Lucia Thao Huong Šimeková – Vietnam koluje v mojich žilách

 

Pho je stredobodom vesmíru vietnamskej gastronómie, aj keď sa v každej provincii pripravuje trochu inak, ochutnať sa dá naprieč celou krajinou. Pho a niekoľko ďalších vietnamských jedál si Lucia so svojím bratrancom Dávidom vyskúšali servírovať na hudobnom festivale Grape a keďže úspech sa dostavil okamžite, rozhodli sa do gastro biznisu skočiť rovnými nohami. Ďaleké krajiny sa dajú spoznávať aj cez dobré jedlo, ak je pripravované vo svojej autentickej podobe, plné pravých, nefalšovaných chutí. Tak vznikol rodinný podnik Phočkáreň a treba povedať, že jeho tri súčasné prevádzky sú akurát tak sľubným začiatkom…

 

  1. Keď sa povie „autentická“ alebo „pravá“ vietnamská kuchyňa, čo si máme pod tým predstaviť?

Pre mňa je vietnamská kuchyňa synonymom čerstvej zeleniny a byliniek a jednoduchého ochutenia. Veľa sa používa na dochutenie spojenie octu, cukru, soli, citróna a čili. Je to takzvaná vietnamská omáčka nuoc mam. Hovorí sa, že týchto päť chutí predstavuje päť elementov takmer každého vietnamského jedla.

 

  1. Dobré jedlo zbližuje, súhlasíte?

Mám pocit, že vo Vietname sa všetko točí okolo jedla. Napríklad slovné spojenie „di an choi“ znamená ísť von s priateľmi, ale doslovne znamená niečo ako „ísť jesť a baviť sa“. Vietnamci radi hostia svoje návštevy, a preto je pre nás jedlo faktorom, ktorý skutočne veľmi zbližuje. Fúzia slovenského a vietnamského sveta v našich prevádzkach je veľmi zaujímavá, keďže u nás pracujú Vietnamci, Slováci, ba aj slovenskí Vietnamci. V našich tímoch si zamestnanci varia aj mimo ponúkaných jedál a vždy so zvedavosťou pozorujem, ako to spolu zdieľajú, ochutnávajú a spoznávajú. Najviac sa chute rôznia v dezertoch. Vietnamské dezerty sú veľmi špecifické, čo sa týka ich konzistencie a sladenia. Väčšinou to Slovákom nechutí, ani môj muž ich neobľubuje (smiech).

 

  1. Dá sa hovoriť o vietnamskej kuchyni ako takej, alebo v každej provincii sa varí niečo iné?

Presne tak, pomaly každé mesto má nejaké svoje typické jedlo, vietnamská kuchyňa je odlišná na severe, v strede Vietnamu a na juhu, hlavne z dôvodu rozdielnej klímy. Keďže Vietnam bol dlho pod okupáciou Francúzska, nájdete v nej aj veľa odkazov na francúzsku kuchyňu, napríklad karamelizovanie a tiež niektoré slová sú podobné francúzskym, trebárs noelv – Vianoce, pate – nátierka…

 

  1. Kdesi ste povedali: Narodila som sa na Slovensku, ale Vietnam koluje v mojich žilách…“

Celé dospievanie som v sebe riešila svoju identitu, kto som, kam vlastne patrím. Narodila som sa a vyrastala na Slovensku, moji blízki priatelia sú Slováci alebo Vietnamci narodení na Slovensku. Až po dvoch silných momentoch v mojom živote (moja svadba v roku 2015 a pohreb dedka v roku 2016) som si uvedomila, že z veľkej časti som Vietnamka a chcem túto časť svojho ja v sebe ďalej objavovať a rozvíjať. Pochopila som, že moje vnímanie rodiny ako ústredného bodu môjho vnútorného vesmíru je veľmi blízke vietnamskej kultúre, kde sa všetko robí kvôli rodine. Čiže tá vnútorná sila, ktorá ma poháňa v živote, ma nasmerovala, aby som si založila novú rodinu a zároveň bola blízko tej starej, mojich rodičov a súrodencov a bola im oporou, kedykoľvek to budú potrebovať. Preto bývame všetci blízko seba a ani moji traja súrodenci sa zatiaľ neusadili v zahraničí. Myslím, že ten náš silný pocit spolupatričnosti a potreby rodinnej blízkosti je trochu v rozpore so západným obrazom človeka, ktorý sa točí skôr okolo jednotlivca.

 

  1. Poznáte aj časť svojej rodiny, ktorá žije vo Vietname?

Rada rozprávam príhodu z našej návštevy Vietnamu, keď sme s mojím (už teraz) manželom cestovali po krajine od severu po juh. Na juhu mi zazvonil telefón a v ňom sa ozvala nejaká moja sesternica, ktorú som predtým nikdy nestretla, že nás chce pozvať na večeru v kruhu svojej rodiny. Dozvedela sa od ostatných, že sme vo Vietname a hneď nás kontaktovala. Takto sme sa stretli s viacerými rodinnými príslušníkmi, ktorí mi len tak zavolali, aby nás pohostili. Preto viem, že aj keď sme ďaleko od seba a veľakrát sa už nevieme ani dobre dohovoriť, ako rodina silno držíme spolu. Pochádzam z obrovskej rodiny, moja mama má deväť súrodencov a otec dve sestry, takže keď som si v detstve spisovala zoznam rodinných členov, narátala som ich okolo dvesto! Teraz, keď pribudli ďalšie deti, je to určite viac (smiech).

