Na zdravie someliérkam!

 

Nechať výber vína k jedlu na someliéra neznamená, že sa vo vínach nevyznáte, skôr je to znak otvorenej mysle a toho, že chcete svoj gastronomický zážitok vďaka vínu pozdvihnúť na novú (možno aj prekvapivú či nečakanú) úroveň. Keďže dnes už v mnohých vychytených reštauráciách či na degustačných večeroch pracujú ženy someliérky, predstavujeme päť z nich, ktoré môžete na svojej ceste za vínom stretnúť.     

 

 

Kristína Kováčiková (32)

predtým hlavná someliérka Grand Hotel River Park v Bratislave, dnes someliérka v Best Wines Distribution

 

Moja cesta k vínu:. U nás doma bolo stále živo, otec hral na gitare, spievalo sa, varilo a k tomu sa podávalo dobre vínko, tak u mňa vznikla láska ku „gastro svetu“. Babka mala malý vinohrad vedľa domu, kde pestovala viac odrôd spolu, niečo podobné ako Gemischter Satz, ktorý je špecialitou rakúskych vinárov. Často sme ako deti chodili do vinohradu pomáhať. Potom sme mohli popíjať čerstvú hroznovú šťavu a nedočkavo sme čakali, kým si od rodičov vyprosíkame aspoň za hlt burčiaku (smiech). Na vysokej škole som externe študovala ekonómiu a popri tom som si privyrábala v špičkovom penzióne v Piešťanoch, kde som sa naučila, ako správne dekantovať, vykostiť rybu, pripravovať miešané nápoje, odniesť štyri taniere vo dvoch rukách (smiech). Bola som absolútne fascinovaná gastronómiou a vedela som, že mi zostane láskou na celý život. Zlomový okamih nastal pri prvej práci v bratislavskom hoteli Sheraton, kde som bola súčasťou otváracieho tímu. Na pozícii hlavnej čašníčky som musela dokonale ovládať jedálny lístok aj vínnu kartu, keďže vtedy ešte reštaurácia nemala someliéra. Spolu s kolegynkou, neskôr mojou mentorkou, ktorej vášeň k vínu, vedomosti a profesionalita ma absolútne fascinovali, sme začali prechutnávať kvalitné vína a mne sa otvoril nový svet, výzva vzdelávať sa a pracovať na sebe… Na mojej práci sa mi najviac páči tá emócia, ktorá spája ľudí pri víne. A someliér je ten, kto to celé sprostredkuje, milujem energiu tejto profesie! Someliéri musia byť do istej miery aj herci, keď sme „na pódiu“ pred klientmi, všetko ide bokom. Sme často zabávači, hlavný program večera, ale aj psychológovia… Nie je to len naša práca, je to lifestyle, hobby, vášeň! Ak nepracujem, zúčastňujem sa degustátorských hodnotení, výstav vín, navštevujem nové vinárstva, prechutnávam nové ročníky, stretávame sa v rámci vínnych klubov.

Slovensko a svet: Vždy kladiem dôraz na vína typické pre náš región ako Vetlínske zelené, rizlingy, silvány, frankovky, rulandy a zároveň aj na jedinečné slovenské novošľachtence, ktoré vytvorila pani Dorota Pospíšilová, naša najúspešnejšia šľachtiteľka viniča, autorka najznámejších slovenských odrôd. Rada robievam slepé degustácie, pri ktorých hostia netušia pôvod vína. Ich úlohou je prechutnať víno bez predsudkov. Chcem tým poukázať na špičkovú kvalitu slovenských vín a ich schopnosť úspešne konkurovať svetu.

Čo nám chutí: Populárne sú rizlingy, veltlíny, sauvignony, Rulandské šedé, suché vína s atraktívnymi kyselinkami, mineralitou a ovocnosťou. V červených skôr plné, ťažké až likérové vína s príchuťou čokolády, kávy a sušeného ovocia. Teší ma čoraz vyššia návštevnosť ľudí na vínnych podujatiach, väčší záujem o vína, záujem o diskusiu. Ide to dobrým smerom! Páči sa mi, že klienti začínajú rozumieť kvalitnejším vínam a že sú ochotní si za ne aj priplatiť. Prestávajú porovnávať naše vína so zahraničnými a začínajú chápať jedinečnosť nášho terroir.

