Pôst – Liečivá zmena pre naše telo a myseľ

 

Počas pandémie máme len obmedzené možnosti ísť von. O to viac by sme sa mali snažiť ísť do svojho vnútra, využiť tento čas viac pre seba, zbaviť sa zlých návykov, oslobodiť sa od konzumu, očistiť svoje telo, myseľ i dušu a celkovo si lepšie usporiadať život. K tomu vedie aj zmena stravovacích návykov. Uvedomelý pôstny rituál ako druh telesnej aj duševnej hygieny je skvelým prostriedkom na dosiahnutie osobnej harmónie. Ako hovorí Elisabeth Rabeder, pôst ľuďom pripomína, že majú srdce. Vďaka pôstu si uvedomujeme svoje pocity i svoju spiritualitu.

 

Hippokrates, jeden z najvýznamnejších lekárov všetkých čias, už na prelome 5. a 4. storočia p.n.l. vyhlásil: „Kto chce ostať silný, zdravý a mladý, mal by žiť striedmo, trénovať svoje telo, dýchať čerstvý vzduch a svoje bolesti liečiť skôr pôstom než liekmi.“ Pôst je najstarší a v prírode najrozšírenejší liečebný prostriedok, choré zvieratá inštinktívne nežerú aj niekoľko dní. Podobne aj my ľudia zažívame dni, keď nám nechutí a jediné, čo si prajeme, je pokoj. Náš organizmus si zredukuje potrebu potravy, aby všetku silu mohol nasmerovať na prekonanie začínajúcej choroby. Ak sa však niekto rozhodne pre pôst z iných dôvodov, mal by to robiť uvážene. Nasledujúce recepty, ktoré vám ponúkame, pochádzajú z knihy Fasten für ein neues Lebensgefühl (Postením k novému pocitu života) od Elisabeth Rabeder, s ktorej láskavým dovolením ich publikujeme v tomto článku. Elisabeth už roky pôsobí ako motivačná poradkyňa v rakúskych kúpeľoch Bad Mühllacken, ktoré sa zaraďujú medzi desať najlepších zariadení zameraných na „detox po európsky“ v Nemecku a Rakúsku.

 

Nič nového pod slnkom

Slovo pôst často počúvame hlavne v období pred Veľkou nocou. Aj vďaka tomu si väčšina ľudí spája tento pojem s náboženstvom. A naozaj, prísne alebo špecifické odriekanie určitých jedál je známe v každom náboženstve. Hinduisti praktizovali pôst už pred vyše 4.000 rokmi, keď sa vyhýbali jedlu v dňoch, keď bol mesiac vo fáze novu alebo splnu. Dodržiavali ho ale aj vtedy, keď napríklad človek požadoval odpustenie hriechov alebo prosil o uzdravenie pre seba či svojich blízkych. V judaizme je sedem pôstnych dní, ktoré pripomínajú rôzne tragické udalosti z histórie. Spájajú sa s duševnou očistou a sebaspytovaním. Pôst je tiež jedným z piatich pilierov islamu, počas ramadánu, pôstneho mesiaca v trvaní štyroch týždňov, po celý deň od východu slnka až po jeho západ sa nesmie jesť, piť ani fajčiť. V kresťanstve sa pôst začína Popolcovou stredou a mal by trvať 40 dní, to znamená do Veľkej soboty (v tomto roku do 3. apríla). V pravoslávnej cirkvi sa praktizuje pôstov ešte viac a aj ten pred Veľkou nocou je prísnejší, niektorí ho dokonca označujú ako „light vegánstvo“, pretože veriaci sa vyhýbajú nielen mäsu, ale aj iným živočíšnym produktom – vajciam a mliečnym výrobkom, v najprísnejšej forme aj rybám.

 

Zeleninový vývar

(je súčasťou viacerých uvedených receptov)

Potrebujeme: 1,5 kg zeleniny (zeler, cibuľa, mrkva, zemiak, pór, paštrnák, petržlen), 3 bobkové listy, 10 guličiek borievky, 1 vetvičku tymianu, 2 strúčiky cesnaku, prírodnú soľ.

Príprava: Zeleninu nakrájame na malé kocky a spolu s cesnakom, bylinkami a koreninami namočíme do 3 l studenej vody a necháme cez noc v chladničke. Na druhý deň varíme pri nízkej teplote aspoň 3 hodiny. Precedíme a ochutíme štipkou soli. Vývar vydrží v chladničke 3 – 4 dni, môže sa aj zamraziť v menších porciách.

