Phil Collins – Majster rozchodov

 

„Mrzí ma, že som bol taký úspešný. Úprimne, vôbec som neplánoval, aby to tak bolo. Neprekvapuje ma preto, že ma ľudia začali nenávidieť,“ hovorí Phil Collins, jeden z najslávnejších spevákov konca 20. storočia. „Hudba je moje požehnanie i skaza,“ dodáva tento dnes už chorľavý muž, ktorému pomaly ťahá na sedemdesiatku…

 

Pán Collins v tom mal jasno hneď od začiatku: tak ako on, bude aj jeho syn Phil kráčať v šľapajach svojho otca. Keď skončí školu, v osemnástich, devätnástich nastúpi do poisťovne London Assurance Company a prežije v nej celý život. Síce trochu nudný a nezáživný, s pevnou pracovnou dobou od deviatej do piatej, ale ak s vami v kancelárii sedí fešná kolegyňa, nemusí to byť až taká otrava. O otcovej dlhoročnej milenke sa Phil dozvedel od matky až ako dospelý, v čase, keď sa už pán Collins spovedal zo svojich hriechov u Najvyššieho. Chlapcovo detstvo a dospievanie otcova nevera nijako nenaštrbila, a keby aj… malý Phil mal dosť problémov sám so sebou, na hanbu hanbatú sa dlho pocikával, a tak musel spávať na gumenej podložke, často vo svojej studenej kaluži…

Philip David Charles Collins bol v rodine najmladší, brat Clive mal už deväť a sestra Carole sedem rokov, keď sa 30. januára 1951 narodil na vtedajšie pomery už trochu obstarožným rodičom (mama mala 37, otec 45 rokov). Pán Collins neskôr ronil krokodílie slzy – ani jedno z jeho troch detí neupísalo svoju dušu poistnej spoločnosti: Clive sa živil kreslením komiksov, z Carole sa stala profesionálna krasokorčuliarka a Phil trieskal do bubnov. Čo sú to za povolania?! Jeden aby sa z toho zbláznil!

Z Putney sa Collinsovci presťahovali do Hounslowu na juhu Londýna. Phil zvykol hovorievať, že býva „na konečnej“, Hounslow ešte bol i nebol Londýn, posledná zastávka metra na červenej Piccadilly Line… Do West Endu to trvalo 45 minút, na tú dobu celá večnosť! Šťúply Phil si doma rád lepil modely lietadielok, fandil futbalovému klubu Tottenham Hotspur a s rodičmi zdieľal vášeň k veslovaniu. Milovaná Temža! Otec s mamou boli nadšenými členmi vodáckeho klubu, takže počas sezóny väčšinu víkendov trávievali v člne. Ale inak im to s otcom príliš nefungovalo. Nikdy medzi nimi nepadlo nič od srdca, žiadne vrelé slová a keď mal Phil 21 rokov, ich odťažitý, nemastný-neslaný vzťah preťala otcova náhla smrť. Že si toho nepovedali viac, to Phila škrie dodnes…

 

Môže za to plechový bubienok   

Predovšetkým však Santa Claus, ten trojročnému Philovi prinesie pod stromček malý plechový bubienok. Chlapča do neho trieska ako bláznivé, je to tá najdokonalejšia vec, akú na tomto svete videl. Piate narodeniny už oslávi za bicou súpravou – na mieru mu ju vyrobili strýkovia Reg a Len, keď si všimli, ako šikovne to decko narába s bubienkom. Cvičí v obývačke a kým rodičia pozerajú televíziu, on sa rytmicky natriasa nad bubnami. Určite je to všetkých zbožné želanie… ale Phila posadnutosť bubnami nie a nie prejsť. Práve naopak! A tak keď má dvanásť, pani Collinsová prichádza s veľkodušným návrhom: ak si polovičku našetrí sám, kúpi mu normálnu biciu súpravu. Phil je šťastím bez seba, píše sa rok 1963, na scéne sú Beatles a Rolling Stones a on nevie, koho má napodobňovať skôr: Ringa Starra, alebo Charlieho Wattsa?

