Lili Elbe – Dánske dievča, čo bolo chlapcom

 

Vstúpili do salóna a všetky oči sa upreli na ne. Dve nádherné ženy, ktoré obklopovala aura sebavedomia a radosti zo života. Maliarka a jej múza. Maliarka a jej manžel v ženských šatách.

 

 

lili5Začiatky tohto neobvyklého príbehu sa podobali miliónom iných. Einar Mogens Wegener sa narodil 28. decembra 1882 v neveľkom dánskom meste Vejle. Studená krása okolitej prírody ho už v ranom veku inšpirovala k prvým kresbám a čoskoro vymenil svoj milovaný fjord za Kodaň – zapísal sa na Kráľovskú dánsku akadémiu výtvarného umenia. A spoznal Gerdu Gottlieb. V roku 1904 sa mladý pár po dvoch rokoch randenia zosobášili, on mal dvadsaťdva, ona devätnásť. Mali toho veľa spoločného, no ich najväčšou spoločnou vášňou bolo maľovanie – Einar s veľkým úspechom zobrazoval krajinky, Gerda uprednostňovala portréty a keď o pár rokov vyhrala súťaž v dánskych novinách Politiken, začala pre módne časopisy maľovať v secesnom štýle dámsku módu.

 

 

lili_elbe_1926Ako návrat domov

Jedna nevinná maľba však zmenila pokojný tok ich životov navždy. Niekedy okolo roku 1908 mala prísť Gerde sedieť na portrét jej priateľka, populárna herečka Anna Larssen. Ospravedlnila sa však a položartom navrhla, aby ju zastúpil Einar. Ten to spočiatku tvrdošijne odmietal, napokon však predsa len vkĺzol do dámskych pančúch a lodičiek. To, čo začalo ako nevinná hra, otvorilo priehradu v jeho vnútri a z Einara sa vyvalili city, ktoré po celý život ukrýval v najväčších hlbinách duše. „Nemôžem poprieť, hoci to znie naozaj čudne, že sa mi môj prevlek zapáčil. Dotyk jemného ženského oblečenia bol príjemný,“ píše vo svojich pamätiach. „Už od prvej chvíle to bolo ako vrátiť sa domov.“

Pózovaniu sa už Einar nebránil a vždy, keď ho o to Gerda požiadala, obliekol si dámske šaty a trpezlivo jej sedel ako modelka. Keď raz v takej chvíli vstúpila do štúdia Anna Larssen, nazvala ho Lili a toto meno už jeho ženskému alter egu prischlo navždy. „Vieš, určite si bol v minulom živote dievčaťom, alebo pri tebe tentoraz príroda urobila nejakú chybu,“ smiala sa Anna pri pohľade naň. Ako pripomínajú aj ďalší svedkovia, Einar mal ženské krivky a vyzeral údajne skôr ako mladá dáma, než mladý muž. Keď prechádzal mestom, často si o ňom mysleli, že je ženou v prestrojení. Teraz, keď spoznal ten oslobodzujúci pocit, čoraz častejšie zamieňal pánske nohavice za sukne aj na verejnosti. Gerda túto hru podporovala, často dokonca sama prosila Einera, aby zavolal Lili. Chcela sa s ňou zabaviť a našla v nej aj ideálny objekt svojej tvorby.

 

 

lili1

Nádherná Lili

Einarovi sa otvorili oči – na portrétoch Lili odrazu vídal nádhernú ženu, na ktorú mohol byť pyšný. Verejnosť bola portrétmi dámy s bobom a mandľovými očami nadšená tiež. Keď však vysvitlo, že na obraze je v skutočnosti maliarkin muž, vypukol škandál a dvojica z rodnej krajiny radšej ušla. Niekoľko rokov manželia cestovali po Taliansku a Francúzsku, až napokon v roku 1912 dorazili do Paríža. Tam náhodou, alebo riadením osudu, ako už chcete, zamierili priamo do Hôtel d’Alsace, kde na svoje veľké prekvapenie dostali izbu, v ktorej dvanásť rokov predtým zomrel Oscar Wilde. Niekoľko ďalších dní si navzájom čítali jeho diela a témy zakázanej sexuality, premeny, krásy a tragédie predznamenali ich vlastné osudy.

Týkali sa však už len Gerdy a Lili, Einar do Paríža nedorazil. Namiesto neho Gerdu všade sprevádzala jej verná spoločníčka, ktorú všetkým predstavovali ako Einarovu sestru. Výzorovo sa síce na neho podobala, Lili však bola celkom iná, ako Einar. Maliar bol sebaistý muž, ktorý podľa vlastných slov „dokázal čeliť akejkoľvek búrke“, Lili však táto sila chýbala a bola len „nerozvážnou, rozmarnou a povrchnou ženou“ so sklonom k plaču a takmer neschopnou vydať zo seba pred vplyvnými mužmi hláska. V spoločnosti však žala úspech, na plesoch flirtovala s nič netušiacimi vojakmi a občas údajne s niektorým z nich nadviazala aj intímnejší pomer. Verná Gerda stála vždy po jej boku. Podľa niektorých predpokladov bola taká tolerantná aj preto, že jej mužská pozornosť vôbec nechýbala. V skutočnosti vraj bola lesbička, čo mali potvrdzovať aj jej erotické kresby.