 

Šošovicová nátierka

Potrebujeme: 1 hrnček prepláchnutej červenej šošovice, 3 hrnčeky zeleninového vývaru, 1/2 cibule nakrájanej na jemno, 1 čajovú lyžičku masla, 1 strúčik cesnaku pokrájaný na tenučké plátky, bobkový list, klinček, tymian, nové korenie, citrónovú šťavu, soľ, čierne korenie.

Príprava: Na rozohriatom masle podusíme cibuľu s cesnakom, pridáme šošovicu a zalejeme vývarom. Pridáme koreniny a pri nízkej teplote varíme, kým nie je šošovica mäkká. Počas varenia kontrolujeme tekutinu, ak je jej málo, prilejeme ešte vývar. Bobkový list, klinček a nové korenie vyberieme, uvarenú šošovicu rozmixujeme a dochutíme citrónovou šťavou, soľou a korením. Odložíme do chladu na 2 – 3 hodiny. Nátierka vydrží v chladničke 3 – 4 dni.

 

Pozitívne efekty pôstu

V súčasnosti sa do popredia čoraz viac dostávajú zdravotné aspekty pôstu. Pôst ale nie je diéta, zníženie váhy je len vedľajší efekt. Postenie by malo priniesť nový začiatok, šancu zbaviť sa určitých závislostí, skoncovať s nežiadúcimi zlozvykmi a celkovo preorganizovať si život. Mierne hladovanie je veľmi prospešné, regeneruje telo aj myseľ, osviežuje pleť, posilňuje imunitný systém, spomaľuje starnutie. Elisabeth, ktorá už vyše 15 rokov sprevádza tých, ktorí sa rozhodnú uvedomelo postiť, hovorí, ako ešte vždy žasne, koľko chuti do života, novej tvorivej sily a sily vlastnej vôle v sebe tieto osoby objavia. Tí, čo postenie vydržia praktizovať dlhodobejšie alebo pravidelnejšie, dosiahnu dôležitý cieľ: zmenu každodenných stravovacích návykov, pocit vnútornej rovnováhy, ako aj zmenšenie alebo i úplné vyliečenie rôznych, najmä zažívacích problémov.

 

Hrniec s kapustou

Potrebujeme: 250 g zemiakov, 1 malú cibuľu, 2 lyžice repkového oleja, 500 ml zeleninového vývaru, 1 červenú papriku, 1 mrkvu, 200 g paradajok pokrájaných na kocky, 1 čajovú lyžičku sladkej papriky, prírodnú soľ, 5 guličiek borievky, 1 prelisovaný strúčik cesnaku, čierne korenie, 100 g kyslej kapusty.

Príprava: Zemiaky a cibuľu olúpeme, pokrájame na kocky a krátko opražíme v hrnci na oleji. Zalejeme vývarom, potom pridáme na kocky pokrájanú mrkvu a papriku a paradajky. Osolíme a dochutíme korením, pridáme cesnak a kyslú kapustu a povaríme pri nízkej teplote cca 20 minút.

 

Pôstne metódy

Univerzálny recept na postenie neexistuje. Priebeh pôstu by sme mali prispôsobiť vlastným potrebám, cieľu, ktorý chceme dosiahnuť, telesnej konštitúcii a životnej fáze, v ktorej sa práve nachádzame. Je vypracovaných viacero metód uvedomelého postenia, ktoré možno aj kombinovať. Ak sa chceme úplne vzdať pevnej stravy, môžeme skúsiť pôst, pri ktorom pijeme len neperlivú vodu izbovej teploty, alebo miernejšiu formu, keď konzumujeme okrem vody aj čerstvo pripravené ovocné a zeleninové šťavy, čistý zeleninový vývar alebo zeleninový pretlak. Podobne je to aj pri polievkovej metóde – na raňajky sa odporúča dlho varená polievka z bezlepkových obilnín a ryže, na obed a na večeru zasa polievka s jedným druhom ovocia alebo zeleniny podľa sezóny. Na tieto metódy musíme však naše telo vopred pripraviť a tiež po skončení pôstu sa odporúča jesť len malé množstvá (napríklad ryže), aby si náš tráviaci systém znovu zvykol. V prípade, že sa nechceme vzdať pevnej stravy, každopádne treba prejsť na ľahké jedlá. Povolené sú takmer všetky rastlinné potraviny a vysokokvalitné oleje. Aby sme zregenerovali náš tráviaci trakt, nemali by sme konzumovať mäso, chlieb, cestoviny, sladkosti, kávu ani alkohol, vajcia, kravské mlieko ani mliečne produkty s výnimkou masla alebo smotany na dochutenie a zjemnenie zeleninových pokrmov. Špeciálnu metódu používa aj tradičná európska medicína, ktorá zaraďuje ľudí do štyroch osobnostných typov (sangvinik, cholerik, melancholik, flegmatik), tým zodpovedajú určité elementy a v kúpeľoch Bad Mühllacken majú vypracované i jedálne lístky v súlade s potrebami jednotlivých typov s použitím byliniek pre nich najvhodnejších.