Pani Collinsová však má so svojím najmladším potomkom iné plány: keď zahviezdi v reklame na vlnené svetre, zapíše ho na kurzy herectva. A vďaka priateľstvu s majiteľkou divadelnej školy Barbarou Speakovou si založí castingovú agentúru pre detských hercov. Syn jej urobí veľkú radosť, keď vyhrá konkurz do muzikálu Oliver! Ten už úspešne beží vo West Ende niekoľko rokov a keďže chlapec, ktorý hral postavu zlodejíčka Jacka Dawkinsa, začal mutovať, Phil do roly skočí rovnými nohami. Na trému nie je čas, muzikál sa hrá osemkrát do týždňa a predstavenia bývajú vypredané. V trinástich prestúpi na hereckú školu Barbary Speakovej, a tým sa prakticky končí jeho formálne vzdelanie. Ale rýchlo sa učí iné, pre život oveľa užitočnejšie veci: prvý sex skúsi v štrnástich a keďže sú v hereckej triede len dvaja chlapci, postupne za týmto účelom vystrieda všetky spolužiačky. Ako sám hovorí, už nikdy v budúcnosti nebude taký sekáč! Lavíruje medzi dvomi spolužiačkami, Lavíniou a Andreou. Áno, priznáva, chodí s nimi na preskáčku. Obe mladé dámy síce vyšumia z jeho života spolu s pubertou, ale po pár rokoch sa vrátia a spôsobia v ňom uragán. Andrea sa stane jeho prvou manželkou a kvôli Lavínii sa mu rozpadne druhé manželstvo.

Po roku v Oliverovi i jeho postihne osud mutujúceho tínedžera. S muzikálom je koniec, ale nevadí, on už beztak vie, čo chce v živote robiť: chce bubnovať v divadelnom orchestri ako starší muzikanti, s ktorými sa zoznámil. Zo dvaja mu aj dajú niekoľko bubeníckych lekcií: „Ohľadom môjho hudobného vzdelania je to všetko. Za celý život som absolvoval asi tridsať hodín hry na bicie.“ V pätnástich so spolužiakmi zakladá kapelu, hrajú cover verzie rôznych hitov, napodobňujú kapely, ktoré fičia, chodia na všetky ich koncerty. Phil vidí naživo bubnovať Johna Bonhama z The Yardbirds (neskôr sa z nich stanú Led Zeppelin) a je ako vo vytržení. Všetky honoráre za herecké šteky vráža do platní: Biely album od Beatles, Beggars Banquet od Rolling Stones, A Saucerful of Secrets od Pink Floyd: „Uši mi až brnia z celej tej nepretržitej záplavy hudby, ktorá náhle prúdi z rádia, klubov, pubov a bytov po celej krajine…“

 

Päť rokov s líščou hlavou

V sedemnástich rodičom oznámi, že sa chce živiť bubnovaním. Otec sa s ním prestane rozprávať, ale Phil sa zatne a nepoľaví. Ako nájomný bubeník hráva po kluboch, prázdninových kempoch, svoje učňovské mesiace trávi „medzi pripitými rekreantmi“. Nasledujú rôzne krátke angažmány s rôznymi kapelami, rôzne konkurzy a rôzne odporúčania, rôzni producenti a manažéri. Každý štvrtok vykúpi všetky hudobné časáky kvôli rubrike Inzeráty. A raz to konečne príde: nemenovaná skupina hľadá „bubeníka s citom pre akustickú hudbu“. Tá skupina sa volá Genesis, Phil o nej čosi málo čítal v Melody Makeri. Keď zavolá na uvedené číslo, spevák Peter Gabriel ho zdvorilo pozve na konkurz do domu svojich rodičov v Chobhame. Je to honosné vidiecke sídlo, lady Gabriel ho osobne uvedie dovnútra, chvíľu musí počkať, kým dobubnuje chalan pred ním, ale potom sa predvedie v plnej paráde. Prvé dojmy? Peter je „fajnový materiál“, rovnako ako jeho dvaja parťáci z kapely. Genesis sú kamoši z prominentnej súkromnej chlapčenskej školy. „Pripravovaní pre kariéru vysokých dôstojníkov a gentlemanov dávno zašlej éry – nie práve typický materiál pre rockovú skupinu,“ spomína Phil. Spolu hrajú už niekoľko rokov, vydali tri dosky. Okrem Petra je tu Mike Rutherford, ktorý hrá na basu a elektrickú gitaru a klávesista Tony Banks. Phil sa stane v poradí piatym bubeníkom Genesis. „Peter, Mike a Tony pochádzajú z prostredia, ktoré je od môjho na míle vzdialené,“ píše Collins vo svojej autobiografii. „Vzdelanie, triedna príslušnosť, rodinné pomery – vzdialenejší sme si byť nemohli…“ Áno, občas si medzi nimi bude pripadať ako vidlák (a oni sa k nemu budú aj tak správať), ale má chuť, silu a energiu ukázať sa – nech títo upätí zazobanci vidia, čo dokáže za bubnami!