Moje najmilšie: Sú tie, ku ktorým sa viaže nejaká spomienka či emócia. Napríklad, keď ste si ich priniesli z dovolenky. Na to treba ale dávať pozor, môže sa totiž stať, že Chianti z Toskánska bude predsa len doma chutiť inak (smiech). K mojim najmilším patria vína zo Slovenska. Biele vína obľubujem z Malokarpatskej oblasti, práve vďaka živým kyselinkám a sviežej ovocnosti. Momentálne som si obľúbila Rizling rýnsky od Karpatskej Perly a Mira Fondrka, Rizling vlašský od Martina Pomfyho, Pinot Blanc od Vins Winery, Chardonnay od Milana Skovajsu… Z červených vín preferujem  Nitriansku a Južnoslovenskú vinohradnícku oblasť, kde prevažujú sprašovité pôdy. Vína z takejto pôdy sú mäkšie, s jemnejšími tanínmi. Stojí za to ochutnať napríklad Pinot Noir od Martina Pomfyho, Cabernet Sauvignon z Vins Winery, jedinečnú Račiansku frankovku na žule od Miloša Máťuša a Hron od Mira Fondrka – verím, že tento novošľachtenec má obrovský potenciál, aby sa z neho stalo „veľké“ víno.

Víno a svätý Valentín: Ak by sme sa s priateľom rozhodli na Valentína pre spoločný obed, bol by to piknik vo viniciach: podávala by som fantastické Cuvée Triple White Selection od Martina Pomfyho, biele víno s nádhernými tónmi citrusového ovocia s jemným náznakom zrelých broskýň a lesných byliniek. K tomu morčaciu paštétu s hroznovým želé. Večera by bola pri sviečkach v uličke medzi sudmi v tmavej vínnej pivnici, ideálne stará pivnica ako na Tokaji. Vybrala by som elegantný Pinot Blanc od Vins Winery, ktorý očarí vôňou bielych kvetov a žltého ovocia, podčiarknutý lahodnými medovými tónmi v chuti. K tomu morskú šťuku na maslovo-kaparovej omáčke a ako prílohu brokolicovo-cícerové tagliatelle prevoňané bazalkou.

 

 

Slavomíra Raškovič (31)

majiteľka a hlavná someliérka reštaurácií Gašperov mlyn a Moment v Batizovciach

 

Moja cesta k vínu: Vybrala som si ju, až keď som vyštudovala vysokú školu. Študovala som žurnalistiku, ale po ukončení školy sme sa aj s manželom vrátili do mojej rodnej dediny, kde sme si otvorili reštauráciu. Vedeli sme, že k dobrému jedlu patrí dobré víno, a tak sme sa chceli v tejto oblasti trochu dovzdelať. Rozhodujúci moment nastal, keď mi v roku 2013 prišiel e-mail s informáciou o someliérskej súťaži – bola tam veta, aby sa neváhali zúčastniť aj „nováčikovia“ a ja ako súťaživý typ som sa prihlásila, hoci som mala za sebou len základný someliérsky kurz. Na súťaži som spoznala mnohých profesionálov a utvrdila sa, že v tom chcem určite pokračovať. Mojou mentorkou sa stala Beáta Vlnková, prezidentka Asociácie someliérov, ktorá ma veľmi motivovala. Neskôr sa ňou stala aj enologička Edita Ďurčová, veľmi sa teším, že obe dámy môžem dnes považovať za svoje priateľky… Na práci someliéra sa mi najviac páči párovanie jedla a vína. Rada skúšam nové kombinácie chutí a teším sa, keď natrafím na spojenie, o ktorom by som nikdy nepovedala, že môže fungovať. Fakt, že som žena, som nikdy nevnímala ako nevýhodu. Vo svete a tiež na Slovensku to už dávno nie je len o mužoch, vidno to aj na svetových someliérskych súťažiach.

