Maria Shriver – Život je maratón, nie šprint

 

Meno Maria Shriver vám možno nič nehovorí. A pritom jeho nositeľka je renomovaná žurnalistka, moderátorka a spisovateľka. Stále nič? Tak ďalšia pomoc: túto ženu so širokým úsmevom ste vídavali na červenom koberci zavesenú do svalnatého Arnieho. Áno, tá Schwarzeneggerová, ktorá sa nedávno dozvedela, že ju manžel kedysi podviedol a splodil nelegitímneho syna. Musela sa popasovať s mediálne prepieraným rozchodom a posunúť sa v živote ďalej. Tak sa bližšie pozrime, o čo všetko Arnie vlastne prišiel.

 

 

Maria sa narodila v roku 1955 ako druhé dieťa politika Sargenta Shrivera a Eunice Kennedy, sestry amerického prezidenta Johna F. Kennedyho. V rodine, ktorá vytvárala dejiny, boli politické debaty na dennom poriadku servírované ako predjedlo k večeri. Deťom sa vštepovali liberálne názory a hodnoty blízke demokratom, pričom malá Maria trávila nejedno leto na jachte so sesternicou a ujom Kennedym. Ako to už býva, dcérky zo zámožných rodín majú od narodenia nalinkovaný život: internátna katolícka škola, štúdium práva alebo podobne perspektívneho odboru, verejná služba, charita alebo iná dostatočne okatá dobročinnosť, vydaj do dobrej partie, deti a doživotná oddanosť rodine. Nuž, i Maria sa vydala správnym smerom, ale vlastnou cestou.

Ale pekne poporiadku. Slečna z prominentnej kennedyovskej rodiny, ktorej sa v živote ničoho nemálilo, začala teda navštevovať dievčenskú katolícku školu. No znamenitá žiačka sa zakaždým cestou z kostola úpenlivo modlila, aby sa jej Boh nikdy v živote neprihovoril a nemusela sa stať mníškou. Ako dcéra zakladateľa mierových zborov mala dlhé roky romantickú predstavu, že i ona bude raz vo svete šíriť mier, až kým ju ako tínedžerku nevyslali na jej prvú „misiu“ do Tunisu, kde žila celé leto s chudobnou pätnásťčlennou rodinou v skromnej chatrči. Po pár dňoch už fňukala otcovi do telefónu, že celé dni jedia len kus-kus, na matraci s ňou spia piati chlapi a potrebu musí vykonávať do diery v zemi vykopanej na dvore. A tak sa jej sen rýchlo rozplynul. Inak nemala na rováši žiadne pubertálne excesy. Predsa len pochádza z intelektuálnej, do istej miery staromilskej rodiny a v prísnej hierarchii bola konzervatívne vychovávaná k poslušnosti a pokore. K rodičom i k odkazu svojich predkov prechovávala celý život nesmiernu úctu.

 

Nekonvenčná voľba

Novinárčine aj napriek nepochopeniu zo strany okolia prepadla tesne po strednej škole. Všetci predvídali, že sa dá na politiku, skončí na Wall Street alebo sa z núdze zapíše na právo či si bude len tak lebediť ako mnoho detí z dobre situovaných rodín. Očakávalo sa, že bude pokračovať v rodinnej tradícii a slúžiť všeobecnej predstave o dokonalej obetavej kennedyovsko-shriverovskej dynastii. No mladá krv, ktorá v nej kolovala, sa búrila proti skostnateným vzorcom správania. Chcela byť sama sebou, nie len vetvičkou v rodinnom rodokmeni.

