Mamy pre lepší detský svet

 

Možno sa ich „bezdetný“ život nevyvíjal vždy učebnicovo, možno podaktoré príchod dieťaťa dokonca zaskočil, ale ani jednu nezabrzdil v rozlete. Práve naopak. Materstvo im dalo väčšie krídla, dodalo odvahy a ich kreativita sa aj vďaka deťom rozbehla na plné obrátky. Tieto mamy sú tak trochu ako rozprávkové bytosti, čo majú dušu dračice, ktorú nič nezastaví, ale aj cit pre krásu, ktorou sa rozhodli bojovať za lepší svet. Hlavne ten detský…

 

Kristína Farkašová

mama dvojičiek Matildy a Ely, herečka, autorka kníh o materstve a deťoch, známych pásikavých tričiek s nápisom a ďalších kreatívnych drobností pod názvom „pekne krásne“

 

Keď má mama Emu: Netuším, ako som vlastne mohla žiť, keď som nebola mamou. Jediné, na čo si matne pamätám je, že som veľa spala (smiech). Niektoré mamy tvrdia, že ich deti blokujú. Že nemôžu žiť život ako predtým. Ja žijem všetko, čo sa mi páčilo pred mamovaním, plus mám k tomu asi miliónkrát viac. Myslím, že mamovanie ma oživilo. Že až po tom, ako sme začali byť tri, mi je naozajsky. Mamou som chcela byť asi od štrnástich. Neustále som strážila deti, neustále som sa hrala s deťmi a vyhľadávala ich. Hovorím si srandovne, že ma Pánbožko pozoroval, a tak mi nadelil rovno dve deti naraz. Nech som spokojná. A ja som. Akože nie vždy. Niekedy ma ide picnúť a odpadávam od únavy a večného „Mamiiiiii, ona miiiiiii…“ Ohučaná, odpadnutá a s nervami v keli (smiech). Ale žije sa mi výrazne lepšie.

Nápad s príbehom: Vždy som chcela písať a nikdy som nevedela, o čom. Som vyštudovaná dramaturgička a práca s textom je moja vášeň. Napísala som pár scenárov, pár blogov, ale nikdy to nebolo ono. A naraz som porodila, a tým som porodila aj nápad. Začala som písať blogy o mamovaní. A zistila som, že to je ono! Že som si len musela porodiť tému. A tak som písala a v takej tej zvláštnej samote mamy na materskej, ktorá zároveň nikdy nie je sama, som si začala zapisovať nápady, celé dni rozmýšľala, o čom večer, keď dievky zaspia, budem písať. To ešte nevedeli rozprávať, teraz sa už s nimi radím. Čo je ešte báječnejšie. A tak vznikla knižka Som mama a aj Stále som mama. No a čo sa týka mojich koláčovských tričiek, roky rokúce som ručne maľovala tričká vždy, keď som práve ako osoba na voľnej nohe nemala prácu. A ako som sa stala mamou, nestačil nám v domácnosti jeden príjem. A ja som premotivovane túžila po tom, aby dievky chodili na špeciálne bábätkovské plávanie. A na to bolo treba zarobiť ešte viac. Tak som zase začala maľovať tričká… a potom som to nestíhala a už sa mi z tej farby na textil točila hlava. Fujko! A tak sa ma ujali v Kompóte. A tam Koláčová narástla. Z hobby sa stala práca, vlastne aj príjem. Bez dievok by som nič z toho nemala. Sú to dobré šéfky.

