Senzačné historky slávnych 10/2014

Simonetta Zalová

 

Myslíte si, že história je fádna a nudná? Prečítajte si náš „historický bulvár“, možno zmeníte názor.

 

Jean-Yves Cousteau: Utajená milenka

Plus dve ďalšie deti a 15 rokov života v dvoch rodinách.

 

Bol národný hrdina. Prvý a najslávnejší „oceánonaut“. Francúzi ho milovali, volali ho „morský rytier“ alebo „le commandant Cousteau“ (veliteľ Cousteau). Na svojej lodi Calypso podnikal úspešné oceánografické expedície, ktoré zachytával na filmový pás vlastnoručne zostrojenou podmorskou kamerou. Nakrútil prvý farebný podmorský film! Jeho snímky Svet ticha a Svet bez slnka získali Oscara za najlepší celovečerný dokumentárny film. Spolu s priateľom Emilom Gagnanom zostrojil akvalung, prvý potápačský dýchací prístroj. Ako zanietený ochranca prírody viedol kampane na záchranu ohrozených morí. Oženil sa so Simone Melchior, dcérou boháča, ktorý financoval jeho výskumy. A Simone nikdy nestála v manželovom tieni, ale bola mu plnohodnotnou a rovnocennou partnerkou, zúčastňovala sa na jeho expedíciách a spolu s ním sa aj potápala. Rodinnú idylku však poznačila tragédia, keď mladší z dvoch ich synov, Philippe, zahynul pri leteckom nešťastí (ako 39-ročný). Na uvoľnené kreslo Cousteauovho nasledovníka zasadol starší syn, architekt Jean-Michel. Zdalo by sa, že otec a syn, ktorých spájala láska k oceánu, budú nerozluční a ešte pevnejšie sa zomknú po smrti Simone, ktorá prehrala boj s rakovinou. Krátko po manželkinom skone však veliteľ Cousteau šokoval syna i celý svet priznaním, že posledných pätnásť rokov mal milenku, francúzsku letušku Francine Triplet, o vyše tridsať rokov mladšiu, ktorá sa stala matkou jeho dvoch utajených potomkov: 10-ročnej Diany a 8-ročného Pierra-Yvesa. Áno, počítate správne, najmladšieho syna Veliteľ splodil ako 72-ročný a dcéru v rovnej sedemdesiatke!

Vzťah medzi otcom a synom Jeanom Michelom sa razom ocitol na bode mrazu. A zostal taký až do smrti starého pána. Aby toho nebolo málo, morský rytier sa vzápätí po škandalóznom odhalení milenky s ňou aj oženil. Keďže sa nedokázal zmieriť s otcovou novou rodinou, Jean-Michel vystúpil z nadácie Cousteau a založil si vlastnú. Otec a syn sa dostali pred súd, lebo Cousteau starší nesúhlasil, že syn zaštítil ich priezviskom svoj prázdninový rezort na Fidži. A spory však neustali ani po jeho smrti. Jean-Yves Cousteau stanovil za dedičku svoju druhú manželku, ktorá tak získala všetky práva na jeho filmy, knihy, patenty a tiež kontrolu nad manželovou nadáciou pre ochranu oceánskeho života. Spory o loď Calypso, ktorú si nárokovala macocha i jej nevlastný syn, plnili svojho času stránky nielen bulvárnych časopisov. V rodinnej trme-vrme mohla byť šťastná akurát tak Simone Cousteau – keď umierala, určite ju hrial fakt, že so svojím mužom prežila prekrásnych 53 rokov plných lásky a vzájomného porozumenia.

