Teherán

 

Most Tabiat

Obrovské hlavné mesto Iránu trpí dopravnými zápchami, smogom a ruchom. Fantastickým únikom z tohto pekla je most Tabiat (v preklade príroda). Spája dva veľké parky na oboch stranách a niet divu, že sa stal obľúbeným miestom na oddych a prechádzky tak pre domácich, ako aj pre turistov. Na jednej strane je veľký foodcourt, kde nájdete okrem iného aj úžasnú zmrzlinu, a to nielen šafranovú. Miesto má mimoriadne príjemnú atmosféru a ožíva najmä večer. Most harmonizuje s okolitým parkom a stromami, takže máte aspoň trošku pocit, že ste v prírode a zároveň vo veľkomeste. Kiežby všetky metropoly sveta mali takéto príjemné miesta! Most navrhla Leila Araghian, ešte ako 26-ročná študentka. V čase otvorenia mosta mala mladá architektka 31 rokov.

 

 

Bývalá ambasáda USA

V novembri 1979 iránski študenti prepadli v Teheráne ambasádu Spojených štátov amerických a 444 dní držali v zajatí 52 rukojemníkov. Incidentu predchádzala islamská revolúcia vo februári 1979, ktorú inicioval duchovný vodca Ajatolláh Chomejní. Revolúcia ukončila vládu prozápadného šacha Mohammada Rezu Pahlavího, ktorý utiekol do zahraničia a bola vyhlásená Iránska islamská republika. Všetkých rukojemníkov napokon prepustili v januári 1981. Diplomatické vzťahy medzi USA a Iránom sa prerušili a dodnes neboli obnovené. Od roku 2017 sú priestory bývalej americkej ambasády otvorené verejnosti ako múzeum. Môžete sa zúčastniť krátkej free tour, ktorá je síce zaujímavá, ale pomerne sugestívne ladená. Vonkajšie múry sa stali magnetom pre turistov z celého sveta. Sú totiž „zdobené“ známymi antiamerickými graffiti.

 

 

Reštaurácia Moslem

Táto reštaurácia je taký menší blázinec. Nachádza sa pri Veľkom bazáre a je taká populárna, že v dlhom rade čakáte až na ulici. Ale keď do nej vkročíte, neoľutujete a ešte sa aj skvele najete. Reštaurácia je neuveriteľne preplnená, denne tu údajne obslúžia 4.000 zákazníkov. Sedíte v nej klasicky – za stolom na stoličkách. Bežné sú však aj reštaurácie, v ktorých vás usadia na koberec na zem, obklopia vankúšmi a jedlo vám kladú k nohám. Iránci si totiž po dobrom jedle radi ľahnú a možno aj krátko zdriemnu. Spomedzi iránskych špecialít by ste určite mali ochutnať tahdig – prílohu zo šafranovej ryže, lákavú už na pohľad. Zvláštnym iránskym jedlom je i tzv. dizi. Má niekoľko storočnú tradíciu a názov dostalo po vysokom hlinenom hrnčeku, v ktorom vám jedlo prinesú. Je to vlastne polievka s veľkými kúskami jahňacieho mäsa, cícerom, zemiakmi a kurkumou. V osobitnej miske s kúskami chleba si prelejete iba šťavu z polievky. Hrnček je však horúci, takže ho musíte chytiť na to určenými kliešťami. Zvyšná hustá mäsovo-cícerová časť zostáva v hrnčeku. Až zjete polievku, mäsová zmes sa pomliaždi špeciálnym mažiarom a potom postupne zajedá s kúskami chleba. Konzumácia dizi je skutočným gurmánsky rituál.

 

 

Veža Azadi

Táto veľká biela mramorová stavba a vizuálna ikona Teheránu (v preklade „Veža slobody“) v kontraste s modrou oblohou pôsobí veľmi fotogenicky. Jednotlivé kusy mramoru boli vypočítané pomocou počítača, aby do seba perfektne zapadali. Vežu postavili v roku 1971 na počesť 2.500-ročnej existencie Perzskej ríše. Pôvodne sa volala Borj-e Shahyad, čiže Šachov pomník. Po revolúcii a zmene formy vlády však názov pripomínajúci monarchiu zmenili. V lete 2009 na priestranstve pod vežou protestovali státisíce Iráncov proti znovuzvoleniu kontroverzného prezidenta Mahhmúda Ahmadinedžáda a žiadali anuláciu výsledkov volieb. V týchto masových protivládnych nepokojoch zahynulo najmenej 30 ľudí a polícia pozatýkala tisíce aktivistov. Súčasťou Ahmadinedžádovho kabinetu sa po prvý raz v histórii Iránskej islamskej republiky stali aj tri ženy, ktoré zastávali post ministerky sociálnych vecí a sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva a školstva.

 

 

Z Iránu

Marta Rajková