Obecenstvo Genesis je prevažne „mužské, vlasaté, študujúce“. Časopis Rolling Stone o skupine napísal, že je „zosobnením toho najpompéznejšieho art-rocku“. Genesis sú kultová kapela pre vyhranené publikum. Lebo len vyhranené publikum dokáže stráviť bizarné prevleky Petra Gabriela – ten s líščou hlavou a ženskými šatami vojde do dejín. Kostýmu „pani Líšky“ Phil nijako nerozumie, ale: „Hlavná je hudba, takže mi je to vlastne fuk.“ Hudobných publicistov však Peter Gabriel fascinuje, píšu o ňom ako o „démonickej postave“ či „prorokovi“. Recenzent z New Musical Express ho nazýva „ponurým bavičom“, ktorý „uvádza svoje piesne podivnými fantazijnými monológmi, ktoré občas nemajú ďaleko z tirádam šialenca“. Peter je tajnostkár, ktorý si nikdy nepotrpel na „skupinové rozhodnutia“, k ostatným členom kapely sa správa až povýšenecky. Ale na rozdiel od toho, čo sa o nich popísalo, Collins trvá na tom, že s Gabrielom vždy vychádzali dobre. Tak dobre, že Peter „dovolil“, aby mu robil sprievodné vokály.

Genesis ťahajú šnúru koncertov po Európe, paradoxne za hranicami ich rešpektujú oveľa viac ako v Británii. Americké publikum síce ešte nepokorili, ale v Kanade ich hudbu milujú. A v Kanade sa Phil zamiluje…

 

Andrea s krásnym telom 

Andrea Bertorelli, dávna spolužiačka, jedna z dvojky Philových starých lások zo strednej, sa s rodičmi presťahovala do Vancouveru. A teraz tu stojí pred ním, s krásnym telom, dych vyrážajúcim sexepílom a 16-mesačnou dcérkou Joely – pamiatkou na nevydarený vzťah s kanadským drevorubačom. Po šiestich týždňoch koncertovania sa Genesis vracajú domov, Andrea balí kufre a sťahuje sa aj s Joely ku Philovi do Londýna. „Od prvého dňa je rock’n’rollová vdova,“ priznáva Collins. Takto si si to nepredstavovala, však, Andy? Čušať celé dni zavretá doma s malým deckom ako v pakárni. Ale Phil nemá čas riešiť jej výčitky, teraz má iné starosti. Gabriel odchádza z Genesis, aby sa vydal na sólovú dráhu. To je koniec kapely, vyhlasujú znalci z muzikantskej branže. Bez Gabriela sa z Genesis stane hudobná mŕtvola. Lenže Phil, Tony a Mike to vidia inak. Koniec Genesis? V žiadnom prípade! Líščia hlava je preč, ale oni traja sú tu a chcú hrať ďalej! Akurát si musia nájsť nového speváka… Neskoršie špekulácie o tom, ako Collins vystrnadil Gabriela z kapely, lebo chcel sám spievať, Phil rázne popiera. Práve naopak, ani on, ani chalani z kapely s ním nerátali ako s frontmanom. Ale keď vyskúšali desiatky spevákov, „presun bubeníka ku mikrofónu je posledná nádej“. A docvakne to aj Mikeovi a Tonymu. V štúdiu Phil bez väčších problémov naspieva vokály na nový album A Trick of the Tail. Ale stáť pred publikom a „natriasať zadkom“? Mať medzi sebou a obecenstvom iba stojan, a nie hradbu bicích? Nahradiť Gabriela? Peter bol „záhadný pútnik“. „Lenže ja som skôr strýko Phil, dvadsaťštyriročný skrčok, chudý ako palička.“