 

  1. Vaši rodičia pochádzajú zo severu Vietnamu. z provincie Nam Dinh. Čo s dá o tomto regióne povedať špecifické?

Asi najznámejšia je legenda, že v Nam Dinh vzniklo historicky prvé pho. Tiež odtiaľ pochádza dynastia Tran (moja mama je za slobodna Tran), ktorá v stredoveku takmer dvesto rokov vládla vo vietnamskom kráľovstve. Po dynastii Nguyen je to druhá najvýznamnejšia dynastia vo vietnamských dejinách. Bolo bežné, že ľudia si osvojovali priezviská podľa najznámejších dynastií, preto je vo Vietname toľko Tranovcov a Nguyenovcov. Preto sa kladie dôraz skôr na prvé meno ako na priezvisko. Napríklad mňa vietnamská komunita pozná ako dcéru Son a Hien (môj otec a moja mama). Otec pochádza z Hanoja, jeho mama bola učiteľka, otec profesor, fyzik a vynálezca. V socialistickom Vietname existovali programy výmeny študentov do spriatelených krajín a v jednom takom sa ocitli aj moji rodičia. Mama študovala na vysokej škole v Bratislave a otec v poľskom Gdaňsku. Vo Vietname sa v tých časoch žilo veľmi ťažko, ľudia treli biedu, bolo po vojne s Amerikou, a preto sa moji rodičia, keď mama otehotnela, rozhodli usadiť v Bratislave. Aby svojim deťom dopriali lepšie vyhliadky do života, kvalitnejšie školy, stabilnejšie prostredie.

 

  1. Stretli ste sa v škole so šikanou? Decká vás vraj volali šikmáčka, v lepšom prípade Sushi a posmievali sa, že aj tak skončíte na Miletičke…

Veru, vyrastať v deväťdesiatych rokoch ako prví ázijskí imigranti v malej obci Ivanka pri Dunaji pri Bratislave nebolo jednoduché. Často som cítila, že sa na nás pozerajú zvrchu. Ja som však vedela, že rodičia tvrdo pracujú a že to, že sme iní, z nás nerobí horších ľudí. Preto som celý život makala, aby som dokázala, že je to presne naopak.

 

  1. Zmenila sa situácia ohľadom „inakosti“ v našej spoločnosti? Bude váš syn, keď vyrastie, žiť v modernom, multikultúrnom, tolerantnom Slovensku?

Určite áno, Slovensko je členom Európskej únie, ľudia viac cestujú, sú oveľa viac otvorení inakosti. Samozrejme, každý sme tvorcom svojho osobného šťastia a ja verím, že sa Slovensko uberá správnym smerom.

 

  1. Do gastronomického biznisu ste sa presunuli z celkom inej sféry, z oblasti realít…

Chodila som na francúzske bilingválne gymnázium Metodova, potom na British International School, odkiaľ som získala štipendium, ktoré som využila na štúdium na bratislavskej pobočke Seattle University (Vysoká škola manažmentu). Od skončenia strednej školy som sa pohybovala v oblasti real estate, ako 19-ročná som manažovala portfólio komerčných nehnuteľností pre americký fond Heitman. Mala som šťastie na skvelých kolegov, ktorí ma veľa naučili, a tak som chcela svoje poznatky zavŕšiť aj akademickým štúdiom na University of Reading v Anglicku, na obor real estate najlepšej škole v Európe. Keďže šlo o magisterský titul a študoval sa externe, dochádzala som tam na jednotlivé bloky predmetov a zoznámila sa s množstvom  talentovaných ľudí z oboru. Bola to skvelá príležitosť, ako si rozšíriť svoj network. Ale popri práci s realitami som snívala, aké by to bolo mať vlastnú reštauráciu, kde by sa v peknom prostredí varili vietnamské jedlá, také chutné, kvalitné a čerstvé, aké som ich poznala z maminej kuchyne.

 

  1. PHOčkárne vediete s bratrancom Dávidom Thang Tranom. Boli ste si blízki aj v detstve, alebo vás dokopy dal až biznis?

Dávid prišiel na Slovensko, keď som mala štyri roky a on dvadsať, takže sa o nás staral, keď bolo treba. Dokopy nás zviedol až biznis, avšak celé moje detstvo a dospievanie sme sa stretávali na rôznych rodinných oslavách, jeho syn je vo veku môjho najmladšieho brata, takže spolu trávili letné prázdniny. Mám troch súrodencov, ale každý má iné smerovanie, sestra Claudia robí v oblasti crowdinvestingu a medzinárodných vzťahov a politiky, brat Šimon má svoje firemné aktivity a najmladší brat Marek začal tento rok študovať vysokú školu v Holandsku. Dávid má bohaté skúsenosti z oblasti gastronómie, takže to bolo jasné spojenie. Verím však, že sa naše cesty aj so súrodencami raz biznisovo  prepoja.

 

 

Simonetta Zalová

foto Marianna Tomanová

 

Druhú desiatku otázok a odpovedí si prečítate v októbrovom čísle MIAU (2020)