Bola neoblomná, jej snom bolo preraziť v televízii. Že by sa vzorná slečna chcela nasilu vzoprieť predurčenej budúcnosti? Nie, proste poslušne pomáhala otcovi s predvolebnou kampaňou, no namiesto politiky ju úplne pohltila nepolapiteľná energia a moc prítomných spravodajcov. Keď v roku 1972 Sargent Shriver kandidoval na viceprezidenta, precestoval s dcérou v rámci kampane celú krajinu. A ona radšej trávila čas s reportérmi a žurnalistami, ktorých pozorovala pri práci, než aby sa nudila s politikmi a sama sa stala terčom mediálneho záujmu. Zvedavé dievča bolo ohromené spôsobom, akým novinári pracovali – ako dokázali skutočnosť uchopiť, vymiesiť a vytvarovať a naservírovať ju ako názor. Presne to zatúžila robiť aj ona. Prehovárať k ľuďom a mať schopnosť ich ovplyvniť. Samozrejme, k lepšiemu. Z médií ju pre svoju bezprostrednosť najviac priťahovala televízia. „Zrazu som si uvedomila, že televízia je politikou budúcnosti a jej hlas dokáže na divákov mocne zapôsobiť, nadchnúť ich, dojať, poučiť i rozhnevať, rovnako ako to robia politici so svojimi voličmi,“ priznala vo svojej knihe spomienok. Písal sa rok 1972 a kariéra reportérky nebola práve vysnívanou prácou mladých žien.

 

Bohatá workoholička

Hoci pochádzala z privilegovaného prostredia, spočiatku si popri škole zarábala lúpaním ustríc v bare v Georgetowne. Na Georgetownskej univerzite skončila bakalársky odbor Americká civilizácia a po škole začala pracovať ako asistentka v lokálnej televízii vo Philadelphii a Baltimore. Nemala svoj pracovný stôl, nahrávala rozhovory pre reportérov, roznášala kávu po kancelárii, obsluhovala zvukový pult. Tak toto má byť tá úžasná práca snov? Nie, nie, cieľavedomá Maria sa nikdy nesťažovala, veľmi dobre si uvedomovala, že cesta k úspechu je kľukatá a strmá. Pozorovala a učila sa. Veď nikomu pečené holuby do úst nepadajú. Ani bohatým mladiciam z kennedyovského rodu. Príležitosť na seba nenechala dlho čakať, tvrdo pracujúcu húževnatú mladú dámu so zvučným menom Shriver si nebolo možné nevšimnúť. Televízia CBS jej konečne ponúkla miesto juniorskej reportérky v Los Angeles. A až v roku 1985, osem rokov po ukončení štúdia, sa napokon posadila pred kameru ako spolumoderátorka ranných správ. Na prelom v kariére si však musela ešte chvíľu počkať. Po roku boli totiž ranné správy zrušené a Mariin sen zostal pošliapaný. Hoci jej CBS navrhla, že môže zostať naďalej pracovať v kancelárii, cítila sa porazenecky a nechcela mať s nimi nič viac spoločné. Mala pocit, že je prvá z rodinného klanu, ktorá zlyhala na celej čiare. Privysoké očakávania od všetkých navôkol a privysoké nároky, ktorá na seba kládla sama, jej hatili cestu ku šťastiu. Takmer sa vzdala, no vtom prišiel obrat a konkurenčná televízia NBC jej ponúkla miesto zahraničnej spravodajkyne. Kreatívna práca, spojená s cestovaním, sa húževnatej mladej žene náramne pozdávala. V NBC sa udomácnila na ďalších štrnásť rokov a v úlohe reportérky sa dokonale našla. V hlavnom vysielacom čase prinášala silné príbehy, reportáže, v ktorých tkvela jej sila prihovoriť sa ľuďom. Okrem toho pravidelne moderovala nedeľné správy.

Tvrdo pracovala, kariére podriaďovala i svoj osobný život. Chcela všetkým, no predovšetkým sebe, dokázať, že nie je len bohatým deckom, ktoré dostane všetko bez toho, aby pohlo prstom. Nechcela, aby jej vlastné meno otváralo brány. Bola nezastaviteľná workoholička, neustále sa za niečím hnala, sotva si dopriala chvíľku oddychu. Nerobila žiadne zbytočné kroky, nepremyslené ťahy, každý jeden musel slúžil konkrétnemu účelu, vyššiemu princípu, verejnému blahu. Luxusná dovolenka? Celodenné leňošenie? Márnivé skrášľovanie sa? Pche!