Prvé koncerty trávi za stojanom, mikrofón sa bojí zobrať do rúk. Ale zlepšuje sa to, od koncertu ku koncertu je spevák Phil Collins sebaistejší, s tamburínou v rukách vyvinie dokonca čosi ako tamburínový tanec. Užíva si to a spolu s ním aj Mike a Tony. „Máme energie na rozdávanie,“ spokojne konštatuje Phil. V septembri 1976 sa mu narodí syn Simon. Druhé materstvo Andreu ešte viac zadební doma. Po krátkej dovolenke v kruhu rodiny Genesis opäť vyrážajú na turné. „Máme lasery a 747 reflektorov. Z Genesis sa stáva cirkus na kolieskach.“ Čas letí ako splašený, keď turné skončí, Simon má už vyše roka. S Andy sa hádajú čoraz častejšie, „zákopy sú stále hlbšie“. A potom Phil zistí, že ho manželka podvádza. Začala si s chlapíkom, ktorý u nich doma lakoval plot či čo… Andy mu oznámi, že si berie deti a vracia sa späť do Kanady. To je ako päsť medzi oči. Podpásový úder. Phil sa sťahuje za ňou, musí svoje manželstvo udržať, aj keby ho to malo stáť vyhadzov v Genesis. Po štyroch mesiacoch sa vracia do Londýna. Andy nepovolila, chce sa rozviesť.

 

Krušné dni po Andy

Zošalieť, alebo hrať ďalej ako šialený? Phil si vyberá to druhé a púšťa sa do desiatok projektov aj mimo Genesis. Hosťuje na doskách viacerých skupín či interpretov, vrátane Petra Gabriela, s ktorým nahráva jeho tretí sólový album. Bubnuje aj na niekoľkých jeho koncertoch, občas vylezie spoza bicích, aby si spolu strihli veľký Gabrielov hit Biko. Spriatelí sa s Ericom Claptonom, svojím mladíckym idolom („Eric a ja sme mali mnoho nadchádzajúcich rokov hrať dôležitú úlohu v osobnom i profesijnom živote toho druhého.“) A skladá pesničky, všetky poznačené rozchodom s Andreou. Tak vzniká I Missed Again, If Leaving Me Is Easy či megahit In The Air Tonigh… Všetko ako odozva na telefonáty s Andy, ktoré po prudkej hádke zvyčajne končia tresknutím slúchadla. V In The Air Tonight je „veľa hnevu, veľa zúfalstva, veľa frustrácie,“ priznáva Phil. (Aj keby si volala / že sa topíš / nepohol by som prstom… Prestaň sa škľabiť, viem, kde si bola / všetko to boli len samé klamstvá.) Žiadna z menovaných pesničiek sa však neobjaví na albume Duke, ktorý Genesis vydáva v marci 1980. Môže za to Tony, ten nemá valnú mienku o Philových piesňach. Tie trojakordové popevky si vraj nezaslúžia byť na albume Genesis, a to aj napriek faktu, že ich hudba už dávno nie je ani „prog“ ani „art“ a počúva ju čoraz širšie publikum, o čom svedčí aj stále väčšie množstvo nohavičiek, ktoré počas túry Genesis po USA padajú na pódium…

Vo februári 1981, pár týždňov po tridsiatke, Phil Collins vydáva svoj prvý sólo album Face Value. Niežeby sa chcel trhnúť od Genesis, iba potrebuje kdesi uplacírovať všetko, čo mu tak naliehavo „prýšti zo srdca“. Po rokoch sarkasticky priznáva: „Keby som nebol tak na dne z rozvodu, môj autorský debut by vyzeral celkom inak.“ Ľudia nenávidia rozchody, ale milujú pesničky o rozchodoch, hovorí – v tomto obore sa stáva očividne majstrom. A svet zachváti „collinsmánia“. V dokumente o Genesis to kolega Tony Banks vyjadril trefne: „Priali sme Philovi úspech. Ale nie až taký fenomenálny.“

