Plovdiv

 

Záplava pamiatok

Plovdiv bol postavený na siedmich pahorkoch. Keďže jeden poslúžil ako zdroj stavebného materiálu, zostalo ich len šesť, najstaršiemu nepretržite obývanému mestu v celej Európe sa to však dá prepáčiť. Úchvatný západ slnka sa ponúka z Nebet Tepe (Strážny pahorok) so zvyškami prehistorickej osady, v ktorej pred 6.000 rokmi žili trácke kmene. Dostať sa sem dá spleťou strmých dláždených uličiek Starého mesta zapísaných aj na zozname UNESCO, ktoré lemujú fotogenické meštianske domy z čias Osmanskej ríše (Hindliyanov dom s fontánou s ružovou vodou uprostred obývačky plnej fresiek je povinnou zastávkou). Plovdivské „naj“ pokračuje v jednom z najzachovalejších antických divadiel na svete, ale aj na najdlhšej európskej pešej ulici (1,8 km bez hluku motorov). Uprostred ležia ruiny rímskeho štadióna, ktorého tribúny sa zapĺňali počas gladiátorských zápasov v 2. storočí nášho letopočtu. Domáci si energiu dobíjajú najmä v Záhradách cára Simeona, kde pod korunami stromov seniori hrávajú šach a v neďalekej Spievajúcej fontáne veľkosti plaveckého bazéna deti šantia vo vode.

 

 

Kultúrny kotol

Snáď nikdy nebol lepší čas na návštevu Plovdivu ako teraz. Ruiny antického divadla ožívajú ozvenou operných árií a ladných baletných krokov, brehy rieky Marica zasa cyklotrasami, koncertmi a umeleckými intervenciami napríklad aj z naplaveného prútia. Na Veslárskom kanáli, druhom najväčšom na svete, sa nakrúcajú záverečné scény filmu so živým publikom, na školskom ihrisku sa usídlil spiaci obor – graffiti s rozlohou 5.000 m² od francúzskeho dua Ella&Pitr. Záhadné písmená cyriliky ožili na pouličných lekciách kaligrafie, bývalý sklad tabaku sa premenil na galériu príbehov a ostrov Adata spestrilo prírodné umenie. Status Európskeho hlavného mesta kultúry pre rok 2019 postavil Plovdiv na piedestál a vrátil nielen život do ulíc, ale aj chuť ľudí do života. Jeseň spestril aj Love Swing Dance Festival, Jazz Festival, Mood for Food, Urban Games a mnoho ďalšieho.

 

 

V pasci

Nad hlavami vejú farebné girlandy, spoza každého rohu vykúkajú umelecké obchodíky a galérie, steny zdobia veľavravné graffiti a kulisu dotvára mozaika hipsterských kaviarní a ultra chutných bistier. Kapana (v preklade Pasca) bola kedysi centrom miestnych remeselníkov, spleť uličiek s názvami ako Železiarska či Kožiarska však so zánikom tradičnej formy obživy spustla. Štvrť polorozpadnutých budov chytila druhý dych až pred piatimi rokmi v rámci príprav na titul Európske hlavné mesto kultúry. Štyri ulice slúžiace ako parkovisko sa zmenili na pešie zóny, ktoré na úvod zaplnilo desať kreatívnych startupov. Ľudia si zmenu zamilovali priam bleskovo. Dnes sa Kapana môže pochváliť tromi stovkami prevádzok s čulým ruchom a bohémskou atmosférou. Či už si necháte namiešať drink z domácich sirupov od Toniho v Barber&Cat, zatancujete si swing v Ginger Tale, vyskúšate ručne šité topánky v Ateliéri MBG, alebo zavítate do galérie Cu29, blúdenie v tomto labyrinte dobrých nápadov nikdy nezovšednie.

 

 

Mozaikové kráľovstvo

Plovdiv je dodnes pretkaný pamiatkami, ktoré ešte len čakajú na vzkriesenie. Pod budovou McDonalds ležia termálne kúpele, pod obchodom H&M zasa zvyšky rímskeho štadióna. Kdekoľvek sa začne kopať, archeológovia objavia nové vrstvy pokladov. Inak to nebolo ani s Biskupskou bazilikou – najväčším ranokresťanským svätostánkom v Bulharsku z roku 313 a podľa najnovšej hypotézy aj vôbec prvým v celej Rímskej ríši. V ruinách sa našlo takmer 2.000 m² vzácnych starobylých mozaík, ktoré aktuálne pod rukami archeológov vstávajú ako fénix z popola. Svoj raj tu nájdu aj ornitológovia – mozaiky okrem svätých symbolov zdobia majestátne pávy, tancujúce perličky bodkované, papagáje a stovka ďalších vtáčích medailónov (symbol Rajskej záhrady). Bazilika sa aktuálne mení na živé kultúrne centrum, ktoré spojí dejiny, umenie a moderné technológie v príjemný celok. Svoje brány otvorí už v zime.

 

 

Z metropoly Bulharska

Zuzana Zimmermannová