Na mojom piesočku: Moja pracovňa je hlavne počítač. Nakoľko je prenosný, mám kanceláriu všade. Mám aj oficiálnu pracovňu, ale tam nie som veľmi často, pretože väčšinou píšem doma, aby som popri tom mohla vyvesiť práčku a navariť. Moja ďalšia pracovňa je taká špeciálna taška, kde mám papiere, zápisník, perá, fixky, ceruzky. Tá taška chodí stále so mnou, lebo mňa múza kope naozaj nečakane. Mám vlastne tri značky. Tá základná sa volá Kristína Farkašová. To je autorka srandovných knižiek o mamovaní, moderátoka, herečka, stand upistka, copywriterka. Potom je značka Koláčová, ktorá vyrábala pôvodne pásikavé tričká so srandovnými nápismi, medzitým už vyrobila aj tenisky či kryty na telefóny a dokonca sa presúva aj k nepásikavým projektom. A najnovšie tu máme aj značku „pekne krásne“, ktorá sa zatiaľ rozbieha v našej firmičke, kde vyrábame kryty na telefóny so slovenským dizajnom. „pekne krásne” som úplná ja. Tam sa nemusím v ničom brzdiť, len sa radujem a všetky moje nápady sa stávajú skutočnosťou.

 

 

Michaela Hošková

mama dvoch detí, Sofie a Matěja, kedysi manažérka snívajúca o veľkej kariére, dnes spoluautorka projektu MAAPPI, ktorý vznikol vďaka synovej vášni v maľovaní máp

 

Keď má mama Emu: Pred narodením syna Matěja som túžila po veľkej kariére v PR, marketingu a reklame. Od osemnástich som cestovala, pracovala a študovala v zahraničí, na českej ambasáde v USA, v reklamnej agentúre, na marketingovom oddelení jedného veľkého rádia i vo veľkej korporácii. Bola som ambicióznou ženou, ktorá chcela ostať slobodná a otvorená novým výzvam. No do života mi nečakane vkročila láska, ktorá zmenila môj pohľad na slobodný život, zistenie, že čakám dieťa ma ale veľmi zaskočilo. Na bábätko som vôbec nebola pripravená, vlastne sa mi vôbec nehodilo do plánov. Vďaka manželovi som však všetko prehodnotila. Na dieťatko som sa napokon začala tešiť a pripravovať. Neplánovala som si klasickú materskú dovolenku a do práce som sa chcela vrátiť čo najskôr. Nechcela som pripustiť, aby mi dieťa celkom narušilo chod môjho dovtedajšieho života. Potom sa narodil syn a všetko nabralo na obrátkach: pôrod bol ťažký, nasledovali krvné transfúzie, problémy, vyčerpanosť, nemohla som dojčiť a syn neustále plakal. Náš život sa zrýchlil, vzťahy s okolím utlmili na nulu a ja som sa ako mama musela vzdať všetkého. Nasledovala dlhá cesta za poznaním, čo vlastne nášmu synovi je, ako jemu a sebe pomôcť a ako bude náš ďalší život prebiehať. A práve vtedy sme si začali uvedomovať, že máme doma niekoho, kto nás má zmeniť, veľa naučiť, veľa nám vziať, ale i dať, kto nás má posunúť a ukázať, čo je v živote najdôležitejšie.

Nápad s príbehom: Synovi potvrdili ťažkú formu Aspergerovho syndrómu, môj návrat do práce bol nereálny, nepracovať bolo ubíjajúce, a tak som s podporou a pomocou manžela založila najskôr e-shop s módnymi doplnkami a následne dva lifestyleové portály, ktorých som bola šéfredaktorkou i redaktorkou zároveň. Vďaka tejto práci som sa opäť vrátila k móde a do života. Medzitým syn prepadol vášni maľovania a tvorbe máp a napokon prišiel deň, keď okolo krajčírskej panny omotal jednu zo svojich máp, čím vznikol nápad na prvú módnu kolekciu, vytvorenú českými návrhármi z látok s potlačou Matyho máp. Kolekcia bola predstavená na pražskom Fashion Weeku a výťažok z nej venovaný nadačnému fondu AutTalk. A tak to všetko začalo. Chceme tiež robiť osvetu, že život s deťmi a ľuďmi s poruchou autistického spektra je síce náročný, ale že nám títo ľudia majú čo povedať, čo odovzdať, naučiť nás a majú nám čo dať. Reakcie okolia sú rôzne, stretávame sa aj s názorom, že využívame syna na vlastný prospech. Títo ľudia nechápu, že to robíme predovšetkým kvôli nemu. Je nám jasné, že tu vždy budú takí, čo nás odsúdia, ale toto je náš život, ktorý za nás nik iný žiť nebude a my ho nechceme prežiť fňukaním nad tým, prečo sa to stalo práve nám.