Slovensko a svet: Donedávna sa Slovensko veľmi neneobjavovalo vo významných publikáciách o víne. Dnes sa však o našich vínach už začína písať viac a konečne sme sa aj „prebojovali“ do Svetového atlasu vína, čo je najvýznamnejšia publikácia v našom odbore, zostavovaná Hughom Johnsonom a Jancis Robinsonovou, ktorí patria medzi najrešpektovanejších odborníkov na víno. Zahraničným hosťom sa vždy snažím podať celkový obraz o slovenských vínach – rada im dávam degustovať naše svieže alebo aromatické vína z odrôd, ktoré sú pre našu krajinu typické, napríklad Rizling vlašský alebo náš novošľachtenec Devín. Do výberu vždy zahrniem aj naše tzv. naturálne vína (ja mám radšej výraz nízkozásahové), ktoré naši remeselní vinári robia skvele, čo dokazuje i fakt, že sa nalievali alebo stále nalievajú v desiatkach michelinovských reštaurácií sveta – napríklad aj v ikonickej reštaurácii Noma v Kodani. Takisto si myslím, že by sme mali byť hrdí na odrodu Frankovka modrá či novošľachtenca Dunaj, z ktorých robíme krásne červené vína typické pre naše „chladnejšie“ podnebie. No a tiež rada pripomínam, že aj na Slovensku sa nachádza malá časť svetoznámej vinárskej oblasti Tokaj, kde sa za pomoci ušľachtilej plesne botrytídy robia krásne sladké vína.

Čo nám chutí: Myslím, že Slovákom vo všeobecnosti chutia suché biele vína, či už z aromatických, alebo nearomatických odrôd. Vína s vyšším zvyškovým cukrom nie sú až také moderné, dokonca si niektorí hostia mylne myslia, že piť sladšie vína je „out“. Tiež sa teším, keď aj milovníci suchých vín pristupujú k sladším vínam s otvorenou mysľou, pretože práve tieto vína sa dobre kombinujú s jedlom.

Moje najmilšie: Čím viac sa o víne vzdelávate, tým väčší je súbor vašich obľúbených štýlov, odrôd, oblastí, chutí… A tak aj moje najmilšie vína pochádzajú z každej oblasti – či už sú to rôzne štýly šumivých vín, mám rada komplexné biele vína s krémovou textúrou, ktoré strávili istý čas v sude, zaujímajú ma „meditatívne“ červené vína, nikdy nepohrdnem kvalitným sladkým vínom, ktoré vzniklo vďaka ušľachtilej plesni botrytis cinerea a som veľkým fanúšikom aj spomínaných nízkozásahových vín.

Víno a svätý Valentín: Môj tatranský Valentín by vyzeral takto: ráno by som sa s manželom vyviezla na Lomnický štít – ráno by sa teda mohlo začať šampanským Pol Roger Brut Réserve. Na Hrebienku by sme sadli na sánky a rebelskú jazdu zakončili ružovým Rebela Rosa od Slobodného vinárstva. Po prechádzke okolo Štrbského Plesa by sme si dopriali ľahký obed v podobe zimného pikniku priamo pri jazere: tekvicová krémová polievka v termo hrnčeku na zahriatie a morčací sendvič s vareným vajíčkom, všetko doplnené vínom Rizling vlašský 2017 Winemaker’s Choice od Vinárstva Berta zo Strekova. Nakoniec by sme si zarezervovali stôl v našej reštaurácii, kde by sme si vychutnali degustačnú večeru s párovaním vín. Na prípitok by som určite vybrala slovenské šumivé víno Pinot Noir blanc de Noirs Editio Vinifera z nezávislej tvorby enologičky Edity Ďurčovej. Ak by som pre partnera chcela pripraviť občerstvenie doma, stavila by som na nátierky, ktoré milujem. Nivová s hruškami, tuniaková, vajíčková, oškvarková, avokádové guacamole… Je to pomerne široká paleta chutí a v takýchto prípadoch existuje jedno riešenie – šampanské. Pravé šampanské je však dosť drahé, preto by som stavila na španielske šumivé víno Cava, ideálne Brut a Reserva, ktoré je vyzretejšie a tiež robené tradičnou metódou.

