Umenie máj 2017

 

 

Ty a ja

Bratislavská K. Gallery sa v máji zmení na výtvarný svet Ľuby Suchalovej Harichovej, ktorá predstavuje svoje knižné ilustrácie pre najmenších, ale aj najnovšiu tvorbu tapisérií a komorných obrazov, vytvorených originálnou slovenskou technológiou Arttex. Výstava má jednoduchý, ale veľmi kontaktný názov Ty a ja a celkom prirodzene mapuje lásku, jej podoby, zmeny a prekvapenia. Autorka však nezostáva len pri tom, ale skúma aj naliehavé spoločenské témy: vojna, diktátorstvo, dôsledky útlaku a ponižovania v spoločnosti. Ľuba Suchalová Harichová vždy prekvapí, poteší a vážne filozofické otázky prináša s humorom jej vlastným. Pri jej obrazoch a obrázkoch nikdy nie je nuda, už pri prvom vás vtiahne do svojho sveta a pustí až pri poslednom – ako po prečítaní dobrej knihy. Samozrejme, každá dobrá kniha sa dá prečítať aj viackrát… Publikujeme arttex autorky s názvom Prúdy.

 

 

Keď sa povie Manet

Čo si predstavíte pri mene Édouard Manet? Raňajky v tráve? Olympiu? Dobre, a čo ďalej? Slávne meno z encyklopédie svetového maliarstva, krstný otec impresionizmu (hoci sa tomuto označeniu bránil), realistický pozorovateľ života a ľudí par excellence, maliar – provokáter, ktorý konzervatívnych divákov dostával do vývrtky, maliar – revolucionár, ktorý sníval o spoločenskom uznaní a dočkal sa zhnitých vajec a pomarančov… Do Milána to nie je až tak ďaleko, navyše z Bratislavy tam lieta pravidelný spoj. A keď už budete na nákupoch, zastavte sa v Palazzo Reale vedľa slávneho Dómu, kde je až do 2. júla parádna Manetova expozícia. Pripravili ju v spolupráci so slávnou parížskou Musée d’Orsay a okrem Manetových majstrovských diel ponúka aj obrazy jeho nemenej hviezdnych kolegov: Renoir, Monet, Cézanne a, samozrejme, Berthe Morisot, ktorá bola Manetovou veľkou múzou. Nádherne sa to všetko dopĺňa, prepája a diváka unáša. Manet mal len 51 rokov, keď v roku 1883 odišiel do umeleckej večnosti, ale niektorí už vtedy zaznamenali, kto odišiel: „Podľa toho, aký hluk spôsobí človek, keď padne, dá sa presne zistiť, aké miesto zaberal, keď stál.“ (La Vie moderne). Na fotografii publikujeme Manetov obraz Pištec (1866), ktorý sa stal leitmotívom Manetovej výstavy v Miláne.

 

 

Záhrada snov

Mal fantáziu na niekoľko životov a môžeme byť len radi, že z nej niečo pre nás zanechal  v podobe grafických listov, ilustrácií či obrazov na dreve. Jeho diela možno čítať vždy nanovo, lebo sa v nich dá nájsť vždy čosi nové. Ako jeden z mála prekročil svojou tvorbou hranice Slovenska a stal sa známym a rešpektovaným umelcom aj v zahraničí. Vedel o význame svojho umenia a rád sa o ňom aj rozprával. Vedel, ako sa lieta nad krajinou všedného dňa, ale nikdy neuletel za hranicu vnútornej pokory. Ísť na jeho výstavu znamená zaspomínať si aj na vlastné detstvo, keď sme čítali rozprávky s jeho pôvabnými ilustráciami. Vidieť jeho výstavu je veľkolepou pastvou pre oči, ale aj pochopením labyrintov života. Áno, hovoríme o Albínovi Brunovskom (1935 – 1997), ktorý má v bratislavskej Galérii Nedbalka až do 25. júna výstavu Záhrada snov – možno ju vnímať aj ako nekonečné snívanie o realite života. Kurátorsky ju pripravil Ľubomír Podušel, ktorý je aj autorom sprievodnej publikácie k výstave. Kvalitný výber pochádza zo zbierkových fondov samotnej galérie, doplnený o niektoré diela z umelcovej pozostalosti a zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Publikujeme grafiku Albína Brunovského Dámu v klobúku IX. (Dulcinea).

 

 

Ľudovít  Petránsky