Rozprávky nosia mamine šaty

 

Keby niečo, neprijímam žiadne katastrofické scenáre. Hviezdy padajú a želania sa plnia, niekedy aj vtedy, keď už sme si to rozmysleli. Stále vychádza dosť zaujímavých kníh a stále sú ľudia, čo nosom v knižke objavujú svety, stodoly svetov, ktoré sú v knihách ukryté!

Pracujem v detskom oddelení pezinskej knižnice. Hovorí sa, že deti nečítajú. Zavše mám dojem, že to vravia tí, ktorí sami nečítajú alebo nečítajú svojim deťom, zabudli na rozprávky pod perinou, ktoré si všetci zapamätáme na celý život, oj, na toľko veci zabúdame, spomienky miznú kdesi za obzorom ako lode, ale Červená čiapočka, Janko a Marienka sa navždy budú špacírovať kuloármi našej duše a vždy, keď ich stretneme, spomenieme si na babičkin či mamin hlas, na to, ako zavše uprostred rozprávky zaspávala od únavy a ocitla sa v inej, možno takej zo života, ako sa jej zívalo, ako voňala nočná košieľka či aké bodkované boli naše periny…

Predstavte si, že sú deti, ktoré namiesto toho, aby bežali zo školy domov, idú do knižnice, mrvia sa v policiach, listujú, začítajú sa postojačky, majú to tu v malíčku a niektoré sa v našich policiach s detskými knižkami vyznajú lepšie, ako ja, ich teta knihovníčka. Sú deti, ktoré vedia, čo práve vyšlo a sú mamy, ktoré vodia do knižnice bábätká a požičiavajú si leporelá a potom nám ich také celé ožužlané vracajú…

Jedna z vecí, čo by som si nevedela predstaviť, je život bez kníh. Pri tejto predstave mávam podobný pocit, ako pri čítaní starého šlabikárového textu s názvom Keď bol Janko sám na svete, kde sa chlapček Janko jedného rána zobudil, mohol sa hrať so všetkými hračkami a jesť cukríky aj čokoládu, ale na svete bol sám. Nemala som ten text rada.

Bez kníh som na svete stratená. Prevláčam ich po autobusoch, mám ich napchané pod poduškou, pod posteľou, na stolíku, na kuchynskom stole, aj na kredenci. Zavše ich nestihnem ani otvoriť, ale pohľad na ne, na to, že viem, že sú a čakajú, stačí, môj svet beží, ako má. Čítanie je pre mňa rovnako prirodzené ako dýchanie, spanie, jedlo či voda, a to, že niekto nečíta alebo vyhlasuje, že s čítaním je amen, si neviem ani predstaviť. Vždy mám pocit, že mám dočinenia s iným živočíšnym druhom, s ktorým sa nedohovorím.

Deti čítajú rady! Dnes je v móde hovoriť o čítaní s porozumením, dnes je v móde učiť čítať mamy a učiteľky a hovoriť im, ako čítať. Som stará škola, nič proti edukačným cvičeniam, ale láska ku knižkám sa rodí doma pod perinou, má mamin, babičkin alebo tatov hlas, niekedy nosí princeznovské šaty, inokedy treba za ňou liezť po haluškách po sklenom vrchu, býva v kačkinom srdci za horou z hrebeňa hodeného z koňa, ale hlavne hreje a svieti… Rozprávka musí rušať naším detstvom a zohrievať ho ako slncový kôň. Pod perinou pri mame jej nemusia šuchotať papierové stránky, príbeh môže byť aj vymyslený. Pesnička sa spieva, rozprávka sa rozpráva a kto sa rád díva, krásne veci spoznáva. Všetky deti ľúbia mamy a rozprávky. A láska, aj láska k príbehom a rozprávaniu je vec prenosná a chytľavá ako chrípka! Abeceda sa učí v prvom ročníku na škole. Popri písmenkách v šlabikároch poskakujú zvieratká a kvety a jednoduché príbehy o nich. Neverím, že keď má človek dobrý vysielač, nezafunguje prijímač. Možno by sme sa my, veľkí, mali všetci niekedy vrátiť a pokračovať od začiatku, zablúdiť v medenej hore, ulomiť si halúzku či mlčať ako Bajaja. Zavše to prináša zlaté princezničkovské jablká a rovno ku nohám! Kedy ste si naposledy čítali? Kedy ste naposledy čítali niekomu nahlas?

Popolušku, čo trieli z bálu len v jednej malej topánočke, pokojne vymením za všetky plesy – hasičské, keramikárske, poľovnícke, maďarsko-slovenské či v opere… Najradšej plesám v čiernom tričku doma za stolom s okuliarmi na nose! Som Pipi, čierna karkulka!

Keď niekto nečíta, je to na ňom vidno. Chyba krásy, nepomôže ani kaderník!

Minule ku mne prišla dcéra so svojím prázdnym kufríkom a vraví, mama, toto je môj kufrík, pozri sa, čo v ňom nemám!

Prezerajúc si róby v časopisoch, spomenula som si na to a usmiala sa. Plesová sezóna sa skončila, plesajte pri knihe!

Vaša Veve

 

 

Veronika Šikulová