 

 

Dominika Kupcová (23)

predtým someliérka Hotela Matyšák, dnes v bratislavskej reštaurácii Fou Zoo

 

Moja cesta k vínu: Už od mala sme ako deti behali po Modre, mali sme tam chatu. Ale nikdy by som si nepomyslela, že sa raz zo mňa stane someliérka. Strednú vinársko-ovocinársku školu v Modre mi vybrala mamina. Popravde, nebola som tým vôbec nadšená, práve naopak. Keď tínedžerku pošlú okopávať vinohrady a v zime rezať vinič, nie je to nič prijemné. Všetko sa ale zmenilo, keď som dostala možnosť reprezentovať školu na juniorských majstrovstvách someliérov. Síce to nevyšlo podľa mojich predstáv, ale úžasne ma to nakoplo a rok na to sa zo mňa stala vicemajsterka. Celkom ma to pohltilo, veľkým vzorom sa pre mňa stala moja profesorka vinohradníctva Agáta Dudová. Objavovala som tiež veľké someliérske mená ako napríklad Gerard Basset, každý článok, video, rozhovor s ním mi dali neskutočne veľa. Pochybnosti, či ako žena som na správnom mieste, cítim často, najmä od pánov v staršom veku. Chápem ich obavy, môžu si myslieť, že nemám toľko skúseností, ani dostatočne oddegustované, ale vínu sa venujem od pätnástich a som si istá, že ich dokážem prekvapiť vedomosťami aj skúsenosťami. Veľa ľudí tiež ešte stále nevie, v čom spočíva práca someliéra a majú potrebu sa povyšovať. Ja vždy hovorím, že knihu treba posudzovať podľa obsahu, nie obalu.

Slovensko a svet: Slováci každoročne na prestížnych súťažiach dokazujú, aké bohatstvo skrývajú naše vinohrady. Zahraničným hosťom sa páčia naše novošľachtence, ktoré nemajú obdobu nikde inde vo svete. Za tento poklad môžeme vďačiť pani Dorote Pospíšilovej, ktorá za svoju dlhú kariéru vyšľachtila dvadsaťštyri nových odrôd viniča. Je to úžasná žena, stretnutie s ňou vo mne rezonovalo ešte veľmi dlho. Práve o nej rada rozprávam zahraničným hosťom a tiež im rada predstavujem naše tradičné odrody ako Silvánske zelené, Pesecká Leánka, Frankovka modrá, Modrý Portugal.

Čo nám chutí: Slováci majú radi mladé, svieže a ľahké vína. Tí s vycibrenejším vkusom radi skúšajú zaujímavé svetové vína, mám veľa hostí, ktorí si objednajú kvalitné šampanské, výborné moselské rizlingy alebo Chablis, ktoré vie málokto oceniť. U nás v reštaurácii môžete viaceré vzácne vína dostať „na pohár“, čo sa robí zriedkavo. Snažíme sa aj takto cibriť vkus našich zákazníkov a učiť ich spoznávať veľké vína. Mávam veľa zaujímavých hostí, ktorí chcú veľa vedieť, a preto sa aj veľa pýtajú, ale sú aj takí, čo o môj výklad nemajú záujem a vtedy to treba rešpektovať.

Moje najmilšie: Milujem šampanské Pol Roger a jeho edíciu Sir Winston Churchill, ktorú som mala možnosť ochutnať v ročníku 2000 – dnes sa už k nemu nedá dostať, prípadne len v špeciálnych archívoch. Krásne emócie vo mne vyvoláva Silvánske zelené 2013 od Petra Matyšáka, ktoré získalo Grand Prix 2014 na Sylvaner du Monde v Štrasburgu. Silván je odroda, ktorá si musí nájsť svojich fanúšikov, neprávom sa zatracuje. Ťahá viac do zeleninových a herbálnejších tónov, aj preto sa s ňou výborne pracuje pri párovaní jedla a vína. Fascinujú ma veľké vína z Bordeaux a podoblastí a konečne sa mi podarilo nájsť Chablis presne podľa mojich predstáv – som nadšená vinárstvom Louis Michel & Fils. Z červených u mňa bodujú super toskánske vína Masseto a Sassicia a Château Phélan Ségur z Bordeaux.