 

 

Alicia Vikander Eddie Redmayne

Nekonvenčný život

Na rozdiel od Einara sa Gerda v Paríži sústredila aj na výtvarnú tvorbu. Okrem módnych portrétov pre časopisy ako Vogue, La Vie Parisienne či elitný Journal des Dames et des Modes začala tvoriť aj originálnejšie maľby. Na nich s obľubou  zobrazovala nahé ženy v rôznych sexuálnych polohách – občas samotné, občas s mužmi, no najčastejšie so ženami. Jej secesné diela v štýle „lesbickej erotiky“ zdobili najmä stránky avantgardných kníh s umením, objavili sa však aj v najnovšom vydaní Pamätí legendárneho milovníka Giacoma Casanovu. Väčšina divákov sa však s nimi stretávala na výstavách, ktoré vždy vyvolali veľký rozruch a dokonca aj protesty. Niet divu, dnes by niektoré z Gerdiných kresieb mnohí označili za soft porno.

Gerda si však všetok rozruch okolo vlastnej osoby užívala a s nadšením sa vrhla do víru bohémskeho života. Priatelila sa s mnohými výtvarníkmi, tanečníkmi a ďalšími postavičkami parížskej umeleckej scény, vo svojom drahom ateliéri organizovala bujaré večierky a spolu s Lili často navštevovala karnevaly.

Tá sa však až tak dobre nebavila. Prevlek v ženských šatách jej už nestačil a „žena uväznená v mužskom tele“ postupne upadala do stále hlbších depresií. Pomoc hľadala u lekárov, no tí len „krútili hlavou“ a Wegenerom pohŕdali. Niektorí diagnostikovali hystériu, iní homosexualitu či schizofréniu, napokon však všetci chceli liečiť iba psychickú chorobu, napríklad ožarovaním. „Povedala som si, že keďže nebol môj prípad v celej histórii lekárskej vedy známy, jednoducho neexistuje, jednoducho nemôže existovať,“ zverila sa zúfalá Lili svojmu denníku.

 

 

lili7

Nová nádej

U lekárov pochopenie nenašla, a tak jedinú skutočnú oporu Lili poskytovali jej blízki – manželka Gerda a francúzsky obchodník s umením Claude Lejeune. S ním sa stretávala minimálne od roku 1928, kedy ich na schôdzke zachytilo pozorné oko fotografa. Napriek všetkej podpore a láske však veci napokon dospeli tak ďaleko, že vo februári 1930 už Lili nedokázala viac bojovať. „Je koniec. Lili to už vedela dávno. Tak sa veci majú. A v dôsledku toho sa búri každý deň dôraznejšie.“ Nešťastná cítila, že už viac nevládze a rozhodla sa, že 1. mája 1930 so všetkým raz a navždy skoncuje. Zničí to mužské telo, ktoré k jej ženskej duši nikdy nepatrilo.

V prvej polovici 20. storočia bolo chápanie ľudskej sexuality a akýchkoľvek odchýlok od priemeru v plienkach. Priekopníkom v tejto oblosti bol nemecký lekár Magnus Hirschfeld, ktorý založil prvú organizáciu za práva skupiny ľudí, ktorú dnes označujeme ako LGBTI (lesby, gejovia, bisexuálni, transrodoví a intersexuálni ľudia). V roku 1919 v Berlíne otvoril Sexuologický inštitút, kde skúmal najmä homosexuálov a jeho cieľom bolo dosiahnuť zaradenie sexuológie medzi exaktné lekárske disciplíny. Ako prvý na svete sa pokúsil o chirurgickú zmenu pohlavia. Dora Richter (narodená v roku 1891 ako Rudolph Richter a niekedy označovaná ako Rudolph R.) už v detstve vykazovala znaky ženského správania a Magnusovi Hirschfeldovi sa celkom zverila do rúk. V roku 1922 vykonal svojej Dörchen (Dorke) bilaterálnu orchiektómiu (kastráciu). Zamestnal ju v Inštitúte ako slúžku a podrobne skúmal, aký vplyv malo zníženie testosterónu na jej anatómiu. O jeho práci sa dozvedela aj Lili a odcestovala za ním na kliniku. Toto stretnutie jej vlialo novú nádej a odohnalo myšlienky na smrť.

 

 

Eddie Redmayne

Z muža ženou

V roku 1930 v Sexuologickom inštitúte doktora Hirschfelda podstúpila Lili kastráciu. Lekárske testy pred operáciou potvrdili, že má v tele viac ženských ako mužských hormónov a podľa niektorých zdrojov jej v brušnej dutine našli aj pár nevyvinutých vaječníkov. Dnešní vedci predpokladajú, že Lili bola interssexuálom (hermafroditom) alebo trpela tzv. Klinefelterovým syndrómom.

Pri operácii jej zámerne neodstránili celý miešok, aby z neho mohli neskôr vytvarovať pysky ohanbia. Z nejasných dôvodov však už túto operáciu v Inštitúte nevykonali a Lilinho prípadu sa ujal člen Nacistickej strany doktor Kurt Warnerkros z Drážďanskej ženskej kliniky. U lekára, ktorého vnímala ako muža neobmedzenej mužskej sily, svojho záchrancu a stvoriteľa, absolvovala tri operácie. Pri nich jej amputovali penis, transplantovali zdravé vaječníky mladej ženy, ale keď ich telo odmietlo, zasa ich odstránili. Päťtisíc dánskych korún (dnes asi 14.000 eur), ktoré musela zaplatiť, získala Lili predajom svojich diel.

 

 

Alexandra Kochová

foto Sita

 

Celý príbeh Einara alias Lili si prečítate v októbrovom čísle MIAU (2016)