Varaždín

 

Malá Viedeň

Prvá zmienka o meste pochádza z roku 1181 (vtedy Garestin). O necelých 20 rokov neskôr Varaždín vyhlásili za slobodné kráľovské mesto – ako prvé na území Chorvátska. V roku 1767 sa dokonca na desať rokov stal hlavným mestom krajiny. Zničil ho vš ak veľký požiar a zatiaľ čo sa zdevastovaný spamätával zo škôd, všetky dôležité administratívne inštitúcie presťahovali do Záhrebu. Mesto sa však nielen obnovilo, ale začalo aj so stavbou nových kostolov, barokových a rokokových palácov, čím nadobudlo elegantný stredoeurópsky charakter. Odvtedy ho mnohí začali volať „Malá Viedeň“. V roku 1871 tu dokonca viedenská architektonická firma Fellner & Helmer postavila jedno zo svojich prvých divadiel (celkovo ich naprojektovali 40 v rámci celej Rakúsko-uhorskej monarchie, medzi nimi aj historickú budovu Slovenského národného divadla). Neskôr sa Varaždín preslávil aj vďaka Emmerichovi Kálmánovi. Jeho opereta Grófka Marica uzrela svetlo sveta vo februári 1924 a veľmi rýchlo sa hrala po celom svete, dokonca aj na Broadwayi. Jedna z piesní, Nás čaká Varaždín, sa stala okamžite hitom, ktorý dnes poznajú aj tí, ktorí nepatria k veľkým fanúšikom tohto hudobného žánru.

 

Zlet anjelov

Varaždín často nazývajú aj Mestom anjelov. Usmievavé postavičky s krídelkami nájdeme na barokových fasádach, poletujúce v štrbine medzi stenami domov, ale tiež vystavené v špeciálnom múzeu. Iniciátorom jeho vzniku je chorvátsky umelec Željko Prstec, ktorý sa tejto téme venuje takmer 30 rokov a za tento čas sa anjeli pre neho stali podobnou „značkou“ ako jabĺčka pre Cézanna či baleríny pre Degasa. Múzeum je povinnou zastávkou pre všetkých anjelských nadšencov od roku 2011. Obsahuje nielen Prstecove obrazy anjelov vznášajúcich sa v rôznych historických zákutiach mesta, ale aj zbierku najrozličnejších anjelských figúrok, ktoré sem prinášajú alebo posielajú ľudia z celého sveta. V priestoroch múzea, ako aj v priľahlom dvore, patrične ozdobenom postavičkami anjelov, sa konajú koncerty, prednášky, diskusné aj literárne večery.

 

Hodiny, zbrane a vejáre

Dominantu mesta tvorí goticko-renesančný hradný komplex Stari grad, ako sídlo feudálnej administratívy postavený medzi 14. a 19. storočím, vďaka čomu sa táto veľmi členitá pevnosť už sama o sebe stala architektonickým múzeom. Stojí v anglickom parku a obklopujú ho mohutné valy. Neskorší majitelia, grófi z rodu Erdödyovcov nechali niektoré časti hradu prestavať v barokovom štýle. V roku 1925 od nich túto stavbu odkúpilo mesto a vystavilo tu takmer tisíc objektov z depozitárov mestského múzea. V súčasnosti možno v hradných miestnostiach obdivovať pomerne početnú kolekciu historických hodín, ale aj nábytok z rôznych historických období, sklo, keramiku, obrazy, terče či iné dobové predmety. Zatiaľ čo si mužskí návštevníci nenechajú ujsť zbierku historických zbraní, ženské oko sa rado pokochá v módnej expozícii, ktorá mapuje históriu obliekania – nielen odevov, ale aj módnych doplnkov – vejárov, klobúkov, kabeliek či manikúr.

 

Varaždínske Toplice

Dokument kráľa Bela III., v ktorom sa po prvý raz zmieňuje Varaždín, prináša informáciu aj o neďalekých termálnych prameňoch. Ich účinky poznali už starí Rimania, miesto nazývali Aquae Iasae („vody Iasaiov“) podľa miestneho ilýrskeho kmeňa a hoci ho v 3. storočí n. l. zničili Góti, vzápätí ho obnovil cisár Konštantín Veľký, ktorého si tu dodnes veľmi považujú. V archeologickom komplexe týchto najstarších kúpeľov v Chorvátsku sa každý rok koná Aquafest. Mestečkom tiahne sprievod na čele s cisárom, organizujú sa gladiátorské hry a symbolicky sa otvárajú liečivé pramene. Teplota termálnej sírovej vody dosahuje až 58 °C. Archeológovia tu vykopali aj starý rímsky bazén (napĺňal sa vodou z prírodných zdrojov – na svete sú len dva takéto exempláre) i sochu bohyne múdrosti Minervy z 2. storočia. Podľa nej pomenovali tunajšie najväčšie sanatórium. Liečia sa tu hlavne poruchy chrbtice a neurologické ochorenia. Partnerským mestom sú Piešťany.

 

 

Zo severného Chorvátska

Ingrid Žalneva