Rudolf Nurejev – Balet, sex a túžba po slobode

 

Rudolf Nurejev, jeden z najslávnejších baletných umelcov a najfotografovanejších osobností 20. storočia, tanečník, choreograf, riaditeľ baletu, bol posadnutý tancom, ale tancoval dlhšie, ako mal a určite kratšie, ako chcel.

 

 

Jeho život pripomínal dlhú jazdu na plný plyn. Zažil všetko – vzlety, výšky aj pády. Bol prvým baletným umelcom, ktorý počas „studenej vojny“ ušiel zo Sovietskeho zväzu na Západ. Vďaka svojmu fyzickému zjavu, technickej precíznosti, vyžarujúcej energii a charizme sa tešil popularite na celom svete.

 

 

Na maminom chrbte

Nurejevovi rodičia Farida a Hamet boli obyčajní roľníci, moslimskí Baškirovia (staroturecký kmeň) z mesta Ufa na rieke Belaja. Predtým žili v Moskve, no po revolúcii sa z otca stal politický komisár, ktorého umiestnili až na Ďaleký východ. Tehotná manželka s dcérami mali prísť za ním vlakom po transsibírskej magistrále. Počas dlhej cesty neďaleko Bajkalu pri Irkutsku prišiel 17. marca 1938 na svet syn Rudolf. Nurejev neskôr často žartoval, že bol z matky „vytrasený“ a vždy zdôrazňoval, že nohami napred. Keďže otca povolali do vojny, rodina ho videla až po niekoľkých rokoch. Po skončení vojny sa potom vrátili do Ufy. Žili v jednej izbe, o ktorú sa delili s ďalšou rodinou, nemali žiadnu kuchyňu, žiadnu kúpeľňu. V spomienkach na detstvo sa Nurejevovi vybavoval pocit hladu, aj preto sa neskôr tak hnal za peniazmi a majetkom, len aby nemusel znovu hladovať. Chodil v obnosených šatách po sestrách, nemal ani topánky. Do školy ho matka nosila na chrbte. Otec občas poslal balíček s čokoládou, ktorú s mamou pomleli a na trhu predávali ako kakao. V meste skapal pes, auto bolo raritou, zato tam premávali vlaky. Malý chlapec sedával na kopci a pozoroval, ako sa strácajú v diaľke. Hrmot vlakov ho budil aj v noci, často si potom predstavoval, ako aj on cestuje.

 

Jednosmerný lístok na vlak

V meste však bolo divadlo s operou, a práve tam ho mama prepašovala v silvestrovský večer 1943. Tento osudový okamih mal päť a polročnému chlapcovi zmeniť život. Baletné vystúpenie ho uchvátilo a on sa rozhodol stať tanečníkom. V škole sa prihlásil na ľudové tance, všade tancoval a spieval. Otec, vojnový hrdina, nemal porozumenie pre záľubu svojho jediného syna. Ak ho prichytil pri tanci, zmlátil ho ako žito. Bili ho aj kamaráti, často museli zasahovať učitelia. Tí ale rozpoznali jeho nadanie a čoskoro musel vystupovať na všetkých školských podujatiach. Miestnu baletnú školu viedla Anna Udelcova. Bývalú balerínu, vydatú za cárskeho dôstojníka (a preto vyhostenú do Ufy), zaujal divoký, chudobný tatársky chlapec, jeho talent a výnimočná muzikalita. Kým ona ho trénovala v tanci, jej muž ho učil dobrý manierom a osobnej hygiene. Čoskoro Rudika prijali do súboru, začal vystupovať na scéne a v lete sa zúčastnil na niekoľkomesačnom turné. Po určitom čase sa však u Anny už nemal čo nové naučiť. Ako každý iný tanečník, aj on sníval o účinkovaní v Kirovovom divadle, chráme klasického baletu, založenom ešte v 18. storočí. Na cestu do Leningradu potreboval 3.000 rubľov. Dvakrát do týždňa vyučoval tanec vo fabrike na topánky, zvyšok mu doložila sestra so slovami: „Máš len tento jeden vlak a len tento jednosmerný lístok.“

 

