Umenie apríl 2018

 

Poézia grafiky

Bratislavská Galéria SPP na Mlynských Nivách systematicky ponúka prehliadky našich špičkových grafikov a patrí k nim aj Karol Ondreička (1944 – 2003) a jeho grafická tvorba. Kurátorka výstavy Melita Fodor Gwerková ju nazvala Poézia grafiky a prináša prierez grafickou tvorbou tohto niekdajšieho absolventa školy prof. A. Brunovského na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Talent, dôkladná graficko-remeselná príprava, intelektuálne a osobnostné predpoklady ho predurčili na to, aby sa stal jedným z jeho najpozoruhodnejších nasledovníkov. Vo svojej tvorbe, rozvíjal princípy fantazijného realizmu, skúmal najmä vzťahy človeka a prírody, muža a ženy a vkladal do nej svoje túžby, predstavy, humanistické a filozofické odkazy. Precízne grafické spracovanie, vrstvenie symbolov a významových rovín robia Ondreičkovo dielo príťažlivým pre široké publikum. Ilustroval takmer 200 knižných publikácií pre deti i dospelých, za ktoré získal mnoho ocenení doma aj vo svete. Dôležité miesto v jeho tvorbe zaujímal ex libris, ktorému je venovaná aj časť výstavy. Vo svojej tvorbe využíval kombinácie grafických techník, vďaka ktorým dosiahol zamatové prechody svetla a tieňa. Ako sám povedal: „Do svojich obrazov sa usilujem transponovať svoj životný pocit, hľadám priestor na poetické ozvláštnenie sveta. A objavujem tam tušené tajomstvá.“ Publikujeme grafiku od Karola Ondreičku s názvom Pocta Ingresovi.

 

 

Modelácia času

Všetko sa opakuje a pretrváva ponad čas a rôzne kultúry – myšlienky rovnako ako umelecké obrazy. To je základná myšlienka pomerne subtílnej, ale vplyvnej knihy The Shape of Time (Modelovanie času) od amerického historika Georga Kublera (1912 – 1996). A práve tento názov si prepožičala aj atraktívna výstava vo viedenskom Kunsthistorisches Museum, ktorá do 8. júla predstavuje majstrovské obrazy z rôznych období a ukazuje, ako má daný žáner (akt, krajinomaľba, zátišie a pod.) svoje nápadné podobnosti. Modelácia času je niekedy až neuveriteľne zvláštna a občas máte pocit, že maliari naozaj maľujú jeden obraz. Nielen celý život, ale celý ľudský vek. Trochu sa zmenia kulisy, možno výraz, ale archetypy zostávajú. Vedomé aj nevedomé inšpirácie, podvedomé intuície, plynutie času. Je to aj zamyslenie pre divákov, ako oni vnímajú tieto obrazy z encyklopédie umenia a čo pre nich tieto podobnosti znamenajú… Vedľa seba sa tak stretávajú autori ako Tizian a Picasso, Velázquez a Manet a mnohí ďalší, pričom oproti ženskému aktu od rakúskej autorky Marie Lassnig (1919 – 2014) visí aj Rubensov obraz Helena Fourmentová v kožúšku (na fotografii), ktorým vzdal hold kráse tela svojej druhej manželky – postojom i gestom zámerne pripodobnená antickej Venuši.

 

 

Very British v Prahe

Možno, že Damien Hirst je o čosi slávnejší (áno, ten čo rozrezal na polovicu žraloka či kravu a ponoril ich do formaldehydu) a za jeho diela sa platia nehorázne sumy, ale Matt Collishaw (1966) príliš za ním nezaostáva. Patrí k dôležitým postávam britskej umeleckej scény z prelomu 80. a 90. rokov a mnohé prestížne galérie sveta si považujú za česť ho vystavovať. Od 11. apríla do 8. júla prichádza do pražskej Galerie Rudolfinum, aby tu predstavil svoje Last Meal čiže Posledné jedlo. V Prahe vystavuje všetky svoje zásadné diela a chýbať nebudú ani fotografie zo série Sugar and Spice, All Things Nice (jednu z nich publikujeme na fotografii). Tak sa teda ponorte do výtvarného sveta, kde to žiari blýskavým povrchom, ale pod ním, ako to občas býva, sa odohrávajú silné estetické príbehy. Aj ikonické diela dejín umenia sú posunuté do úplne nového kontextu a takisto budete pri nich posunutí aj vy… Pozitívne.

 

 

Ľudovít Petránsky