Tiberias

Z Izraela

Simonetta Zalová

 

Posvätný Tiberias

Tiberias leží na západnom brehu Galilejského jazera a patrí k štyrom najposvätnejším miestam judaizmu. Zároveň je známym letoviskom, kam prúdi izraelská mládež, aby sa zabavila v tamojších baroch a reštauráciách. Tiberias vznikol za vlády Herodesa Antipasa, ktorý do dejín vošiel ako ten, čo dal sťať Jána Krstiteľa. Herodes ho síce dal postaviť na počesť rímskeho cisára Tiberia, no status posvätného mesta si vyslúžil vďaka neskorším dejinám – od roku 150 n.l. tu sídlil židovský Sanhedrin (najvyšší súd starovekého Izraela), bola spísaná Mišna (výklad náboženských zákonov Tóry, rozpracovaných pre každodenný život) a v 18. a 19. storočí sa mesto stalo sídlom mnohých významných rabínov. V súčasnosti Tiberias profituje z cestovného ruchu: jednak kvôli tesnej blízkosti Galilejského jazera, jednak kvôli miestnym liečivým prameňom, ktoré vyhľadávajú domáci s chorobami pohybového ústrojenstva.

 

Galilejské more

Hovorí sa mu tiež Genezaretské, ale samotní Izraelčania ho nazývajú Kineretské. O žiadne more však nejde, jazero je zo severu na juh dlhé 21 km a široké 13 km. Z geografického hľadiska je zaujímavým prírodným úkazom: leží 212 metrov pod úrovňou svetového oceánu, a tak je najnižšie položeným sladkovodným jezerom na svete (po Mŕtvom mori vôbec druhým najnižšie položeným jazerom). Zároveň plní funkciu hlavného zdroja pitnej vody pre Izrael a na základe izraelsko-jordánskej mierovej zmluvy sa časť vody odvádza aj do blízkeho Jordánska. Hladinu jazera križujú vyhliadkové lodičky s turistami a jeho okolie lemujú plážičky a záhradné reštaurácie, v ktorých sa ako hlavná delikatesa podáva tzv. ryba svätého Petra. Od biblických čias je jazero známe hojnosťou rýb, prví Ježišovi učedníci pochádzali práve odtiaľto, boli poväčšinou jednoduchí rybári, vrátane Petra a jeho brata. Ježiš ich vyzval, aby šli s ním, že on z nich urobí rybárov ľudí. S Galilejským jazerom sa spája tiež veľa Ježišových verejných vystúpení, práve tu najviac rozvíjal svoju misijnú činnosť. Zároveň na jazere vykonal viacero zázrakov: utíšil búrku, prešiel suchou nohou po vode a rybárom zaistil bohatý úlovok.

 

Tabgha o rybách a chlebe

V tejto maličkej dedinke na severozápade Galilejského jazera stojí Kostol rozmnoženia rýb a chleba – ako pripomienka jedného z najvýznamnejších Ježišových zázrakov, na ktorom sa zhodujú všetky štyri evanjeliá. Ježiš mal dlhú kázeň k davu, ktorý medzitým poriadne vyhladol. Na nasýtenie 4.000 ľudí boli k dispozícii len dve ryby a päť bochníkov chleba. Ježiš im požehnal – a Nikto z poslucháčov neostal hladný. Nad kostolom so známou mozaikou (s vyobrazením dvoch rýb a košíka s chlebom) sa čnie Hora blahoslavenia, kde podľa tradície, Ježiš vyriekol kľúčové posolstvá (tzv. blahoslavenstvá). Tie sa stali základom kresťanskej etiky. Obe miesta lákajú k odpočinku mnohých pútnikov a ľudia z rôznych kútov sveta tu svorne spievajú nábožné piesne alebo si nahlas čítajú úryvky z biblie, prípadne ich kňaz slúži omšu pod holým nebom. Aj pre neveriacich toto miesto ponúka silný spirituálny zážitok.

 

Otec všetkých kibucov

Ľahký prístup k vode a úrodná pôda vytvárali vhodné podmienky na zakladanie kibucov, ktorých okolo Galilejského jazera nájdete hneď niekoľko, vrátane toho úplne prvého „Degania“ s rokom vzniku 1909. Kibuc (hebr. zhromaždenie) patrí k symbolom židovského štátu. Tieto komúny budovali židovskí osadníci, ktorí sa do Svätej zeme prisťahovali z východnej Európy. Základný pilier kibucu tvorila idea kolektívneho vlastníctva. Jeho členovia v mene spoločného dobra žili a robili všetko spoločne: obrábali pôdu, vychovávali deti, bývali, stravovali sa, všetci sa rovným dielom delili o všetko. Dnes z ušľachtilého ideálu, ktorý sa postupne rozplýval vo vzrastajúcej životnej úrovni Izraela, zostalo len torzo: pôvodné komúny sa zmenili skôr na vysokovýkonné poľnohospodárske koncerny, ktoré generujú zisky, ich členovia majú rôzne (i externé) zamestnania a na poliach kibucu pracujú prevažne najatí roľníci z rôznych kútov Ázie. Dnešné kibucy žijú aj z cestovného ruchu, prevádzkujú hotely a reštaurácie, takže nie je problém zastaviť sa tam na obed a pochutnať si na miestnych špecialitách.