Na našom piesočku: MAAPPI je projekt, ktorý v sebe ukrýva príbeh chlapca s ťažkou formou Aspergerovho syndrómu a apaticko-abulického syndrómu. Jeho vášňou, láskou, modlou a formou antidepresív sú predovšetkým dopravné mapy. Matyho dizajn nás nadchol a tak sme sa s manželom rozhodli preniesť ho na oblečenie i módne doplnky, no chceme tiež, aby naša firma zamestnávala hendikepovaných, robila osvetu autizmu z nášho pohľadu a aby časť výťažku pravidelne putovala na rôzne projekty či organizáciám na podporu rodín, starajúcich sa o dieťa s poruchou autistického spektra, na asistentov alebo psychiatrickú starostlivosť. Milujem tie chvíle, keď Matyho sledujem, ako pod jeho rukami vzniká nová mapa. Taktiež s ním spolupracujem, množstvo máp už teraz tvoríme spolu – ja mu hľadám informácie, napríklad historické a on ich potom zapracuje do máp. Táto práca je viac než práca, je to naša rodinná podstata…

 

 

Marika Beňadik Majorová

mama dcérky Mii, blogerka, fotografka, milovníčka módy a dizajnu, stojí za mnohými projektmi, okrem iných aj za trhom zameraným na deti s názvom KID

 

Keď má mama Emu: Mamou som sa stala v 39 rokoch, môj život predtým bol výrazne pracovný. Spoluvlastním kreatívne štúdio, v rámci ktorého sme vymýšľali a realizovali reklamné kampane a televízne spoty, venovala som sa svojmu blogu, foteniu, písaniu, projektom spojeným s módou, s dizajnom a spoluprácam v týchto oblastiach. V poslednom období sa mi začali spájať skúsenosti z oblasti komunikácie a marketingu s oblasťou dizajnu a módy, a to ma veľmi bavilo. Keď som otehotnela, tešila som sa, že sa stanem mamou, mala som pocit, že nastal ten správny čas a že som na tento nový „projekt“ pripravená. Až spätne som si uvedomila, že všetky tehotné ženy sa chystajú na pôrod ako na cieľ, majú pocit, že to je to, čo musia zvládnuť. A pritom to je vlastne iba začiatok. Nikdy nezabudnem, ako sme Miu doniesli domov z pôrodnice a naraz sme na seba s Tomášom pozreli s otázkou: „A teraz čo?“ V materstve, aspoň podľa mňa, ide o brutálny rýchlokurz trpezlivosti, psychológie, zdravovedy, výživy a všetkého ďalšieho, o čom ste predtým ani nechyrovali. Pre mňa je to najmä o prekonávaní samej seba. A čo sa týka trpezlivosti, až sa sama nespoznávam! Nemám čas a kapacitu na nepodstatné veci, aktivity a momenty. Všetko sa snažím zefektívniť a fungovať tak, aby som svoju kapacitu rozdelila na tie zásadné veci.

