Senzačné historky slávnych 2/2016

 

historky2

Nancy Astor: Vydala som sa pod moju úroveň. Ako každá žena.

Vo februári 1918 vo Veľkej Británii ženy nad 30 rokov získali volebné právo a v tom istom roku sa im po prvýkrát naskytla príležitosť zasadnúť do parlamentu. Prvou ženou – poslankyňou v britskej histórii sa stala Nancy Astor, pôvodom Američanka, ktorá si však zamilovala Anglicko, a tak sa po rozvode s násilníckym alkoholikom presťahovala do Londýna. A tam, v kruhoch tamojšej smotánky, spôsobila riadny prievan! Už fakt, že Nancy bola a) Američanka, b) rozvedená (dve vlastnosti, ktoré sa totálne vymykali prudérnym viktoriánskym stereotypom slušnej ženy), bledolícim Angličankám vháňalo rumenec do tváre. A k tomu ten jej podrezaný jazyk – čo si myslela, to hneď na každého vyšplechla. A na dôvažok všetkého bola aj krásna! „Prišli ste sem, aby ste nám zvádzali manželov?” spýtala sa jej raz istá jedovitá lady. „Preboha, nie,“ spľasla rukami Nancy, „neviete si predstaviť, čo mi trvalo, kým som sa zbavila toho môjho!” Aj ďalší z jej bonmotov bol nebezpečne frivolný: „Vydala som sa pod moju úroveň – napokon, ako každá žena.“ To však neplatilo v prípade jej druhého manžela, vikomta Waldorfa Astora, temperamentného, slobodomyseľného chlapa, s ktorým si úžasne padla do noty. Keď sa vikomtov otec pobral na večný odpočinok, Waldorf  po ňom automaticky zdedil kreslo v Snemovni Lordov. Keďže však už predtým sedel v Dolnej Snemovni, jeho kreslo sa uvoľnilo a Konzervatívna strana hľadala za neho náhradu. Po plamenných debatách, či sa to na ženu vôbec sluší a po vydarenej volebnej kampani, 2. decembra 1919 prvýkrát do poslaneckej lavice zasadla žena. A matka šiestich detí. Treba dodať, že malý Jackie Astor mal niečo iba vyše roka, keď jeho matka ráno odpochodovala do práce. Noviny sa pretekali, kto na svojich stránkach prinesie vtipnejší výrok prostorekej poslankyne (ľudovo sa im začalo hovoriť „astorizmy“).

 

Nancy_Astor

Nancy však v parlamente až tak do smiechu nebolo – napríklad vtedy, keď ju tlačil mechúr a ona si nemala kde uľaviť, keďže v budove neexistovali ženské toalety. V samotnom úrade však veľa vody nenamútila, za celú poslaneckú kariéru sa jej podarilo presadiť len jeden menší zákon, a to, aby v puboch nenalievali alkohol osobám mladším, ako 18 rokov. Uštipačným poznámkam lady Astor sa nevyhol ani Winston Churchill, veľký štátnik, často však málo galantný k ženám a s výbušnou povahou, ktorá liezla mnohým na nervy. „Keby ste boli mojím manželom,“ nezdržala sa raz Nancy, „dala by som vám do čaju jed!“ Winston bol však pohotovejší: „A keby ste vy boli mojou manželkou, tak by som ten čaj vypil!“

Postupom rokov popularita lady Astor slabla – jej rasizmom a antisemitizmom zaváňajúce poznámky ľuďom už nepripadali až také vtipné. O Hitlerovi sa vyjadrila, že len on môže vyriešiť „svetový problém“ – ten pre ňu po celý život predstavovali Židia a komunisti. Na druhej strane však jej Hitler pripadal ako človek, ktorého nemožno brať vážne, keďže vyzerá ako Chaplin. Počas návštevy USA skupinke afroamerických študentiek zavalila, že by sa mali snažiť podobať na čierne slúžky, aké si pamätá z domu svojho otca, kedysi otrokára. Podobne poučila aj amerických veriacich tmavej pleti, vraj by mali byť vďační za otroctvo, lebo im prinieslo kresťanstvo…

Na smrteľnej posteli, keď ako 85-ročná umierala, ešte naposledy prejavila humor. Keď videla celú rodinu zhromaždenú okolo svojho lôžka, spýtala sa: „Umieram, alebo mám snáď dnes narodeniny?”

 

Simonetta Zalová

foto archív

 

O lordovi Byronovi sa dočítate vo februárovom čísle MIAU (2016)