Prvý bozk

Tanečný majster Alexander Puškin ho ovplyvnil ako nik iný v živote. Dokázal zo svojich žiakov vydolovať všetko, čo im nadelil talent. Po ukončení štúdia v roku 1958 dostal Rudik ponuku ísť tancovať do Moskvy i do Leningradu. Vybral si Kirovovo divadlo. Už na škole si všimla jeho výnimočné nadanie primabalerína súboru Natalia Dudinskaja, podstúpila riziko a navrhla, aby bol jej partnerom v balete Laurencia. To bola jeho prvá veľká rola. Dudinskaja ho viedla k tomu, aby dal vyniknúť sebe. Aj publikum si všimlo, že mladý Nurejev tancuje inak. A jeden kritik jeho výstup prirovnal k výbuchu sopky. Niektorým síce vadil 25-ročný vekový rozdiel medzi hlavnými protagonistami, ale práve Rudolfova mladosť akoby dala krídla aj Natalii, čo sa napokon neskôr zopakovalo pri účinkovaní s Margot Fonteyn. Potom si však Nurejev natrhol väzy a lekári mu odporučili dvojročnú pauzu. Puškin si ho vzal k sebe domov a po dvoch týždňoch už s ním trénoval. Jeho manželka mu vyvárala vyberané jedlá, vodila ho na koncerty a do divadla, vyberala mu knihy na čítanie. Bola to jedna z mála osôb, ktoré rešpektoval. Za tri roky sa z neho stal jeden z najslávnejších a najlepších tanečníkov svojej generácie. Keď tancoval princa v Giselle, odmietol krátke nohavice, lebo mu opticky skracovali nohy a presadil si trikot (na západe v tom čase už bežný) a kabátik. Keď sa objavil na scéne, vyzeral ako nahý, publikum len tak pregĺgalo, nebolo na to zvyknuté… Počas turné v NDR sa pravdepodobne prvýkrát bozkal s mužom. Ako sa vyjadril neskôr, bol to 18-ročný východný Nemec Teja Kremke, ktorý ho voviedol do sveta mužskej lásky.

 

Skok ku slobode

V roku 1961 dostal súbor pozvanie na účinkovanie v parížskej opere a francúzsky agent si vyslovene vyžiadal, aby prišiel aj Rudolf Nurejev. Prvé vystúpenie sovietskych umelcov publikum ani kritiku veľmi nenadchlo. Na druhý večer však účinkoval Rudolf a všetci boli unesení. Teda až na kolegov, ktorí mu vyčítali, že zmenil choreografiu a zdvojnásobil tempo. Nebolo to síce od neho korektné, ale kritici písali, že predviedol figúry, aké predtým ešte nikto nevidel! Paríž ležal mladému tanečníkovi pri nohách. V momente, keď vystúpil na scénu, javisko aj publikum patrili len jemu. S balerínou tancoval v brilantnej súhre, plnej elegancie a harmónie. Svet hľadal idoly a Nurejev sa stal novým Jamesom Deanom. Svojou prítomnosťou vypĺňal javisko, ovládal ho, zo všetkých ostatných sa stali len štatisti. Mal neobyčajne silné erotické vyžarovanie a charizmu, ktorej v hľadisku podľahli muži aj ženy. A hoci mal stále v pätách agentov KGB, nadchýnal sa Parížom, jeho kaviarňami, butikmi, obchodíkmi i kultúrou. Samozrejme, jeho správanie bolo v rozpore s predpismi sovietskeho politbyra. Turné súboru malo pokračovať v Londýne, no pre Nurejeva nebola letenka. Namiesto toho dostal príkaz vrátiť sa domov, niekto povedal, že Chruščov chce, aby tancoval v Kremli. Vtedy sa rozhodol pre svoj grandiózny skok ku slobode. 17. júna 1961 sa na letisku Le Bourget odohrala dramatická scéna, o ktorej sa písalo na celom svete: Rudolf Nurejev požiadal o politický azyl!

 

Som šťastný!

Rodina sa o osudovom rozhodnutí dozvedela, až keď sa ostatní vrátili do vlasti. Členov súboru vypočúvali, ale tí tvrdili, že nič netušili. Matka mu pod dohľadom KGB telefonovala, aby si spomenul na svoju domovinu a rodinu a ešte si to rozmyslel. Nurejev ju prerušil a povedal, že sa ho zabudla opýtať na to najdôležitejšie. Nevedela, čo má na mysli. A Nurejev dodal: „Či som šťastný.“ Keď sa ho matka spýtala „A si, syn môj?“, jeho odpoveď znela: „Áno, som šťastný.“