 

Varené zemiaky s koreňovou zeleninou

Potrebujeme: 200 g zemiakov, 400 g koreňovej zeleniny (mrkva, žltá repa, petržlen, paštrnák a pod.), 150 ml zeleninového vývaru, 250 ml zemiakového krému, 1 lyžicu mletej papriky, bylinkovú soľ, trochu nastrúhaného muškátového orieška, 1 lyžicu čerstvého posekaného tymianu a majoránky, 2 lyžice posekanej petržlenovej vňate.

Na zemiakový krém: 100 g ošúpaných zemiakov, 250 ml zeleninového vývaru, bylinkovú soľ, nastrúhaný muškátový oriešok.

Príprava: Zemiakový krém – zemiaky uvaríme do mäkka v zeleninovom vývare a rozmixujeme. Ak je krém hustý, môžeme ešte rozriediť vývarom. Dochutíme soľou a muškátovým orieškom. Krém používame na zjemnenie polievok, omáčok a zeleninových pokrmov. Zemiaky a zeleninu ošúpeme a nakrájame na 1 cm kocky. Vývar privedieme do varu, pridáme zeleninu. Keď je zelenina uvarená, scedíme (čistý vývar si opäť odložíme do chladničky) a zeleninu zmiešame so zemiakovým krémom. Vmiešame mletú papriku a ochutíme soľou, muškátovým orieškom a čerstvými bylinkami.

 

Ako dlho sa postiť

Pre toho, kto nemá žiadne skúsenosti s pôstom, je najvhodnejšie začať s jednodňovou light verziou, čo znamená, že nebudete jesť pevnú stravu 24 hodín – od večera prvého dňa do večera druhého dňa. Pri pociťovaní hladu treba zvýšiť príjem tekutín. Po úspešnom absolvovaní takéhoto pôstu možno skúsiť pôst v trvaní 2 – 3 dní. Ak je to pre vás veľa, konzumujte malé porcie ovocia alebo zeleniny. Veľa sa tiež hovorí o tzv. intervalovom pôste, pri ktorom sa striedajú fázy prijímania potravy s pôstnymi pauzami. Nejde o úplné zrieknutie sa pevnej stravy, ale v určitom časovom priestore dňa sa nesmie jesť nič. Vypracované sú rôzne varianty – môže sa vynechať večera, alebo raňajky, podľa toho, ako vám to lepšie vyhovuje. Napríklad človek 16 hodín nič neje, zatiaľ čo zvyšných 8 hodín sa stravuje bez prísneho ohraničenia. Intervaly môžu byť aj v pomere 36 hodín pôst / 12 hodín konzumácia alebo 2 dni pôst / 5 dní konzumácia. Mnohí odborníci za ideálnu považujú  štruktúru so 14 hodinami pôstu, ktoré podľa nich darujú telu regeneráciu a novú vitalitu. Postiť sa môže každý, pokiaľ nemá závažné zdravotné problémy (vtedy to treba konzultovať s lekárom) a dať si jedenkrát v týždni (alebo aspoň raz za čas) odľahčovací deň tiež nikomu neuškodí. A nemusí to byť len prísny pôst s vodou, možno si uvariť menšie množstvo ryže alebo zemiakov a rozdeliť si ho na celý deň. Odľahčovací deň je vítaný hlavne po sviatkoch, keď sa zvykneme prejedať, alebo ak máme za sebou stresujúce obdobie.

