Natália Kisková – V rodine máme každý svojho boha

 

Dnes to vyzerá tak, že je privilegované dieťa, ale Natalia mala štrnásť (a jej otcovi chýbalo ešte desať rokov do prezidentskej funkcie), keď odišla po prvý raz do Ameriky rozhodnutá vzdelávať sa. Dnes hovorí, že v živote sa snaží najviac o to, aby sa raz stala najlepšou verziou samej seba. V IT prostredí sa pohybuje od vysokej školy, svet startupov má v malíčku a časopis Forbes ju minulý rok zaradil do prestížneho rebríčka 30 pod 30. Vo veku 28 rokov šéfuje sieti coworkingových priestorov HubHub a vo viacerých európskych metropolách ako napríklad Londýn chystá ich spustenie už tento mesiac.   

 

1.Ak by ste mali vysvetliť starým rodičom, čo robíte, čo je coworking a čo HubHub, ako by ste na to šli?

Väčší problém bol, ako im vysvetliť, čo som robila v predchádzajúcej práci, kde som bola IT konzultant a mala som na starosti implementáciu softvéru. Tak som im povedala, že „robím s počítačom“ (smiech). Teraz v HubHube je to o niečo jednoduchšie, vysvetľujem im, že pomáhame malým firmám rásť, že coworking je miesto, ktoré im zabezpečí všetko, čo potrebujú pre efektívnu prácu a maximálnu produktivitu. Že firmy, ktorých je tam niekoľko, môžu spolu komunikovať a navzájom sa inšpirovať a učiť. Že pre ne pripravujeme rôzne workshopy a ďalej ich vzdelávame, aby sa im darilo rásť a meniť svoje nápady na realitu… Inak, moji starí rodičia sú super, hlavne dedko je veľmi inovatívny, zaujímajú ho technológie, v sedemdesiatich rokoch sa začal učiť po anglicky! Všetci používame WhatsUpp, posielame si fotky, takže sme stále v kontakte…

 

2.Keby ste si mali založiť rodinnú firmu, čo by to mohlo byť?

Párkrát sme sa s otcom bavili, že založíme ako rodina politickú stranu, ale to len zo srandy. Páčilo by sa mi mať vináreň, ale to by sme asi boli stále v bankrote (smiech). V skutočnosti si však neviem predstaviť, že by sme ako rodina spolu robili. Všetci spolu veľmi dobre vychádzame, ale ako sa hovorí, každý máme „svojho Boha“, asi by nám to pokazilo dobré rodinné vzťahy.

 

3.Ako by vyzerala vaša voľba najväčšieho Slováka – živého, súčasného, tu a teraz…

Môžem ich menovať viac? Ako prvý môj otec – že sa pustil do boja s politikou a politikmi. Všetci neustále frfleme na to, čo sa deje v spoločnosti, ale postaviť sa problémom zoči-voči a snažiť sa veci zmeniť, to chce odvahu. Ďalší by bol Andrej Pančík, chalan v mojom veku, ktorý založil viacero mega úspešných startupov ako Prizeo a Represent (ten druhý pred dvomi rokmi so spoločníkmi predal za sto miliónov dolárov). Jeho projekty sú nielen úspešne, ale majú aj charitatívny rozmer. A do tretice by to bola Peťa Vlhová, mladá baba z Liptovského Mikuláša, ktorá ide na plný plyn… Tiež som lyžovala závodne, takže som jej oddanou fanúšičkou, sledujem ju a veľmi obdivujem.

 

4.Váš najobľúbenejší hastag?

#Worklifebalance. Hľadanie rovnováhy medzi prácou a životom. O to sa momentálne intenzívne snažím: menej cestujem, snažím sa veci robiť viac cez e-mail a skype, ale stále to ešte nie je ono. Od vysokej školy som sa nezastavila, mala som obdobie, keď som každé ráno vstávala o pol štvrtej a upaľovala na letisko a hoci som si to nechcela priznať, dosť ma to vyčerpávalo. Ale spomaliť chcem aj preto, že som veľmi šťastná v partnerskom vzťahu, chcem sa priateľovi viac venovať a tráviť s ním viac času.

 

5.Chceli by ste sa radšej stretnúť, so Sheldonom Cooperom z Teórie veľkého tresku, alebo s Jonom Snowom z Hry o Tróny?