Víno a svätý Valentín: Mám rada nečakané kombinácie, ktoré prekvapia. Na našej vínnej karte vo Fou Zoo nájdete aj nefiltrovaný Cabernet Sauvignon, ktorý som hosťom párovala k sushi a nášmu tataráku z lososa a tuniaka. Prvý dojem bol rozpačitý, no koncom večera sa už nebavili o ničom inom, len o nefiltrovanom cabernete (smiech). Ak dámy obľubujú vína so zvyškovým cukrom, na valentínsku večeru odporúčam Rizling rýnsky od Karpatskej perly, ktorý je polosladký, ale výborne vyvážený. Keď som ho degustovala po prvýkrát, mala som dojem, akoby ani nebolo zo Slovenska, tak veľmi mi pripomínalo slávne nemecké rizlingy z regiónu Mosel – je plný chuti lipového kvetu, agátového medu a aj napriek zvyškovému cukru má nádherne postavenú kyselinku. Čo sa týka kvalitného Prosecca, odporúčam Rustico od talianskeho výrobcu Nino Franco z oblasti Valdobbiadene, kolísky týchto vín. Ak obľubujete ružové vína, tie slovenské sú veľmi sexi, ochutnajte napríklad Svätovavrinecké Rosé od Repa Winery či Cabernet Sauvignon rosé z vinárstva Tajna. Zo svetových Chȃteau Léoube alebo Chȃteau d´Eclans Whispering Angel. Prípadne, ak chce niekto vyskúšať naturálnejšiu verziu, výbornou voľbou je Ružový vlk z vinárstva Magula zo Suchej na Parnou.

 

 

Karin Kovácsová (23)

ambasádorka značky Vitis Pezinok a someliérka

 

Moja cesta k vínu: Bola to náhoda, ktorá začala na strednej. V deviatom ročníku som sa rozhodovala, kam ďalej a moji rodičia to nechali na mňa. Vybrala som si strednú hotelovú. A už to išlo samo. Hneď v prvom ročníku sme si volili rôzne záujmové krúžky a mňa zaujalo práve someliérstvo. Na krúžok chodili hlavne starší spolužiaci a chalani, takže mi bolo jasné, že to bude niečo pre mňa (smiech). A mala som pravdu. Starší sa ma ujali a naučili ma toho veľa. Najviac podpory sme však dostávali od našej pani profesorky Blaženy Felvidékyovej, bola pre nás veľkým vzorom, pretože všetko, čo o víne vedela, chcela, aby sme vedeli a zažili aj my. Po necelom roku som začala súťažiť a hneď sa mi aj podarilo vyhrať súťaž Vitis Trophée Junior. Po strednej škole som pracovala v Prahe a popri tom som ešte externe študovala (a dodnes študujem na Vysokej škole hotelovej). Myslím si, že ľudia videli a cítili môj zápal pre víno a predsudky voči tomu, že som mladá a dokonca žena šli bokom. Minulý rok som sa stala ambasádorkou značky Vitis Pezinok a krstnou mamou ich nového radu vín Vitis Poézia. Poézia je veľmi pestrá, mladá a svieža, a myslím si, že je určená pre úplne každého, kto víno rád konzumuje.

Slovensko a svet: Slovensko jednoznačne patrí na vínnu mapu sveta. V Prahe som sa po celý čas snažila presadzovať viac slovenských vín a nebolo to ľahké, najmä u zákazníkov, ktorí si už svoj štýl vín našli. Niekedy ich presvedčila cena (samozrejme, nižšia oproti zahraničným vínam), ale mnohí nakoniec uznali, že aj zo Slovenska môžu pochádzať vína výnimočných chutí.

Čo nám chutí: Ako sa hovorí, koľko ľudí, toľko chutí. Z mojich skúseností je to veľmi rozmanité. Pred pár rokmi väčšina žien pila sladké víno, dokonca čím sladšie, tým lepšie. Dnes si radšej dajú suché červené víno, ale ľahšie. U mužov je to stále klasika, suché víno, či už biele, alebo červené. Tiež ma úprimne teší znalosť klientov alebo ich chuť sa niečo o víne dozvedieť. Someliér je vždy rád, ak si zákazník odnesie z príjemného večera aj trochu viac ako len dobré víno a kvalitné jedlo.

Moje najmilšie: Najmilšie a zároveň najvzácnejšie vína sú tie, ktoré som voľakedy povyhrávala. Mám jednu fľašu odloženú z mojej prvej menšej súťaže z roku 2014 a vážim si ju, pretože mi otvorila cestu, ktorou kráčam. To víno vtedy bolo pre mňa vzácnejšie než samotná výhra. Mimochodom, je to víno z vinárstva Penfolds, ktoré patrí k najstarším v Austrálii.

