Umenie február 2018

 

 

Majster Pavol z Levoče v Bratislave

Najväčší stredoveký umelec Slovenska. Autor hlavného oltára v bazilike sv. Jakuba v Levoči, ktorý s výšku 18,62 metra je najvyšším neskorogotickým oltárom na svete. Umelec, ktorý drevu dokázal vdýchnuť dušu a svojou tvorbou predznamenal renesanciu. Jeho sochy patria k tomu najcennejšiemu, čo máme a práve oltár v levočskej bazilike patrí k jeho vrcholným dielam. Tento rok oslávil v plnej kráse 500 rokov. Áno, hovoríme o Majstrovi Pavlovi z Levoče, ktorého až do 18. marca hostí Bratislavský hrad. Ruky a zlato v službe ducha – tak sa nazýva výstava, ktorú pripravilo Slovenské národné múzeum. Predstavuje osobnosť Majstra a jeho tvorbu v širšom dobovom kontexte. Je rozdelená do troch sekcií a ponúka prierez Pavlovým dielom, počnúc prácami, ktoré majú korene v neskoro stredovekej zbožnosti, ďalšie poukazujú na jeho stretnutie s humanizmom a renesanciou a v závere aj s myšlienkami reformácie. Prezentované sú aj vzácne archívne dokumenty, viažuce sa k Pavlovej práci a nábožensko-spoločenskej situácii. Jedenásť diel Majstra Pavla dopĺňajú tri tabuľové maľby, z toho dve z dielne jeho spolupracovníkov a kolekcia umelecko-remeselných predmetov prevažne liturgického charakteru, ktoré približujú pôvodnú funkciu vystavených diel v závere stredoveku. Na fotografii sú ústredné sochy z hlavného oltára v Bazilike sv. Jakuba – zľava sv. Jakub, Madona s dieťaťom a sv. Ján Apoštol (foto Peter Fratrič).

 

 

Man Ray vo Viedni

Aj začiatok roka zastihol Viedeň vo skvelej výstavnej kondícii. V priestoroch Kunstfora na námestí Freyung možno vidieť to najlepšie z diela dadaistického a surrealistického fotografa Mana Raya (1890 – 1976). Jeho avantgardná kreativita naplno explodovala v Paríži a New Yorku – zobrazoval umeleckú smotánku tých čias (Picasso, Duchamp, Dalí, Magritte, Gardnerová, Miró…), ale on šiel ešte ďalej. Povýšil fotografiu na umeleckú disciplínu. Zhmotňoval „vnútorný model“. Experimentoval a nachádzal. Otváral cestu k abstraktnej fotografii, využíval pokusy s chemikáliami, tvoril koláže či fotomontáže, deformované obrazy pomocou optiky. To ho doviedlo k objaveniu fotogramu, pôvodne rayogramu. Na viedenskej výstave, ktorá potrvá od 14. februára do 24. júna, možno zhliadnuť 150 najdôležitejších diel Mana Raya – povedľa fotografií aj maľby, objekty, práce na papieri, koláže, asambláže a experimentálne filmy. „Verím na vzťah medzi fotografiou a hudbou; a to je moja inšpirácia,“ povedal raz Man Ray a najznámejším vyjadrením tejto vety je jeho fotografia aktu s husľovými kľúčmi na chrbte modelky Kiki z Montparnassu z roku 1924, ktorú publikujeme. (Courtesy Galerie Johannes Faber © Man Ray Trust / Bildrecht, Wien, 2017/18).

 

 

Nová cesta architekta Weinwurma

Aj architektúra má svoje miesto pri prezentácii a osobnosť Friedricha Weinwurma (1885 – 1942) si to rozhodne zaslúži. Tento najvýznamnejší predstaviteľ architektonickej avantgardy na Slovensku sa do 20. mája predstavuje na výstave v Slovenskej národnej galérii v Esterházyho paláci. Kurátori Denis Haberland a Henrieta Moravčíková prostredníctvom dokumentácie, literatúry, fotografií a modelov architektonických diel priblížili Weinwurmovu predstavu o architektúre novej vecnosti ako „dobe primeranom stavebnom umení“. Weinwurm bol ľavicovo orientovaný intelektuál, ktorý zdôrazňoval spoločenskú úlohu architektúry. Aj preto sa snažil riešiť bytovú otázku a postavenie jednotlivca a rodiny v modernej spoločnosti. S tým súvisel kolektivizmus, plánovanie, industrializácia a štandardizácia. Tieto témy uplatnil najmä pri navrhovaní bratislavských obytných súborov Unitas na Šancovej ulici a Novej doby na Vajnorskej. Weinwurm to všetko spísal v práci Kam vedie nová cesta? (1931) a súčasný divák sa pýta, kde súdruhovia a ich následníci urobili na tejto ceste chybu… (autorkou fotografie architektovho interiéru obytného domu je Olja Triaška Stefanovič).

 

 

Ľudovít Petránsky