Oslo

 

Škandinávsky Kuvajt

Hlavné mesto Nórska sa rozkladá pri Osloskom fjorde. Založil ho v roku 1048 kráľ Harald III. Fjord bol pre mesto dôležitý z obchodného i strategického hľadiska. No ešte na prelome 19. a 20. storočia bolo Nórsko chudobnou, geograficky izolovanou a politicky nezaujímavou krajinou. Všetko sa zmenilo na Vianoce 1969, keď bolo objavené najväčšie nálezisko ropy a zemného plynu v Severnom mori, ešte aj dnes to mnohí považujú za vianočný zázrak. Odvtedy sa slovo olja (ropa) stalo jedným z najpoužívanejších v nórčine. Z krajiny rybárov a farmárov sa razom stala bohatá, prosperujúca zem, „škandinávsky Kuvajt“. Na polostrove vybiehajúcom do fjordu, kde sa kedysi pri ťažkej práci namáhali prístavní robotníci, vyrástla moderná štvrť. Na rozdiel od ropných šejkov, Nóri stavajú rozumne a kultivovane. Príkladom je aj neprehliadnuteľná stavba na konci aleje – Astrup Fearnley, Múzeum moderného umenia, ktorú naprojektoval renomovaný taliansky architekt Renzo Piano ako zaujímavý objekt, v ktorom sa snúbi architektúra s prírodou a umením.

 

 

Dobrodruh, ktorý získal Oscara

Mestská doprava – v lete loďky, v zime autobusy – premáva aj na polostrov Bygdøy. Domáci sem chodia relaxovať, turisti zasa za históriou a poznávaním. Okrem letnej kráľovskej rezidencie sa tu totiž nachádza päť národných múzeí. Jedno z nich má názov Kon-Tiki. Tak sa volal boh Slnka starých Inkov a Thor Heyerdahl, jeden z najväčších dobrodruhov 20. storočia, si rovnako pomenoval aj svoju plť z balzového dreva, na ktorej sa v roku 1947 preplavil so svojou posádkou cez Tichý oceán z Peru až do Polynézie. 8.000 km dlhá plavba trvala 101 dní a je až neskutočné, že sa na ňu vydal človek, ktorý trpel silnou hydrofóbiou, nevedel dobre plávať a nemal žiadne námornícke skúsenosti. V múzeu je vystavená plť a pod ňou modely morských živočíchov, ktoré výprava počas plavby stretla, medzi nimi aj žralok obrovský. Heyerdahl o zážitkoch napísal knihu a za hraný dokument o tejto expedícii získal zlatú sošku Oscara v roku 1951. Jeho ďalšie dobrodružstvo v múzeu pripomína papyrusová loď Ra II, s ktorou sa preplavil zo Safi v Maroku na ostrov Barbados a prekonal s ňou viac ako 6.000 km.

 

 

Za kultúrnym aj športovým vyžitím

Na hlavnej ulici Karl Johans Gate nájdete nielen luxusné butiky, hotely, reštaurácie a významné inštitúcie ako parlament či univerzitu, ale aj Národné divadlo, pred ktorým stoja sochy dvoch najvýznamnejších nórskych spisovateľov – Bjørnstjerneho Bjørnsona a Henrika Ibsena. Na fasáde nad veľkými oblúkovitými oknami ich mená dopĺňa ešte tretí domáci dramatik Ludvig Holberg. Prvými premiérami divadla v roku 1899 boli vybraté diela všetkých troch autorov. Ibsen sa tu rád prechádzal, vždy presne o 13. hodine zastal a „našteloval“ si hodinky. Potom odkráčal do kaviarne neďalekého Grand Hotela. Bjørnson bol niekoľko rokov riaditeľom divadla a bola to právejeho hra Nad našu silu, s ktorou sa tu v roku 2018 predstavil činoherný súbor SND, v réžii Jána Luterána. Herci hrali po slovensky, nad hľadiskom sa premietali titulky v angličtine a nórčine. Prítomná bola aj kráľovská rodina a po predstavení účinkujúcich prijal nórsky kráľ Harald s manželkou. Okrem milovníkov divadelného umenia tu však možno stretnúť aj veľa nadšencov s korčuľami. Parčík pred divadlom sa v zime mení na obľúbené klzisko Spikersuppa, je tu vždy plno, veď Nóri milujú všetky zimné športy!

 

 

V starej štvrti

V čase, keď v Oslo žil Ibsen, sa mesto volalo Kristiania. Až v roku 1925 sa mu vrátil pôvodný názov: Oslo. Domáci to vyslovujú „ušlo“. Po viac ako tisíc rokov bolo sídlom domácich i cudzích kráľov, sužovali ho početné vojny, požiare a epidémie, v 14. storočí podľahla morovej nákaze až polovica obyvateľstva. Bjørnstjerne Bjørnson mesto dokonca nazval obludou s vycerenými zubami a podobne ako iní nórski intelektuáli strávil veľa rokov radšej v zahraničí. Najstaršou dodnes stojacou budovou v Osle je kamenný kostol Gamle Aker Kirke, postavený okolo roku 1150. Nórska cirkev je protestantská, do 19. storočia bolo členstvo v nej povinné pre všetkých občanov krajiny. V okolí tohto kostola sa vinú staré uličky, ako napríklad Telthusbakken a Darmstredet s typickými nórskymi malými farebnými drevenými domčekmi zo začiatku 18. storočia. Na neďalekom cintoríne Va°r Frelsers Gravlund odpočívajú nielen obaja spomínaní dramatici, ale aj svetoznámy maliar Edvard Munch, ktorý sa rád zdržiaval a maľoval v tejto starej štvrti.

 

 

 

Z hlavného mesta Nórska

Ingrid Žalneva