Varšava

 

 

Najlepšie európske múzeum v roku 2016

Prestížne ocenenie, ktoré mnohí prirovnávajú k zlatým oscarovským soškám, získalo varšavské Múzeum histórie poľských Židov POLIN (pred 2. svetovou vojnou žila vo Varšave najväčšia židovská komunita na svete). Jednoduchá budova v minimalistickom štýle, navrhnutá fínskymi architektmi, stojí na mieste bývalého ghetta. Pripomína to aj prvý exponát, umiestnený hneď vedľa vchodu do múzea – mezuza – dôležitý symbol, ktorý si Židia dávajú na veraje, malá krabička ukrývajúca kúsok pergamenu s dvomi pasážami z Tóry. Táto mezuza bola vyrobená z tehly, ktorá sa našla v rozvalinách domu, čo kedysi stál na tomto mieste. Moderné, interaktívne múzeum otvorili v roku 2014. Jeho fasádu pokrývajú sklené dosky, na ktorých poľské a hebrejské písmená vytvárajú slovo Polin, čo má v hebrejčine dva významy: Poľsko a Tu sa usaď! Impozantne pôsobí vstupná hala. Jej zvlnené steny boli vytvorené torkretovaním (striekaním betónu) a ide o najväčšiu konštrukciu tohto typu v Európe. Niektorí ju prirovnávajú ku skalnej trhline, iní v tom vidia symbol rozostúpeného mora pri úteku Židov z Egypta či dokonca symbolické rozdelenie židovských dejín holokaustom. Multimediálne múzeum však nie je iba o holokauste, ale dokumentuje celú tisícročnú históriu Židov v Poľsku, od stredoveku až po súčasnosť. Najkrajším exponátom je zrekonštruovaný strop z drevenej synagógy v obci Gvizdec (dnes Ukrajina) z roku 1650.

 

 

Horúca čokoláda u Wedela 

Wedel, najstaršiu poľskú čokoládovú značku a prvú továreň na čokoládu, založil vo Varšave v roku 1851nemecký cukrár Karol Wedel. Neskôr vedenie rodinného podniku prevzal jeho syn Emil, ktorý všetky produkty označoval svojím podpisom E. Wedel, a tento podpis sa stal súčasťou loga firmy. Spoločnosť v súčasnosti vedie už piata generácia Wedelovcov. V centre Varšavy si možno na vynikajúcej horúcej čokoláde pochutnať v malej štýlovej kaviarničke a v ponuke nájdete bielu, mliečnu i horkomliečnu čokoládu, ako aj rôzne iné kombinácie. A nechýba ani známa poľská špecialita – bonbónierky „Vtáčie mliečko“. V sklených vitrínach zaujme aj bohatý sortiment ručne vyrábaných praliniek. Najznámejšou špecialitou je však okrúhly oplátkový keksík prekladaný orieškovým krémom, zaliaty Wedel čokoládou, ručne upravenou do ozdobného ornamentu.

 

 

 Varšavská Syrenka

Dôležitý symbol mesta, ktorý však nemá nič spoločné so syrom. Obyvatelia Varšavy tak nazývajú svoju ochrankyňu – morskú pannu s mečom a štítom. Okolo tejto záhadnej bytosti existuje celý rad legiend. Jedna z najobľúbenejších rozpráva, ako morská panna plávala od Baltského mora po rieke Visla, až sa ocitla na mieste dnešného starého mesta, ktoré sa jej tak zapáčilo, že sa tam rozhodla zostať. Rybári však čoskoro zistili, že sa dejú čudné veci – ako by niekto vo Visle víril vlny, zamotával im siete a vypúšťal z nich ryby späť na slobodu. Keď potom uvideli morskú pannu, boli jej krásou a spevom takí očarení, že sa nezmohli na žiaden odpor. Dopočul sa o tom istý obchodník a hneď začal v duchu rátať, koľko bohatstva by mu prinieslo vodenie tejto krásnej bytosti po jarmokoch. A tak morskú pannu chytil a zavrel do chatrče bez vody. Jej plač však počul syn istého rybára, a ten ju s priateľmi vyslobodil z potupného zajatia. Ona im zato sľúbila, že bude vždy pomáhať a ochraňovať celé mesto a jeho obyvateľov. Dnes tento obľúbený symbol nájdete všade: na fasádach domov, bránach, vývesných štítoch, fontánach, tričkách, v obchodoch so suvenírmi, ba aj na logách taxi služby, mestskej polície a rôznych ďalších inštitúcií.

 

 

Slzy mora

Pri prechádzke úzkymi uličkami v Starom meste si prídu na svoje milovníci skamenenej živice, jantáru (jeho poľský názov bursztyn pochádza z nemeckého Bernstein). Jantár fascinoval ľudí už od pradávna a dávali mu rôzne poetické mená: dar slnka, slzy mora, slzy nýmf… Cez územie Poľska viedla starodávna Jantárová cesta, pričom ešte i dnes náleziská kvalitného jantáru na dne a na brehoch Baltského mora patria k najväčším na svete. Poľskí šperkári jantár najčastejšie kombinujú so striebrom. Vyrábajú z neho náušnice, náhrdelníky, brošne, náramky, ale aj iné ozdobné či luxusné predmety. Tento mnohotvárny materiál sa dobre reže, vŕta i leští. Jeho farba závisí od toho, v akej časti stromu živica vznikla a akú cestu vykonala pri stekaní po stromovej kôre. Preto môže mať rôzne odtiene žltej, oranžovej, zelenej alebo hnedej farby, ale môže byť aj biely, úplne priehľadný, polopriehľadný i zakalený. V minulosti sa mu pripisovali božské vlastnosti a rôzne magické účinky.

 

 

Z hlavného mesta Poľska

Ingrid Žalneva