 

Pestrá pečená zelenina

Potrebujeme: 1/2 menšieho baklažánu, 1 malú cuketu, 1 menší fenikel, 1 žltú a 1 červenú papriku, nastrúhanú kôru a šťavu z 1 citróna, tymian, rozmarín, bylinkovú soľ, 5 lyžíc olivového oleja, čierne korenie.

Príprava: Zeleninu umyjeme, očistíme a nakrájame na väčšie kúsky (podľa sezóny môžeme použiť aj iné druhy zeleniny). V miske dobre premiešame pokrájanú zeleninu s citrónovou kôrou a šťavou, bylinkami, soľou a olejom. Preložíme na plech vystlaný papierom na pečenie a pri 180 °C pečieme v rúre cca 20 minút.

 

Zeleninové rizoto s olivami

Potrebujeme: 120 g ryže, 450 ml zeleninového vývaru, 2 artičokové stredy v oleji, 100 g šampiňónov, 4 koktailové paradajky, 100 g papriky, olivový olej, 20 g olív bez kôstok, 1/2 čajovej lyžičky kurkumy, čierne korenie, prírodnú soľ, 3 lyžice posekaných byliniek (napríklad bazalka, oregano, petržlen).

Príprava: Ryžu uvaríme vo vývare. Artičoky rozštvrtíme, hríby a paradajky pokrájame na menšie kúsky, papriku na prúžky. Na panvici zohrejeme 3 lyžice olivového oleja, pridáme hríby, paradajky a papriku, zľahka opečieme a podusíme. Potom pridáme uvarenú ryžu, artičoky a olivy, dochutíme kurkumou a korením, osolíme a ešte trochu podusíme. Posypeme čerstvými bylinkami a pokvapkáme olivovým olejom.

 

Čo a ako treba jesť

Zeleninový vývar sa používa ako základ pre omáčky alebo na rozriedenie ryže a iných pokrmov. Odporúčajú sa bezlepkové obilniny (pšeno, pohánka, quinoa, amarant a pod.), ovocie – surové, ak nemáte problém s jeho strávením, inak ako pyré alebo kompót, a zelenina – varená, pečená, dusená alebo aj zľahka opražená. Netreba zabúdať na zásadu, že uvarené je už z polovice strávené. Soľte šetrne, radšej experimentujte s bylinkami a koreninami. Raňajky sú vhodnejšie teplé (kaša, polievka, ryža). Jedzte pomaly a dobre prežúvajte. Ak pocítite sýtosť, prestaňte jesť, nie až keď je tanier prázdny. V pauzách medzi jedlami vynechajte medzipokrmy, pite veľa vody a bylinných čajov. Ako obmena poslúži voda s kúskom citróna alebo zázvoru. Ak sa rozhodnete pre odľahčovací ryžový deň, uvarte si 150 g prírodnej ryže a rozdeľte si ju do troch dávok, napríklad s kompótom na sladko alebo s pikantnou zeleninou. Podobne môžete konzumovať 600 – 700 g zemiakov v troch porciách za deň (upečené so šupkou v rúre, uvarené s bylinkami a pod.). Odľahčovací deň môžete praktizovať aj s polievkou alebo len s ovocím, napríklad jablkový deň na podporu očisty čriev.

 

Zeleninová polenta s čakankou

Potrebujeme: 500 ml zeleninového vývaru, 1/2 čajovej lyžičky kurkumy, 1/2 čajovej lyžičky čerstvo nastrúhaného muškátového orieška, 90 g polenty, bylinkovú soľ, 1 lyžicu čerstvého tymianu, 2 čakankové puky, 6 lyžíc olivového oleja, 2 lyžice tamari omáčky alebo balsamica, 50 g hríbov (podľa vlastného výberu), 150 g koreňovej zeleniny pokrájanej na kúsky, 50 g čínskej kapusty, 1 lyžicu posekanej petržlenovej vňate.

Príprava: Do vývaru vmiešame kurkumu a muškátový oriešok, privedieme do varu, pridáme polentu a 3 minúty povaríme zakryté. Potom vmiešame 1 čajovú lyžičku bylinkovej soli a tymian, odstavíme. Čakankové puky prekrojíme na polovice, prudko opečieme na 2 lyžiciach horúceho oleja, prikryjeme a necháme dusiť asi 3 minúty. Potom ochutíme tamari omáčkou. Hríby krátko opražíme na olivovom oleji, pridáme koreňovú zeleninu a zakryté dusíme do mäkka. Tesne pred koncom pridáme pokrájanú čínsku kapustu a 1 lyžicu tamari omáčky. Nakoniec pridáme čakanku a necháme postáť, aby sa vtiahli chute. Osolíme. Pred podávaním polentu aj zeleninu pokvapkáme olivovým olejom a posypeme petržlenovou vňaťou.

