Piran

 

Lassa pur dir

Pôvabné mestečko obklopené hradbami, v ktorých prežíva niekdajší benátsky duch pretavený aj do uzučkých uličiek a dvojjazyčných názvov ulíc (črta celej slovinskej Istrie), prekvapí hneď v úvode prísnym zákazom vstupu áut. Aby si zachovalo bezstarostnú prímorskú atmosféru, k hlavnému námestiu s menom miestneho husľového virtuóza Giuseppeho Tartiniho ľudí prevážajú bezplatné autobusy. Pre najkrajšie výhľady sa oplatí vyšplhať na pahorok ku katedrále Sv. Juraja aj na mestské hradby, v spleti čarovných dolných uličiek, kde si obyvatelia cez okná môžu podať ruky, nevynechajte Námestie 1. mája. Pódium, ktoré strážia sochy Právo a Spravodlivosť, kedysi slúžilo ako rezervoár – cez odkvapy zbieral vodu z okolitých striech, ktorá po prečistení kameňmi slúžila všetkým. Po ochutnávke morských špecialít sa vyberte pohľadať Benátčanku. Tento bohato zdobený smotanový dom s rožným balkónom dal postaviť benátsky kupec pre krásku z Pirana. Závistlivci o zaľúbenom páre šírili škaredé klebety, a tak na dom pribudol výrečný nápis Lassa pur dir (Nech si len hovoria).

 

 

Škocjanské jaskyne

Ak aj jaskyne nepatria do vášho turistického hľadáčika, tieto možno zmenia váš názor. Pod povrchom úchvatného krasu len pár kilometrov od Pirana sa ukrýva podzemný svet ako z Pána prsteňov. Obrie komory sa začínajú v jaskynnom tichu, ktoré po chvíli preruší dravý hluk rieky Reka valiacej sa cez vysoké dutiny pretkané stalagmitmi a stalaktitmi. Rieka sa ponára do zeme pod skalnou stenou, nad ktorou leží dedinka Škocjan. V jaskyniach sa dajú stále pozorovať pôvodné schody, ktoré tu v prvej polovici 19. storočia bez špeciálneho vybavenia hĺbili miestni jaskyniari. Výstup z jaskyne v roku 1965 upchali naplaveniny, a tak najväčší podzemný kaňon Európy zostal pod vodou. Podobná situácia, hoci v menšom rozsahu, sa naposledy zopakovala tuto zimu. V komorách, z ktorých niektoré dosahujú výšku 146 metrov (Martelova sieň), si budete pripadať ako trpaslíci. Kuriozitou sú aj terasovité bazéniky (Sintrove hrádze) pripomínajúce zmenšeninu tureckých Pamukkale.

 

 

Slaná láska

Opálené chrbty skláňajúce sa nad štvorčekmi soľných jazierok s vŕšiacim sa bielym zlatom – to nie je pohľad do histórie. Stará ručná metóda získavania soli sa neustále používa. A hoci ostatné krajiny sa vydali cestou modernizácie, slovinské Sečovljeske saliny stavili na tradície a ako najväčšie v Európe získavajú soľ prostredníctvom série odparovacích a kryštalizačných jazierok s petolou – biofiltrom z vrstvy rias a minerálov, ktorý uchováva soľ čistú a bielu aj bez rafinácie. Soľný kvet z Piranu používajú najvychytenejšie reštaurácie. Hľuzovkové cestoviny fuže či morské plody Jadranu ním solia aj domáci a bez vrecúška s citátom „Soľ je more, ktoré sa nemohlo vrátiť do neba“ zväčša neodíde ani jeden návštevník. Na okraji salín, ktoré patria k prírodnému parku, ležia aj vyhľadávané komorné kúpele Lepa Vida, kde vás zabalia do liečivého bahna alebo ponoria do soľného roztoku, tzv. slanice, čím zabezpečia nielen detox, ale aj posilnenie imunity a úľavu od reumy či kožných patálií.

 

 

Pobrežie nabité zážitkami

Slovinská Istria má len 47 km pobrežia, k okolitým prímorským mestečkám je preto skutočne na skok. Izola láka na pokojné pláže, farebné uličky so zvonicou či múzeum Izolana, ktoré mapuje rybársku históriu aj lodné modelárstvo. Do 6 km vzdialeného Koperu, mesta slnka, ktoré vládne aj mestskému znaku, z nej vedie cyklo cesta. Usilovne pracujúce žeriavy a obrie výletné lode sa stali symbolom medzinárodného prístavu, Koper však prekvapí aj útulným starobylým centrom s Pretoriánskym palácom. Morské radovánky dopĺňa pútnická trasa cez prírodný park Strunjan, lemovaný obťažkanými olivovníkmi, strmými útesmi a pokojnou Mesačnou zátokou. Kedysi dlhá železničná trať Parenzana, ktorá spájala Terst s Porečom, sa zmenila na zaujímavú cyklo trasu pretkanú tunelmi,mostmi, viaduktmi a najmä úžasnou prírodnou panorámou.

 

 

zo slovinskej Istrie

Zuzana Zimmermannová