Marianna Čengel Solčanská – Môj mobil – môj svet

 

 

Sviňa je už v kinách a je to memento. Podobne ako vo svojom predchádzajúcom filme Únos, režisérka a scenáristka Marianna Čengel Solčanská bije na poplach. Oba jej filmy prinášajú krutú výpoveď o krajine, v ktorej žijeme – tu a teraz. Ale ani ako spisovateľka nie je žiadna krehká kvetinka. Stačí si prečítať jej Jánošíka: nášho národného hrdinu stvárnila ako prachobyčajného gaunera a zločinca, ktorý dostal, čo si zaslúžil. Posvietila si aj na Štefánika, taktiež bez ružových okuliarov – „najväčší Slovák“ často využíval ženy vo svoj prospech a potom ich hanebne opustil. Malý veľký muž bol naslovovzatý „heartbreaker“ a Marianna úprimne priznáva, že kým knihu dokončila, bola ako mnohé ženy pred ňou aj ona do Milanečka až po uši… 

 

Obľúbené apky v mojom mobile

Mám telefón, ktorý má nízky objem dát, takže okrem bankovej apky a Instagramu sa mi tam vlastne nič zábavné nezmestí. Frekventovane používam TripAdvisor, pretože hlas ľudu sa mnohokrát v dejinách ukázal ako najrelevantnejší, takže keď hľadám reštauráciu, alebo tip na zaujímavé múzeum, táto apka ma spoľahlivo navedie. Využívam aj Booking, pretože veľa cestujem a takto si dokážem zarezervovať hotel kdekoľvek na svete aj hodinu pred tým, než vojdem na recepciu. A ešte aktívne využívam Wikipediu, je to najužitočnejšia encyklopédia na svete.

Moje denné (mobilné) rituály

Keď vstanem, sadnem si ku káve a ešte v pyžame si skontrolujem esemesky, WhatsApp a následne e-mailovú schránku.  Nedávno som pre dcéru nainštalovala apku SimplyPiano, vďaka ktorej sa už nevzpiera, keď musí každý večer cvičiť na klavíri. Je to perfektne vymyslené vzdelávanie, spája teóriu a prax. Najprv ju tá apka naučí noty, potom ju prinúti precvičovať ich a následne jej pustí hudobný podmaz a v notovej osnove vyznačuje miesto, kde má hrať predpísané naučené tóny. Intenzívne odporúčam každému zúfalému rodičovi! (smiech)

Čo je pre mňa tabu

Snažím sa nereagovať na zvonenie pracovných kontaktov počas víkendu. Kedysi som to robila, bola som stále v pohotovosti a ruinovalo mi to psychiku. Musela som sa naučiť, že nič nie je dôležitejšie, ako ležať v sobotu v pyžame v obývačke, piť kávu a hrať pexeso s dcérou. Skrátka nič.

Vie ma poriadne vytočiť

Iba nechápavo žasnem nad tým, keď mi ľudia zaspamujú počas Vianoc a Veľkej noci Messenger prebratými videjkami a vtipnými vinšíkmi. Ani to neotváram. Sú mi ukradnuté blikajúce hviezdičky a milučké zvieratká a múdre veršíky typu: Zdravie, šťastie, úsmev v tvári, želáme vám k sviatku jari. Čo z toho tí ľudia majú? Radšej keby napísali: Myslím na teba, mám ťa rada, maj pekné sviatky.

Facebook a/alebo Instagram? 

Používam oba, ale Instagram iba sviatočne. Nevliezol mi pod kožu, lebo fotka sama osebe mi nepovie toľko ako zdieľaný text. Ale ktovie, možno sa to zmení. Na Facebooku zásadne nepostujem svoju rodinu, je to môj pracovný nástroj, nie výkladná skriňa absolvovaných dovoleniek a zdieľaných životných názorov.

Smsky, chatovanie, hlasové správy

Telefonovanie uprednostňujem pri komunikácii s rodinou a priateľmi. Inak preferujem textovky. Na chatovanie s video prenosom som úplne alergická. Párkrát to musím strpieť, keď volajú naše babky a chcú nás aj vidieť, ale zakaždým sa pristihnem, že sledujem na monitore svoj obraz, kontrolujem sa a celý čas si opakujem, že vyzerám príšerne.

Fotky z mobilu

Foťák v mobile mi vlastne nahradil klasickú zrkadlovku. Zásadne si nefotím jedlo na tanieri a neznášam, keď mi niekto v mobile ukazuje, čo upiekol alebo jedol v Kalkate. Horšie od toho sú už iba fotky psov.

Mobil ako estetický objekt

Používam iba Apple a mám ho v čiernom koženom obale, do ktorého sa zmestí aj karta od hotelovej izby a bankomatová karta. Vezmem ho do ruky a som vychystaná do sveta.

 

 

Simonetta Zalová