 

Zaujímavosť:

Nepriateľ Židov

Ešte počas Veliteľovho životazačali na verejnosť presakovať nelichotivé informácie o jeho minulosti. Cousteauov životopisec Bernard Violet napríklad odhalil, že pri nakrúcaní filmov o morskej faune, často v úsilí získať čo najlepší záber, vedec zle zaobchádzal so zvieratami, a tak sa mohlo stať, že delfíny či kosatky počas nakrúcania uhynuli. Ďalším úderom pod pás Cousteauovej legende bolo odhalenie jeho antisemitizmu. Violet získal niekoľko jeho listov z čias 2. svetovej vojny, v ktorých sa medziiným priateľovi sťažuje na „odporných Židov, ktorí sú pre nás veľké bremeno“ (dodajme, že šlo o židovských utečencov, snažiacich sa utiecť z okupovaného Francúzska). Cousteau vraj aj sfalšoval svoju vojnovú minulosť, tvrdiac, že sa aktívne zapájal do francúzskeho odboja. S najväčšou pravdepodobnosťou však sympatizoval s vichistickým režimom a tešil sa z dobrých vzťahov s Nemcami, a to aj prostredníctvom svojho brata Pierra-Antoina, ktorý otvorene podporoval nacistov a redigoval antisemitské noviny. Pierrovi sa po vojne podarilo ujsť do  Rakúska, ale ho chytili a vo Francúzsku odsúdili na smrť, neskôr mu trest zmiernili na doživotie (v roku 1953 ho z väzenia prepustili na amnestiu).

 

Patrick Branwell Brontë: Život a smrť v búrlivých výšinách

24. september 1848. Jeho posledné slová na smrteľnej posteli: „V mojom živote som neurobil nič veľké ani dobré.“

 

Bolo ich spolu šesť. Päť dcér a jeden syn. Tri dcéry sa vďaka svojim románom stali nesmrteľné – aj keď údajne on, ich jediný brat, bol spomedzi všetkých detí najtalentovanejší. Zabil ho však alkohol, keď mal iba 31 rokov. Ktosi tam hore mu vybral hnusný život! Rodina Brontëovcov žila na zastrčenej fare v yorkshirských močariskách. Matka počas šiestich rokov porodila šesť detí a na siedmy rok zomrela na rakovinu vaječníkov. Keď skonala, Branwell, štvrtý v poradí, mal iba štyri roky. Otec poslal dievčatá do ústavu v Cowan Bridge. Dve staršie dcéry, desaťročná Maria a deväťročná Elizabeth, na to doplatili životom. Správca ústavu trápil svoje zverenkyne hladom, dievčatá napokon zabila tuberkulóza.

Branwella doma vzdelával otec. Okrem toho, že spolu so sestrami skúšal písať literatúru, prejavoval sa aj ako schopný maliar – portrétista. Z latinčiny preložil Horatia, pod rôznymi pseudonymami vydával básne. Zamestnal sa ako domáci učiteľ, z jedného miesta ho vyhodili (zmizol, lebo priviedol do druhého stavu istú slúžku), v druhom spôsobil škandál, keď sa zaplietol s paňou domu, ktorej dve dcéry vzdelával. Tiež ho vyhodili. Vrátil sa na faru k svojej rodine – a do troch rokov bolo po ňom. Za tie tri roky si vypestoval ťažkú závislosť od alkoholu a ópia, prekonal niekoľko delírií tremens… Život s ním bolo číre peklo. Branwell sa vyhrážal samovraždou, v opileckých záchvatoch sa správal ako zmyslov zbavený, trieskal o stenu všetkým, čo mu prišlo pod ruku a chcel zabiť každého, kto sa mu priplietol do cesty, vrátane sestier i otca. Celé noci zavýjal vo svojej izbe, prenasledovali ho depresie a fóbie, raz sa dokonca chcel upáliť. Oficiálne zomrel na tuberkulózu, s ktorou jeho zničené telo nevládalo bojovať… A o tri mesiace neskôr otec Brontë pochovával ďalšie svoje dieťa: Emily, autorka Búrlivých výšin, zomrela rovnako ako jej súrodenci – na tuberkulózu. Mala niečo vyše 29 rokov. Anna, najmladšia zo sestier, ju nasledovala na ďalší rok. Zo šiestich súrodencov zostala na svete iba Charlotte (tá, ktorá stvorila Janu Eyrovú) – ale tiež nie nadlho. Charlotte sa ako jediná vydala, otehotnela a… zomrela. Predpokladá sa, že skonala na komplikácie spojené s chorobou nezastaviteľného dávenia v dôsledku ťarchavosti (hypermesis gravidarum) – blúzniaca, vyčerpaná na smrť, dehydrovaná, keď už v sebe nedokázala udržať už ani hlt vody. Bola vo štvrtom mesiaci tehotenstva. Otec Patrick Brontë prežil všetkých svojich šesť detí a zomrel šesť rokov po Charlotte.