V apríli 1962 sa v Leningrade konal súdny proces, na ktorom Nurejeva odsúdili na 7 rokov väzenia za útek z krajiny. Poľahčujúce okolnosti ako mladý vek, neskúsená, labilná osobnosť, ako aj pochybenie mnohých zodpovedných dopomohli k tomu, že rodinu nevystavili represáliám. KGB už síce za zradu vlasti nezabíjala, no Nurejev sa obával, že tajní urobia všetko, aby mu prekazili kariéru. Napríklad tak, že mu zlomia jednu či obe nohy. Tancovať začal v súbore markíza de Cuevas a pripravoval sa na uvedenie Spiacej krásavice. Svoj život zredukoval len na tréningy a divadlo mu najalo dvoch osobných strážcov. Keď sa viezol do prenajatého štúdia, v aute si ľahol na podlahu a zo skúšky sa hneď ponáhľal domov. V deň, keď mal v Spiacej krásavici účinkovať v Londýne, tancoval v Paríži – jeden večer ako princ a druhý ako Modrý vták, čo je jedna z najnáročnejších úloh v klasickom balete. V publiku sedeli nielen fanúšikovia, ale aj agenti, tajní policajti a ľudia z ruskej ambasády. Z balkónov sa sypali letáky s urážlivým obsahom a na javisko dopadali zapáchajúce bomby. O týždeň neskôr lietali aj banány, paradajky a mince a z hľadiska zaznievali výkriky Do Moskvy s tebou, zradca! Napriek tomu, že nemohol dobre počuť hudbu, ďalej tancoval a diváci boli nadšení. Vtedy pochopil, že jeho rozhodnutie emigrovať bolo správne. Po veľkom úspechu a tiež aby si zotavil nervy, odišiel s priateľmi na Riviéru. Jeho úžas z toľkého bohatstva a luxusu nemal konca…

 

Životná láska

Na turné v Dánsku sa stretol s Erikom Bruhnom, ktorého obdivoval ešte v čase, keď žil v Leningrade. Bruhn patril k najlepším tanečníkom na svete a veľmi sa chcel od neho učiť, chodil na všetky jeho vystúpenia. O desať rokov starší Bruhn mal aj bezchybné správanie a maniere, bez neho by Rudik ešte dlho zostal iba chlapcom z provincie. Bruhna zasa fascinovala krása mladého Tatára, a tak sa mu stal nielen vzorom, učiteľom a náhradným otcom, ale aj milencom. Žili spolu v prenajatom byte, kúpili si biely mercedes, hoci ani jeden nemal vodičák. Ich vzťah trval 25 rokov (až do Erikovej smrti v roku 1986), ale ničili ho búrlivé hádky a rozchody. Hoci na javisku boli častými rivalmi, v reálnom živote ich rozdeľoval skôr alkohol a depresie, ktorým Bruhn čoraz viac podliehal. Navyše, Rudik bol stále na cestách, nevedel vydržať bez sexu, využíval doslova každú príležitosť s hocikým a hocikde…

 

Sex je sloboda

Niektorí životopisci tvrdia, že bol bisexuál, lebo raz sa jednému partnerovi zdôveril, že mal vo svojom živote pomer s tromi ženami. A že si veľmi prial mať syna, za eventuálnu matku by si vraj vybral herečku Nastassju Kinski… Je fakt, že po ňom šaleli muži aj ženy. Hovorilo sa, že je prvý tanečník s pohlavím. Predtým baletní umelci nevyžarovali mužnosť a sexualitu. Nurejev bol v tomto ohľade naozaj prvý, pohrával sa s erotikou a robil to celkom vedome. Jeho erotické vyžarovanie sledovalo publikum s otvorenými ústami. Celé jeho telo dokázalo tancovať a okamžite reagovať. Keď pomaly dvíhal ruky, postavil sa mu penis. Niekto to výstižne pomenoval ako narcistické one-man-orgie. Nafotil tiež veľa aktov. Na západe objavil anonymný sex. A tiež fakt, že sex sa dá aj kúpiť, ako keď v obchode hľadáte niečo, po čom práve túžite. Čím bol partner anonymnejší, tým lepšie. Šlo mu o jednoduchý, nekomplikovaný sex, často a stále, s hocikým, bez zbytočných rečí. Veľakrát nepoznal ani meno toho, s kým si ľahol do postele a styk prebehol bez jediného slovka. V New Yorku bol stálym hosťom sauny pre gayov, kde sa pravidelne konali sexuálne orgie. Tu sa cítil najlepšie, to bol jeho životný elixír. Aj keď žil s Bruhnom a neskôr sa pokúšal o partnerský vzťah s americkým tanečníkom Robertom Tracym či s inými mužmi, neznamenalo to, že by bol verný či ochotný meniť svoje sexuálne návyky. Fascinovali ho zápisky a listy z Egypta od Gustava Flauberta. Pre New York Times vyhlásil: „Podľa Flauberta je sex oslobodzujúci, to platí aj pre mňa. Sex je sloboda.“ Francúzsky spisovateľ zaplatil za svoju slobodu syfilisom, Rudolf zaplatil cenu ešte vyššiu…

 

 

Ingrid Žalneva

foto Sita

 

Celý článok si prečítate v októbrovom čísle MIAU (2018)