Na album Face Value sa však dostane aj pár milostných songov, adresovaných mladej Američanke Jill Tavern, ktorú Phil stretol na šnúre po USA. „Už som nečakal, že ešte zažijem šťastie / ale teraz viem / že som ťa celý čas hľadal,“ spieva v This Must Be Love. Jill zanechá posledný rok štúdia na univerzite a presťahuje sa za Philom do Anglicka. Sprevádza ho na šnúrach (neskôr už ako pani Collinsová), veľa spolu cestujú, spevák je na vrchole, ide z jedného projektu do druhého. Hosťuje na prvej sólovke Roberta Planta, ktorý ho dokonca pozve na šesťtýždenné turné po Amerike. Takisto produkuje dve Claptonove dosky, veď kto by dokázal „bohovi“ povedať nie? Vychádza nový eponymný album Genesis aj s hitom Mama (a povestným Collinsovým škrekotom), vzápätí na to Phil vydáva druhý sólový album No Jacket Required s ďalším mega úspešnými piesňami ako Sussudio či One More Night. V polovici 80. rokov je asi najhranejším spevákom na zemeguli. Je všade, snáď na vás vyskočí aj z konzervy fazule s párkom. „Zapli ste si televíziu alebo rádio a o chvíľu som tam bol.“ Týždenník Entertaiment Weekly to v roku 1986 zaklincoval takto: „Dokonca aj Philovi Collinsovi už musí byť jasné, že všetci máme plné zuby Phila Collinsa.“

 

Biela pomoc čiernej Afrike

Keď sa dozvie o projekte mamutieho festivalu, ktorý by sa mal konať naživo a simultánne v Amerike a v Londýne, zapochybuje: „Toto predsa  nemôže vyjsť!“ Ale Bob Geldof, spevák írskej skupiny Boomtown Rats, je muž nezlomnej vôle a grandióznych nápadov – už sa mu podarilo dať dokopy super skupinu Band Aid (Phil v nej sedel za bicími), a to len preto, aby Sting, Paul Young, Boy George, Bono, George Michael a ďalší spolu naspievali jediný vianočný hit Do They Know it’s Christmas? A teraz chce hladujúcej Afrike pomôcť ďalšou globálnou akciou. Na tlačovke, ktorú usporiadal, novinárom vymenoval mená spevákov a skupín, ktorí sa vraj zapoja do akcie – bez toho, aby sa s kýmkoľvek predtým dohovoril. Keď Philovi zavolá Robert Plant, že by mohli niečo spraviť v trojici s Jimmym Pageom, nadšene súhlasí. Na to sa ozve Sting: „Phil, ideš do Geldofovho projektu so mnou?“ a Phil súhlasí. Ale, shit, niekde sa stala chyba, Sting je totiž na zozname účinkujúcich vo Wembley a Led Zeppelin hrajú vo Philadelphii. Houston, máme problém! Padne nápad, že ak Phil hneď po vystúpení so Stingom nasadne na Concordu, stihne koniec koncertu vo Philadelphii (trasu Londýn – New York Concorde zdolal za 3 hodiny). Problém s nadzvukovou logistikou je vyriešený, inak ale celé svoje vystúpenie na Live Aid hodnotí Phil ako jedno veľké fiasko. Začne to tým, že Sting si počas Every Breath You Take svojvoľne mení slová, Phil však spieva pôvodnú verziu. Z obecenstva lietajú nadávky: „Ty dement, nepoznáš slová?!“ Pri ďalšej pesničke sa Philovi na klávesnici pošmyknú od nervozity spotené prsty… Do Concordu nastupuje bez Duran Duran, vraj do Philadelphie mali letieť aj oni, ale nie je to pravda. Takže nálepka prvotriedneho nafúkanca, čo musí hrať na oboch stranách zemegule, zostáva len jemu. Pred vystúpením trieli do karavanu Led Zeppelin, lenže aj Led aj Zep sú na cucky. Kým je Planty sám, vysvetľuje Phil, je to „super chlap“, ale s Jimmym po boku začne medzi nimi fungovať akási zvláštna chémia, či skôr čierna alchýmia. Na pódiu sa Jimmy sotva drží na nohách a vyzerá ako „žirafie mláďa“, rypne si Collins. Celé ich vystúpenie je také zlé, že napokon ani Led ani Zep nepovolia, aby sa dostalo na oficiálne DVD Live Aid. Avšak ani fiasko s falošnou notou, popletenými slovami či sfetovanými zeppelínmi nemôže uškodiť Philovej popularite. Po prázdninách začína spolu s Genesis pracovať na doske, ktorá dostane meno po hite Invisible Touch. Chalani z kapely mu chýbali: „Mám ich každým rokom radšej, oboch, čo je presný opak obvyklého scenára príbehu rockovej skupiny.“ A singel Invisible Touch sa za veľkou mlákou konečne dostal na čelo hitparády. Zostrelil ho až Peter Gabriel so svojím Sledgehammerom.

 

 

Simonetta Zalová

foto Sita, Universal Music

 

Celý článok si prečítate v marcovom čísle MIAU (2019)