 

Ethel Granger: Žena s najužším pásom na svete

Jeho obvod meral iba 33 cm, čo Ethel  vyslúžilo zápis v Guinnesovej knihe rekordov.

 

Ethel a William spolu vyrastali, ich rodičia sa dobre poznali a keď Ethel prišla o matku, pani Grangerová dievčaťu pomáhala, až si ju jej syn odviedol k oltáru.

William Arnold Granger bol učiteľ, vo voľnom čase sa venoval astronómii a v tomto obore si urobil dobré meno aj na medzinárodnej úrovni… ale svet ho aj tak pozná predovšetkým ako toho, kto stvoril osí pás svojej manželky. William, syn obuvníka, veril, že móda ovplyvňuje štruktúru našich najintímnejších myšlienok a predstáv: priečili sa mu beztvaré voľné šaty z čias Coco Chanel, lebo móda, tvrdil, musí zvýrazňovať sexi ženské krivky, ako v časoch, kedy sa dámy šnurovali do korzetov (a krivka populácie stúpala povážlivo hore). Preto William vypracoval plán a predostrel ho manželke: Ethel bude nosiť korzet, ktorý postupom času vymodeluje jej osí pás presne podľa priania cteného manžela. Ethel po počiatočnej nechuti k tomuto experimentu súhlasila, William jej vybral prvý korzet a tuho jej doň zošnuroval pás. Aby bol efekt čo najúčinnejší, presvedčil ju, aby si korzet nesnímala ani na noc a ona, čuduj sa svete, súhlasila. A súhlasila, aj keď jej manžel na londýnskej Regent Street vybral lodičky s 11 cm podpätkom na „bežné nosenie“ (a to bol len začiatok jej života na vysokej nohe, neskôr  nosila vyše 15 cm podpätky) a súhlasila tiež, keď jej vlastnoručne prepichol uši (neskôr nosné dierky a napokon aj prsné bradavky) , aby do nich nainštaloval obrovské náušnice, ktoré spolu s osím pásom, veľkými prsiami a vysokými podpätkami (nezabudli sme na niečo?) považoval za kvintesenciu ženskosti. Pán laický astronóm a arbiter elegancie tiež sám vyrobil kovový opasok, ktorý upevnil na korzet, aby si ho Ethel, často zápasiaca s mdlobami, nemohla uvoľniť. Čím užší bol pás pani Grangerovej, tým viac pozornosti manželia na seba pútali. Napokon sa Ethelin osí pás, po tom, čo dosiahol nepredstaviteľných 33 cm, dostal do Guinnesovej knihy rekordov. A je tam dodnes, lebo taký muž ako William A. Granger sa zatiaľ ešte nenarodil. Ethel nosila korzet aj po smrti manžela (1974) – na jeho pamiatku, veď obaja sa vrúcne po celý život milovali a jeden druhého podporovali.

 

Zaujímavosť:

Rekordérky osích rekordov

V Guinessovej knihe rekordov figuruje ešte jedno meno: Američanka Cathie Jung drží rekord ako žijúca vlastníčka najužšieho pásu na svete, čo v číselnom vyjadrení znamená 38 cm. Majiteľkou ďalšieho osieho pásu je aj tanečnica Dita Von Teese (42 cm) či modelka Stelal Tennant, ktorá sa v septembri 2011 objavila na titulke talianskeho Vogue à la Ethel Granger. Za fotku, ktorá v médiách rozpútala ostrú kritiku, však môže počítačový program.