Víno a svätý Valentín: Keď máte doma someliérku, váš partner výber vína na tento deň (a tiež na všetky ostatné príležitosti v roku) prirodzene necháva na vás. Víno je teda moja parketa a on vie, že vyberiem niečo, čo bude chutiť primárne mne, ale keďže ma ľúbi, tak mu to nevadí (smiech). Valentín je špeciálny aj preto, lebo sa môžem pred mojím jednočlenným publikom tak trochu predviesť a niečo nové mu ukázať. Vždy však dodržiavam tradíciu, že najskôr kúpim víno a až potom riešim, čo navarím. Keďže sme obaja veľkí gurmáni, nemám ľahkú úlohu, ale… každý muž predsa miluje mäso, nie? Takže by som vsadila na  kvalitný steak, troška zdravej prílohy a k tomu červené víno – za mňa by padol výber na Chianti, napríklad Tenuta di Capraia Chianti Classico Riserva DOCG z pomerne malého toskánskeho vinárstva alebo na môjho obľúbeného slovenského novošľachtenca, odrodu Dunaj. A na prípitok by som určite navrhla šumivé víno, „bublinky“, ja preferujem minerálne suchšie šumivé vína, ale určite nepokazíte nič ani klasikou alebo príjemný crémantom ako je Crémant d’Alsace Blanc de Noirs z vinárstva Willy Gisselbrecht.

 

 

Barbara Pitoňáková (29)

predtým someliérka v Grand Hotel River Park, dnes someliérka na voľnej nohe

 

Moja cesta k vínu: Nebola priamočiara, aj keď pochádzam z Pezinka, nie som z vinárskej rodiny, ani som sa do žiadnej nevydala (smiech). Keď som bola dieťa, chodievali sme s rodičmi do reštaurácií a vždy to bol pre mňa veľký zážitok. Páčila sa mi tá noblesa, elegancia, že nás niekto obsluhuje, venuje sa nám a stará sa o nás. Pri rozhodovaní o výbere budúceho povolania som v tom teda mala jasno. Študovala som na strednej hotelovej akadémii a počas celého štúdia som pracovala v rôznych reštauráciách a vinárňach. Raz ma starší kamarát pozval na degustáciu vín Vitis Aurea do Modry – atmosféra, ktorá tam vládla, ma očarila. Hoci som neskôr pokračovala na Vysokej škole manažmentu a ekonómie, práca s vínom ma stále lákala. A tak som po škole začala pracovať ako hlavná someliérka v bratislavskom wine bare The Taste a popritom som si robila medzinárodný certifikát Advanced Course – Wines & Spirits International na Weinakademie Österreich v rakúskom Ruste. Po troch rokoch som sa rozhodla posunúť ďalej a zamestnala som sa ako someliérka v bratislavskom Grand Hotel River Park. Momentálne pracujem ako marketingová manažérka v spoločnosti Johann Kotányi, víno avšak stále ostáva mojou láskou, záľubou aj pracovnou činnosťou, keďže pôsobím ako externá someliérka. Verím, že na víno musíte mať šiesty zmysel, ale musíte ho aj milovať, naučiť sa ho vnímať a porozumieť mu, udržiavať si neustály prehľad o svete vína. Toto „remeslo“ nie je len o vedomostiach a profesionalite, ale aj o ľudskom prístupe, občasnej dávke improvizácie, pokore k ľudom a vínu ako takému.

Slovensko a svet: Vzhľadom na rozlohu našich vinohradov a ročnú produkciu vína sa Slovensko asi nikdy nestane stredobodom vinárskeho sveta a však slovenské vína sú oceňované aj v zahraničí a sú schopné konkurovať aj vínam na zahraničných trhoch. Mrzí ma, že ešte stále sa veľké množstvo ľudí pozerá pri víne len na cenu. Sú ochotní dať viac peňazí za kvalitné potraviny, ale už nie za kvalitné víno… Osobne ľuďom veľmi rada ponúkam slovenské novošľachtence alebo odrody, ktoré sa hodia do našich pôdnych a klimatických podmienok. Veľmi pekný potenciál majú napríklad veltlíny z Karpatskej perly, Rizling vlašský z malého vinárstva Malé Divy, silvány od Repa Winery, krásne sú rizlingy od Chateau Belá, Fundus Regius či od vinárstva Nichta. Červené vína s dlhým zrecím potenciálom ako Hron z vinárstva Miro Fondrk ma fascinujú už niekoľko rokov, páčia sa mi opulentné, mohutné červené vína Martina Pomfyho, jeho CSM Cuvée Selection alebo Dunaj či Cabernet Sauvignon, Svätovavrinecké od limbašského vinárstva Limbavín alebo Modrý Portugal či Alibernet od Terra Parna, a tiež krásny naturálny Pinot Noir zo strekovského vinárstva Kasnyik. Slovensko je tiež špecifické svojimi farebne výraznými ružovými vínami s krásnou ovocnosťou a šťavnatosťou, za všetky spomeniem aspoň Cabernet Sauvignon rosé od Chateau Rúbaň.

