Ľubľana

 

Po stopách Melanie Trump
Do Bledu, kúpeľného mestečka neďaleko Ľubľany, jazdievala kedy si celá európska smotánka, chodili sa sem kurírovať aj členovia kráľovskej rodiny a mesto si dodnes zachovalo ráz populárneho letoviska. Bled zo všetkých strán obklopujú Julské Alpy, jeho neopakovateľné čaro však dotvára smaragdovo zelené jazero s ostrovčekom uprostred, na ktorom sa týči malý kostol. Nachádzajú sa tu termálne pramene, ktorých liečivú silu objavil v polovici 19. storočia švajčiarsky doktor Arnold Rikli. Do moderných dejín sa Bled zapísal nielen športom (viackrát sa tu konali majstrovstvá vo veslovaní), ale aj originálnou celebritnou udalosťou: práve tu, v júli roku 2002, slovinská modelka Melanija Knavs predstavila rodičom svojho priateľa, amerického biznismena Donalda Trumpa. O tri roky neskôr sa z nej stala pani Trumpová a odvtedy prvá dáma USA svoju rodnú krajinu nenavštívila.

 

 

Malé, ale milé
Pamätáte si, ako Elizabeth Gilbert v knihe Jedz, modli sa a miluj hrá so svojím talianskym kamarátom hru na jedno slovo, ktoré by dokonale vystihovalo atmosféru toho-ktorého mesta? K Rímu patrí Sex, k Vatikánu Moc a k Ľubľane? Tú podľa nás najlepšie charakterizuje slovo Pohodička. Jedno z najmenších hlavných miest Európy (a zároveň jedno z najbezpečnejších a najčistejších) má vskutku pohodovú atmosféru, možno aj vďaka skvelej polohe takmer v strede krajiny, odkiaľ je na skok (asi 20 minút autom) do alpských lyžiarskych rezortov (nielen tých domácich, ale aj v Taliansku či Rakúsku) a ani nie hodina autom k Jadranskému moru. Mestom preteká rieka Ľubľanica, na naše pomery skôr iba riečka, a na jej oboch brehoch to neskutočne žije – neskoro do noci, v každom ročnom období, ba i v ľahkých mrazíkoch. Historický stred mesta sa dá dosiahnuť len pešo alebo na bicykli – sieť bike sharingu je dobre rozvinutá, na 51 staniciach v širšom centre si možno požičať viac ako 500 bicyklov alebo naskočiť na malý zelený elektro bus Kavalir, ktorý sa pomaly šinie cez mesto a je zadarmo.

 

 

 

Šupinatý symbol mesta
Tento klenot klasickej viedenskej secesie sa nakláňa ponad rieku Ľubľanica už od roku 1901. V každom rohu mosta sa vypína bronzová postava okrídleného šupinatého draka, od ktorého most odvodzuje svoje meno. Dračí most je jednou z najfotografovanejších atrakcií v Ľubľane a viaže sa k nemu aj niekoľko legiend. Tá o pôvode drakov pochádza až z antickej mytológie a vzťahuje sa k menu Iasóna, gréckeho hrdinu, ktorý ukradol zlaté rúno a spolu so svojou družinou sa na lodi Argo plavil po Čiernom mori a viacerých riekach, vrátane Ľubľanice. Tam čelili príšerným drakom, ktorí sa skrývali v ľubľanských močariskách. Miestni vás upozornia, aby ste pri prechode mostom mali oči dokorán, lebo vraj ak na most vstúpi panic alebo panna, draci zavrtia chvostom. Zároveň však so smiechom dodajú, že draka vrtiaceho chvostom jakživ nevideli…

 

 

 

Nebotičnik a Jože Plečnik
Keď ho v roku 1933 slávnostne otvorili, bol najvyššou budovou v Juhoslovanskom kráľovstve, aj preto dostala táto 13-poschodová modernistická stavba, jeden zo symbolov mesta, názov Nebotičnik (mrakodrap). Dnes na jej vrchole sídli reštaurácia a bar, odkiaľ máte krásny výhľad na celé mesto, Julské Alpy i zámok na hradnom kopci. Nebotičnik je jedna z mála významných stavieb v meste, ktoré nepoznamenal rukopis najslávnejšieho slovinského architekta Jože Plečnika. Plečnik sa narodil v roku 1872, študoval v Grazi aj vo Viedni, desať rokov žil v Prahe, kde na objednávku prezidenta Masaryka viedol renováciu Pražského hradu. Keď sa v 20. rokoch 20. storočia vrátil do rodnej Ľubľany, celkom zmenil tvár mesta – prestaval nábrežie a obohatil ho o impozantnú kolonádu, prebudoval most cez rieku, postavil Národnú knižnicu a mnoho ďalších verejných i súkromných budov. Navrhol tiež promenádu v Tivoli, obrovskom mestskom parku, ktorý bol založený v roku 1813 a dodnes patrí k obľúbeným výletným cieľom miestnych obyvateľov.

 

 

z metropoly Slovinska

Simonetta Zalová