 

Zábavný svalovec

Stretla ho v roku 1977 na charitatívnom tenisovom turnaji a úplne si ju obkrútil okolo prsta. Láska na prvý pohľad! „Bola to okamžitá fyzická príťažlivosť. Zdal sa mi taký atraktívny, zábavný a originálny. Bol nezávislý a bol sám! Na rozdiel odo mňa. Bola som len neoriginálnou súčasťou známeho rodokmeňa,“ spomína Maria na osudové stretnutie. Dvadsaťjedenročná slečna z vyšších kruhov s vyberaným správaním a vycibreným slovníkom, ktorú vulgárne výrazy privádzali do rozpakov, podľahla barbarským spôsobom urasteného Rakúšana. Valibuk Arnold si ju podmanil svojím neokrôchaným vyjadrovaním, ktoré považovala za zábavné a bezprostredné. „Na ľudí pôsobil ako magnet. Pri jeho zjave sa mu nik neodvážil nič vytknúť.“ So smiechom spomína, ako Arnie pri prvom stretnutí s jej konzervatívnou matkou Eunice z plného hrdla vychvaľoval „fajnovú ritku“ jej dcéry, akoby to bol najväčší kompliment, aký možno matke zložiť.

Verte či neverte, na Arnoldovi ju najviac zaujala jeho bezprostrednosť, veselá povaha a zmysel pre humor. Bodybuilder s hereckými ambíciami a začínajúca moderátorka, obaja pracovne vyťažení, zo začiatku udržiavali vzťah na diaľku. Maria radila Arnoldovi s kariérnymi krokmi, dokonca mu vymýšľala pózy na bodybuilderské súťaže, prechádzala s ním scenáre a dohadzovala mu jazykových koučov, aby sa zbavil cudzieho prízvuku. Pracovala na jeho kariére s rovnakým odhodlaním a vytrvalosťou ako na svojej vlastnej. Jej neúnavná podpora a kontakty mu bezpochyby pomohli preraziť v Hollywoode.

Arnie dlho otáľal so žiadosťou o ruku. Počas vzťahu s Mariou mal menšie tajné aférky, vďaka ktorým si vraj uvedomil, že práve ona je tá pravá. Prsteň jej napokon nastokol počas výletu v rodnej rakúskej obci. Pri príležitosti zásnub daroval budúcim svokrovcom obraz Marie, ktorý preň zhotovil svadobný hosť Andy Warhol. Prominentný pár sa zosobášil deväť rokov po zoznámení v kostolíku, kde kedysi miništroval John Fitzgerald Kennedy. Arnold a Maria, dvaja ľudia, ktorí ani nemohli byť odlišnejší, stáli svorne bok po boku dobrých 34 rokov. Diametrálne odlišné povolania, rodinné i politické pozadie, rozdielna krajina pôvodu. No vzájomné rozdiely akoby ich ešte viac stmeľovali do neoddeliteľného celku, až kým Arnold nespravil onú fatálnu chybu…

 

Koniec superženy

Maria sa ocitla v nezávideniahodnej pozícii – po boku populárneho manžela a v tieni významnejších príbuzných sa pokúšala kráčať svojou cestou za splnením vlastných ambícií, pričom práve úloha manželky a matky vo veľkej miere formovala jej osobnosť a posúvala ju vpred. S príchodom detí sa vzdala miesta hlásateľky, začalo byť príliš únavné pendlovať medzi domovom v Los Angeles a natáčaniami v New Yorku. Rada spomína i zábavnú príhodu, ako raz musela odložiť interview s Fidelom Castrom, pretože nechcela zmeškať prvý školský deň svojej dcéry. A kubánsky vodca jej dojato vyhovel: „Povedali mi, že prezident by nedopustil, aby som zmeškala taký významný deň v živote svojej dcéry.“ Pre zelenookú dámu s kennedyovskou krvou a hollywoodskym manželom mal Castro od prvej chvíle slabosť.