Teória veľkého tresku, Priatelia a Dva a pol chlapa, to sú tri moje seriály, ktoré môžem pozerať dokola. Game of Thrones mám tiež rada, ale tam sa musím sústrediť na dej, nie je to typ seriálu, pri ktorom vypnete a iba sa bavíte. Takže by som si vybrala Sheldona, aj keď by mi asi za chvíľu liezol tým svojím nekonečným opravovaním chýb a zvláštnym humorom poriadne na nervy (smiech).

 

6.Raz si budete zariaďovať svoj domov podľa vlastných predstáv, aký štýl si zvolíte?

Mám rada švédske hygge, jednoduchosť, voľný priestor, v ktorom sa dá dýchať. Bude útulný, musí z neho sálať teplo ako z veľkej mäkkej deky, do ktorej sa dá krásne schúliť. Donedávna mi veci okolo bytového dizajnu veľa nehovorili, nebola som vysadená na žiaden typ interiéru, ale postupne tomu prichádzam na chuť. Po toľkých rokoch, čo som bývala v rôznych prenajatých priestoroch, máme s priateľom konečne svoj byt a budujeme si domov.

 

7.Skúste ste vžiť do osobnosti biohackera, ktorý najmä vďaka progresívnej výžive posúva vlastné limity, aby zo svojho fyzického a psychického potenciálu vyťažil maximum. Taký biohacker pije ráno kávu s maslom, lebo to vraj neskutočne naštartuje mozog…

Vôbec nič mi to nehovorí. Ani biohacking, ani žiadne diéty či rôzne spôsoby stravovania, hoci mám kamaráta, čo si do kávy pridáva maslo… Jem to, na čo mám chuť, samozrejme, s mierou, aby som sa negúľala… Dnes ráno som si dala 30 minút jogy, vypila som veľký pohár smoothie, ale keď som dorazila do roboty, dostala som hroznú chuť na paštétu… Akurát, som si ju ešte nestačila zbehnúť kúpiť (smiech).

 

8.Ako vyzerá váš bežný pracovný deň či týždeň?

Zvyčajne tri-štyri dni v týždni cestujem, jeden deň som v Bratislave a víkendy trávim medzi Bratislavou a Viedňou, lebo s priateľom žijeme vo Viedni. Lietam do Varšavy, Prahy, Budapešti a Londýna, všade tam máme alebo pripravujeme priestory HubHubu. To znamená, že o piatej ráno už stepujem vo Viedni na letisku, cez deň pracujem, večer ideme s tímom niekam sa najesť alebo na drink a skoro ráno odlietam do ďalšieho mesta…

 

9.Zo všetkých tých eventov, talkov, prednášok a workshopov v HubHube – ktoré témy vás chytili najviac?

HubHub nie je len priestor. Je to aj prístup k mysleniu, neustále posúvanie sa vpred. Snažíme sa pripravovať prednášky na témy, ktoré hýbu svetom, ale na školách sa o nich ešte neprednáša a po škole sa k nim mladí ľudia tiež nedostávajú ľahko. Zaoberali sme sa big datami, umelou inteligenciou, kryptomenou, bitcoinmi, technológiou blockchainu, rôznymi finančnými témami. V rámci bloku Budúcnosť práce sme riešili vyhorenie, ako má vyzerať optimálne pracovisko, aký vplyv bude mať robotizácia na podobu práce a podobne. Mňa osobne bavia témy týkajúce sa podpory IT, som v tíme „Aj ty IT“ a rôznymi podpornými akciami sa snažíme pritiahnuť viac dievčat k novým technológiám.

 

10.Skúste stručne charakterizovať každé mesto, v ktorom ste žili: Boston, Londýn, Praha, Bratislava, Viedeň…

Boston, kde som študovala financie a manažment – to bol začiatok. Škola, základy, prvý krok do samostatnosti. V Londýne som sa zamestnala v počítačovej konzultačnej firme  Bluewolf –  tam ma čakala len práca, práca, práca, nič iba práca, cez víkendy i noci. V Prahe som zakladala pobočku Bluewolf pre stredovýchodnú Európu – pre mňa dôležitá medzizastávka. Bála som sa, aby si ľudia o mne nemysleli, že som vonku pohorela, keď sa vraciam domov. Plánovala som totiž, že zostanem pracovať i žiť v zahraničí. Ale niečo sa vo mne zlomilo a povedala som si, že nechcem prispievať do HDP cudzieho štátu (smiech). Do Bratislavy som prišla pred dvomi rokmi. Nazvala by som to „späť k základom“. A Viedeň? Viedeň = láska.

 

 

Simonetta Zalová

foto Šimon Šiplák

 

Druhú polovicu rozhovoru si prečítate vo februárovom čísle MIAU (2019)