Čo nám chutí: Dlho sa pil Sauvignon Blanc, hlavne z Nového Zélandu, ľudia tiež vyhľadávajú Rulandské šedé alebo taliansky Pinot Grigio. Do popredia sa dostali aj rakúske veltlíny a rizlingy. Z červených novošľachtencov ľudia poznajú hlavne náš Dunaj, zo zahraničných vín talianske Primitivo a Chianti a zo Španielska oblasť Rioja. Vo všeobecnosti Slováci viac preferujú biele, svieže, mladšie vína, o červených tvrdia, že sú pre nich „ťažké“. Vtedy rada navrhnem vhodnú alternatívu, a tou je ľahšie a ovocnejšie červené víno. Od cukru sa postupne ustupuje, väčšinou sa pijú suché vína. Je to ale subjektívne, každý hosť je iný a ja sa veľmi teším, že ľudia začínajú byť aj vo víne prieberčiví, víno sa stáva „pitím na úrovni“, milovníci vína navštevujú rôzne slovenské aj zahraničné degustácie či vinárske oblasti nielen na Slovensku, ale aj vo svete, cestujú za vínom…

Moje najmilšie: Rizling rýnsky – nie nadarmo sa nazýva kráľom bielych vín, ušľachtilosť tejto odrody je nenapodobiteľná. V tejto odrode hrozna výrazne cítiť terroir, najviac sa mu darí v Nemecku, odkiaľ pochádza, ale aj v Rakúsku, Alsasku a tiež u nás na Slovensku sa nájde veľa osobitých vín z tejto odrody. Ak je toto víno poctivo vyrobené, dokáže prežiť celé desaťročia a nielen prežiť, ukáže sa potom v celej svojej nádhere. Môj najstarší Rizling rýnsky, ktorý som mala možnosť degustovať, bol Riesling Ürziger Würzgarten GG, ročník 1976. Pila som ho priamo vo vinárstve Dr. Loosen v nemeckom regióne Mosel. Milujem tiež burgundské vína, najmä Pinot Noir, postupne som sa do tejto odrody zamilovala, aj keď to nebola láska na prvý pohľad, ani na druhý, možno tak na tretí (smiech). Keď sa povie Pinot Noir (u nás Rulandské modré), moje srdce zaplesá. Je to jedna z najkomplikovanejších, ale aj najzaujímavejších odrôd sveta. Treba sa naučiť vnímať jej originalitu, eleganciu, jemnosť a zároveň obrovskú silu, ktorú v sebe nesie… Mala som možnosť ochutnať aj najslávnejší Pinot Noir z vinárstva Domaine de la Romanée-Conti. Milujem tiež temperamentné, extraktívne, plné vína z rôznych kútov sveta (napríklad zo Španielska), kvalitné bublinky robené tradičnou metódou a, samozrejme, francúzske šampanské ako Agrapart či Larmandier-Bernier ale aj Henri Giraud.

 

Víno a svätý Valentín: Keby som mohla, keďže Valentín je sviatok ešte stále v zimnom období, vybrala by som sa s partnerom na hory do zasneženej drevenej chalúpky s krbom… predstavujem si koberček z ovčej vlny a fľašu (či dve) kvalitného červeného vína, napríklad zo španielskej oblasti Ribera del Duero, z vinárstva Bodegas Aalto – nádherné tempranillo s názvom Aalto PS. A nič viac, len teplo, oheň, sviečky, k tomu syr a čerstvý chlieb, rozhovor, tlmená hudba (napríklad francúzsky šansón), prosto, dokonalá romantika…

 

 

Simonetta Zalová

foto archív someliérok

 

Celý článok si prečítate vo februárovom čísle MIAU (2020)