Maria bola síce cieľavedomá, ale nie malicherná. Nemienila kariére obetovať vzácne chvíle s deťmi. Riaditeľ NBC sa jej snažil vyjsť v ústrety, aby sa mohla v prvom rade venovať materstvu a zároveň zostať pracovne flexibilná. Vytvoril pre ňu niekoľko talkshow na mieru a okrem toho pravidelne prispievala ako reportérka do krimi spravodajskej relácie Dateline.

Ako deti rástli a pribúdali, presvedčila Arnolda, aby si svoj akčný filmový repertoár obohatil o rodinné filmy, kde prejavil svoju zábavnú tvár. Nechcela, aby si ho deti z filmov zapamätali len ako násilníckeho zabijaka.

 

)

Guvernérova žena

Keď sa jej takmer šesťdesiatročný manžel, starnúca akčná filmová hviezda, rozhodol kandidovať na post guvernéra štátu Kalifornia, bola voči jeho rozhodnutiu skeptická, nemala chuť zabŕdať do politiky, ktorá poznačila jej detstvo. Navyše, Schwarzenegger bol republikán, opozičník, hoci jeho politické názory formoval vo veľkej miere svokor Shriver, s ktorým v opare cigarového dymu viedli siahodlhé rozpravy. Arnold otáľal do poslednej chvíle, kým sa so správou o kandidatúre zdôveril manželke. Vlastne, prv sa s tým pochválil celému národu v televíznej talkshow, až potom Marii. A vôbec to nebolo zo strachu, celý život bol zrejme tajnostkár. „Myslel som si, že mi povie: waw, to je úžasné. Vitaj v klube… No nič také nepovedala, dopadlo to presne opačne, Maria zostala nahnevaná a ja som ju musel chlácholiť,“ spomína Arnold. No ako vzorná manželka sa postavila za jeho rozhodnutie, hoci vždy dúfala, že s manželom bodybuilderom sa od politiky vzdialila tak ďaleko, ako sa len dalo. Stále mala v živej pamäti politické neúspechy svojho otca, ktoré brala ako vlastné, strýkovu vraždu a svet plný intríg a falošných úsmevov. Bolesť z odmietnutia, stupňujúce sa požiadavky, škandály a strata súkromia. To bol obraz politiky, ktorý nosila v hlave. Ešte väčším šokom však bolo, že Arnoldovi sa podarilo voľby vyhrať a televízia NBC usúdila, že nie je vhodné, aby im prvá dáma Kalifornie poskytovala hlásateľské služby, a tak od nej požadovali, aby si vzala „dočasné voľno“. Inými slovami jej dali výpoveď.

Keď sa Arnold stal guvernérom, Kennedyho neter sa navždy zapísala do dejín ako „tá, čo si vzala guvernéra Schwarzeneggera“. Pred touto „škatuľkou“ sa jednoducho nedalo ujsť. „Dvadsaťpäť rokov som sa snažila vybudovať si meno a moje úsilie sa razom obrátilo v prach,“ konštatovala neskôr. Stratiť prácu, ktorá z veľkej miery formovala jej osobnosť, bolo pre húževnatú ženu náročné. Rovnako ako opäť sa v živote vyrovnávať so situáciou, kedy za jej osud a smerovanie zodpovedal niekto iný a ona ho nemala vo vlastných rukách. Úlohu prvej dámy si nevybrala dobrovoľne, rovnako ako si nezvolila rodinu, do ktorej sa narodila, avšak so svojím bremenom sa popasovala s odhodlaním jej vlastným.

 

 

Aneta Homzová

foto Sita

 

Celý článok si prečítate v októbrovom čísle MIAU (2017)