 

Amarantové fašírky so zeleninou

Potrebujeme: 1/2 cibule, 2 strúčiky cesnaku, 1 hrnček amarantu, 3 + 2 hrnčeky zeleninového vývaru, 1/2 hrnčeka pohánkovej krupice, 2 žĺtky, soľ, čierne korenie, mletý koriander, nasekanú petržlenovú vňať, 1 lyžicu repkového oleja, 2 veľké mrkvy, 1/2 zelerového výhonku, 1 lyžicu olivového oleja, karí, med, nasekaný tymian a zelerové listy.

Príprava: Cibuľu a cesnak nakrájame nadrobno. Na olivovom oleji necháme zosklovatieť cibuľu. Zalejeme 3 hrnčekmi zeleninového vývaru, privedieme do varu, vmiešame amarant a varíme 1 hodinu do mäkka. Potom vmiešame krupicu a ešte povaríme 5 minút. Odstavíme, vmiešame žĺtky, petržlenovú vňať a ochutíme soľou, korením a koriandrom. Keď masa vychladne, formujeme z nej malé fašírky, ktoré z oboch strán opečieme do svetlo-hneda na repkovom oleji. Dopečieme 15 minút v rúre vyhriatej na 160 °C. Mrkvu a zeler nakrájame na prúžky, uvaríme v 2 hrnčekoch zeleninového vývaru, scedíme, ochutíme tymianom, medom, soľou a karí korením a posypeme nasekanými zelerovými listami.

 

Sprievodné aktivity a nežiaduce účinky

Počas postenia sa môže dostaviť kríza, ale nemusí. Závisí to od vnútorného nastavenia a pripravenosti. Prechod na pôst sa telu podarí ľahšie, ak je táto zmena pomalá – každý deň treba zredukovať jednu živočíšnu potravinu, vynechať jedno jedlo, ubrať v práci, stíšiť sa. Pôst je náročný na psychiku, nie každý dokáže zvládať hlad, klesá mu nálada. Môžu sa dostaviť aj návaly chute na určité jedlo alebo na sladké – vtedy sa treba napiť. Zníženie krvného tlaku môže spôsobiť malátnosť, únavu až závrate, doprajte si viac odpočinku, ľahnite si s nohami vyloženými dohora, aby krv prúdila k srdcu a k hlave. Bolesti hlavy (najmä u tých, čo veľmi solia alebo u kávičkárov, ktorým chýba kofeín) pomôže zmierniť masáž spánkov mätovým olejčekom alebo vlhký uterák na čelo. Pri pocite chladu sa dobre oblečte a zahrejte sa aj zvnútra horúcou vodou so zázvorom alebo polievkou s hrejivými bylinkami. Na tzv. nepokojné nohy pomôžu vlhké teplé zábaly alebo sprchovanie členkov striedavo studenou a teplou vodou. Nežiadúce účinky sa dajú prekonať, keď už raz s pôstom začnete, nemali by ste sa rýchlo vzdať. Veď každá výzva je šancou k osobnému rastu a ďalšiemu rozvoju. Počas pôstu by ste mali čo najviac chodiť na čerstvý vzduch, ideálne sú prechádzky do lesa. Potravu pre telo zameňte potravou pre dušu, ako hudba, knihy, meditácia, maľovanie, písanie, prezeranie pekných obrázkov… Odporúča sa aj ľahká gymnastika, pohyb však treba doplniť kvalitným odpočinkom. Ak patríte k fanúšikom sauny, môžete si ju dopriať aj počas pôstu, podporí to vylučovanie škodlivín z tela prostredníctvom potenia. Ako podporný prostriedok sa odporúčajú aj Kneippove kúry, ktoré pozitívne ovplyvňujú psychickú pohodu človeka.

 

 

Ingrid Žalneva

foto Curhaus Marienschwwwestern

 

Článok si prečítate v marcovom čísle MIAU (2021)