstvom skončila po troch mesiacoch a neskôr to zasa vyzeralo, že bude skôr skladateľka pre iných interpretov, a nie speváčka) napokon Lady Gaga slávnostne vydala svoj debutový album The Fame (2008). Akoby vedela, čo ju čaká, akoby tušila, že má slávu nevyhnutne zapísanú v osude. Najskôr začala koncertovať po celej Európe a v amerických kluboch a potom ju veľký hit Just Dance (2009) vystrelil do výšin ako najjagavejší objav svetovej hudobnej scény. Paparazzi, Poker Face, The Edge Of Glory, Applause, Born This Way – kto by nepoznal jej najväčšie hity a bláznivé kostýmové kreácie, vrátane tej z pozošívaného živého mäsa? Kto by sa nepridal na stranu jej fanúšikov, ktorých nazýva láskyplne svojimi Monsters (ona je pre nich Mother Monster), alebo na opačnú stranu barikády, teda k tým, ktorých celé to „haló“ okolo nej neskutočne irituje? Tak či onak, ak niekto objavil jej žiaru až po zhliadnutí filmu Zrodila sa hviezda (Star Is Born), mal by vedieť, že táto hviezda žiari na nebi už dávnejšie, presnejšie celé desaťročie a odkedy naň vystúpila, jej vplyv na okolité svety a galaxie nijako neutícha. A ak máte Lady Gaga vo svojom hľadáčiku od jej začiatkov, ak dokonca patríte k jej fanúšikovským „netvorom“, určite vás neprekvapí, že sa (bez veľkého tresku) vďaka spomínanému filmu stala z hudobnej hviezdy aj hviezda na filmovom plátne.

 

 

Bradley vie spievať

Ich spoločný príbeh sa vlastne začal takmer filmovo už pred nakrúcaním, pretože keď Bradley sedel v hľadisku benefičného koncertu na podporu boja proti rakovine a na pódiu spievala Lady Gaga pieseň La Vie en Rose, mal už vo vačku zmluvu na nakrútenie remaku hollywoodskej klasiky A Star Is Born. Bradley sa mal ujať režisérskej taktovky, mal si zahrať hlavnú mužskú úlohu, stále mu však chýbala tá, čo by mu sedela do role Ally. „Mala vlasy začesané dozadu, spievala tú pieseň a ja som takmer… levitoval. Trafilo ma to, akoby mi hlavu prestrelil diamant. Páčili sa mi jej pohyby, zamiloval som sa do jej hlasu,“ komentoval neskôr Bradley. Hneď na druhý deň sa vydal na návštevu ku Stefani, zhodou okolností bývajú v rovnakej časti Malibu a zazvonil jej pri dverách­­. „Zišla po schodoch, potom sme vyšli na jej terasu a ja som sa šiel zblázniť z jej očí.“ Najradšej by jej úlohu vo filme ponúkol okamžite, ale najskôr obaja museli prejsť dôležitou skúškou. Bradley vyhlásil, že to medzi nimi bude fungovať iba vtedy, ak budú môcť spievať spolu, na čo Gaga vytiahla noty piesne Midnight Special a začala hrať.

Keď Bradley otvoril ústa a zaspieval, Lady Gaga ako omráčená zvýskla: „Panebože, veď  ty vieš spievať!“ Nie je to priam romantická filmová zápletka? Brad má naozaj v hlase čosi, čo človeka chytí za srdce, a tak mu úloha rockovej hviezdy sadla ako uliata. A čo Gaga? V ten večer „konkurzom“ prešla na jednotku, dokonca Bradleymu ako režisérovi ponúkla do filmu perfektnú dejovú linku, keď mu prezradila, že kedysi začínala v kabarete na Lower East Side, kde sa muži prezliekali za ženy. „A to je to, čo robí náš film takým uveriteľným… Je skutočný. Ja som tak žila a môžem to dosvedčiť.“

 

 

Janet, Judy, Barbra

Píše sa rok 1937 a do kín prichádza originálna verzia A Star Is Born. Pekne vo farbe, v hlavných úlohách s Janet Gaynor a Fredricom Marchom, avšak po hudobných scénkach v ňom niet ani stopy. Esther (Janet) totiž túži po kariére hollywoodskej herečky, a tak zo skromnej farmy kdesi v Severnej Dakote sa presťahuje do Los Angeles, kde ju osud romanticky spojí s Normanom (Fredric). Norman je v meste anjelov známa persóna a nežnej Esther sa láskyplne ujme, ba pomôže jej aj dostať sa na výslnie. No zatiaľ čo jej sláva narastá, jeho pomaly upadá, a on čoraz častejšie nazerá na dno pohárika. Film nemá núdzu o intímne scénky, o zábavné momenty a takisto tragický pohľad na zašlú slávu muža. Rovnako ako vo všetkých ďalších remakoch sa tu po prvýkrát objavuje azda najslávnejšia veta všetkých štyroch verzií: „Chcel som ťa ešte raz vidieť.“ A takisto ako v poslednej verzii, aj tu preruší hlavná mužská postava ďakovnú reč tej ženskej na slávnostnom odovzdávaní významného ocenenia.

V roku 1954 sa hviezda zrodila po druhý raz. V nej sa predstavili Judy Garland a James Mason. Film trvá tri hodiny a hoci hlavná mužská postava výkonom trochu pokrivkáva, celkový dojem zachraňuje Judy výkonom, ktorý mnohí filmoví kritici označili za „najlepší v jej kariére“. Spieva siahodlhé jazzové piesne, tancuje ako o život a vo svojich farebných kostýmoch vyzerá ako hotová superhviezda. Pre diváka, ktorý neobľubuje dlhé filmy, možno trochu sklamanie, pre toho, čo v tomto remaku očakával množstvo nových momentov, totálne fiasko. Ale chémia medzi hlavnými postavami a magická veta „Hej, chcem sa na teba ešte raz pozrieť,“ tie nechýbajú.

A o ďalších 22 rokov (1976) sa hviezda zrodila po tretíkrát – pod taktovkou režiséra Franka Piersona. Speváčku, ktorá po malom postrčení vyletí do výšin ako nová hviezda, stvárnila Barbra Streisand a upadajúceho speváka Kris Kristofferson. Divák ťažko uverí, že speváčka ako Barbra, pardon, Esther Hoffman potrebuje niekoho ako John, aby sa dostala tam, kam chce. Film takisto neprezrádza nič nové o Hollywoode, ani o zábavnom priemysle, scenáru chýba život a jediné, čo jagavo udiera divákom do očí, sú kostýmy hlavnej hrdinky.

 

 

Gabina Weissová

foto Sita, Continental film

 

Celý článok si prečítate vo februárovom čísle MIAU (2019)