Nápad s príbehom: Nápad zorganizovať market so zameraním na detské značky už visel vo vzduchu nejaký čas a asi nad ním uvažovalo viac ľudí. My sme takéto akcie vnímali zo zahraničia. S kamarátkou Miladou Halovou sme sa rozprávali, ako by taká akcia mohla v našom podaní vyzerať, ale chýbala nám produkčná sila a vôľa. Na druhej strane Bratislavy sa tri Kataríny (Hulíková, Morávková, Roháľová) bavili o tom, že by urobili market pre deti, ale chýbala im kreatívna a komunikačná časť. A keďže Katka Hulíková poznala nás všetky, dala dokopy stretnutie a šlo to celkom spontánne i s radosťou. Dali sme dokopy super spolupracovníkov, zoznam potenciálnych partnerov na spoluprácu, prvý zoznam predajcov, nápady na workshopy a eventy a stále to bola zábava. A zrazu sme stáli pred zmluvou so Starou tržnicou a zmluvami s prvými partnermi… už to bolo odrazu všetko vážne. Asi trištvrte roka od prvej kávy sa konal prvý kid. shop up. Keď projekt vznikal, všetkých päť nás bolo na materskej. Dnes sa mi zdá, že všetko šlo až príliš ľahko, ale je pravda, že sme sa do toho opreli so všetkými svojimi profesijnými znalosťami aj kontaktmi a vedeli sme, že to musí byť podľa našich predstáv a dobré, ináč to nerobíme.

Na našom piesočku: Kid. shop up je prvý predajný event dizajnérskych značiek pre deti. KID v názve je skratkou pre Kids, Inspiration, Design. Chceme ľuďom priniesť to najlepšie, čo sa deje v lokálnom aj svetovom dizajne pre deti, a to v rôznych oblastiach: od oblečenia a doplnkov cez knihy, umenie, hračky, hry až po nábytok, dekorácie a kozmetiku. Veľa sa spolu o veciach rozprávame, no pracovňu máme veľmi flexibilnú, v prípravnej fáze robíme po kaviarňach, ideálne s detským kútikom. Po prvom ročníku bola najčastejšia reakcia: „všetko bolo super, ale tie wécka, to bolo najviac!“ S partnerom Bupi sme totiž zrekonštruované toalety v Starej tržnici ešte „pumpli“ – dodali sme čerstvé kvety, sviečky, voňavé mydielka, krémy na ruky a naplnili prebaľovacie pulty, čím bolo treba. Uvedomujeme si, že máme náročnú cieľovku, ale vyzerá to, že sme ju aj tak dokázali prekvapiť. Nás osobne ešte veľmi tešia dve veci: že  kid. navštevujú aj ľudia, čo nemajú malé deti, ktorí len vnímajú krásu a dizajn a že sme sa ani po vyše roku spoločnej práce piatich žien nerozhádali a máme radosť z toho, že pracujeme spolu.

 

 

Zuzana Spustová

bývalá marketingová riaditeľka kozmetickej značky si po narodení synov Magnusa a Johanna splnila dávny sen a vytvorila značku šperkov pre deti Neva Oslo – dnes ich poznajú na celom svete a radi ich nosia i dospelí

 

Keď má mama Emu: Dva roky pred narodením detí som sa presťahovala do nórskeho Osla, pretože tam žil môj dlhoročný priateľ. Podarilo sa mi prestúpiť z pobočky L´Oréal v Prahe do pobočky rovnakej spoločnosti v Oslo, a tak môj život pred deťmi napĺňala predovšetkým práca a šport. Vyše dvanásť rokov som behávala na dlhé trate, čo znamenalo, že som si po práci vo večerných hodinách každý deň, bez ohľadu na počasie, obúvala bežecké tenisky. A cez víkendy sme cestovali. V tej dobe bola mojím najväčším úspechom práca, tvrdo som makala, až som sa stala marketingovou riaditeľkou s tímom, ktorý tvorilo deväť ľudí. Keď prišiel na svet prvý syn, venovala som sa výlučne iba jemu a späť do práce som nastúpila po desiatich mesiacoch. Ako každá matka, musela som skĺbiť prácu s rodinou a ešte si nájsť čas aj pre seba a šport. Nemala som kedy sa na to všetko pripravovať vopred, asi preto ma narodenie dieťaťa dosť emočne odrovnalo (smiech). Nebola som na ten príval citov, pochybností a strachov pripravená. Začala som premýšľať, ako zmeniť svoj pracovný čas, aby som bola sama sebe paňou. Po druhom dieťati prišiel nápad s podnikaním, cítila som totiž, že už nechcem pracovať pre veľkú korporátnu spoločnosť a že sa chcem radšej venovať niečomu kreatívnemu.

Nápad s príbehom: Vznikol na výlete v Paríži, keď môj mladší syn nemal ešte ani šesť mesiacov. Často som uvažovala, aká je to škoda, že mojich chlapcov nemôžem veľmi parádiť, až som na jednej parížskej ulici zbadala asi trojročné dievčatko, ktoré bolo krásne oblečené a na ručičke malo viacero náramkov. Dala som sa s jeho mamou do reči a keď som sa vrátila do Osla, začala som na internete hľadať čosi ako „baby jewellery,“ šperky, ktoré by dieťa mohlo nosiť od narodenia a ktoré by s ním rástli. Nenašla som však žiadnu značku, ktorá by sa mi zapáčila a spĺňala moje požiadavky, tak som sa rozhodla, že skúsim niečo vymyslieť sama (smiech). Bol to veľmi zvláštny pocit, pretože za normálnych okolností som veľmi racionálny človek, ktorý musí mať všetko premyslené a naplánované, ale Neva bola o niečom inom. Bol to veľmi intuitívny proces, naplnený nadšením, o ktorom som nemala žiadne pochybnosti a ktorý som jednoducho každým dňom, krok za krokom nasledovala.

Tehotenstvo s druhým synom bolo veľmi náročné, mala som poruchu spánku, ktorá sa tesne pred pôrodom skončila trojtýždňovou hospitalizáciou, moja rodina a najbližší sa o mňa veľmi báli. Po pôrode sa to zlepšilo, ale šlo o veľmi pomalý proces. Neva Oslo bola v tom období mojou art terapiou, čo som si vôbec neuvedomovala, ale s odstupom času to tak vnímam.

Na mojom piesočku: Neva Oslo je značka mojich šperkov. Prvý koncept, uvedený na trh v roku 2015, sa týkal baby jewellery – teda šperkov, určených pre bábätká a deti. Kolekcia sa volá Minineva a sú to malé písmenka z 18-karátového zlata, ktoré sa dajú navliecť na šnúrku z japonského hodvábu. Hodváb je prírodná tkanina, takže sa na ruke krásne prispôsobí, získa patinu a zároveň je nastaviteľná, čo znamená, že dieťa môže nosiť šperk od narodenia až do dospelosti. Chcela som vytvoriť šperk, ktorý s človekom rastie, a tým si k nemu vytvorí silnú emocionálnu väzbu. Zároveň si myslím, že samotné písmenká sú veľmi osobnou záležitosťou. Počas mojej kreatívnej cesty som zažila niekoľko osudových stretnutí, medzi také patrí napríklad stretnutie s art direktorkou Mikinou Dimunovou, s ktorou sme si neskutočne „sadli“. Keďže som študovala marketing a venovala sa brandingu, od začiatku som nad Nevou rozmýšľala ako nad značkou. Aj Mikina bola na materskej a keď som jej hovorila o svojej vízii, nadchlo ju to. Sama žila roky v Paríži a nič podobné tam pre svoje dcérky nevedela nájsť. Mikina je pre mňa do dnešného dňa kľúčovým človekom a ja iba dúfam, že naša spolupráca potrvá roky. Komunikujeme spolu napriek diaľke denne (smiech). Ľudia na moje šperky od prvej chvíle reagovali úžasne. Keďže kolekcia je veľmi osobná, majú tendenciu písať mi a zdieľať svoje pocity, z čoho som veľmi šťastná, a to ma posúva vpred.

 

 

Gabina Weissová

foto: Hana Knížová (foto Zuzana Spustová), Katta Tubio (foto Marika Beňadik Majorová), Dana Kriso (foto Michaela Hošková), Kristiana Vavreková (foto Kristína Farkašová)

 

Celý článok si prečítate vo februárovm čísle MIAU (2018)