Vesterály

 

Ostrovy za polárnym kruhom

Nie sú až také známe a turisticky preplnené a ko susedné L ofoty, p reto pri návšteve Vesterálskych ostrovov môžete nadobudnúť dojem trochu ospalej krajiny, kde sa toho veľa nedeje. Vesterály sa skladajú z piatich hlavných ostrovov a z množstva ďalších, prevažne však neobývaných. Čo do hustoty obyvateľov štatistici udávajú v priemere 14 Vesterálčanov na 1 km2, o životný priestor v tejto časti Nórska teda naozaj niet núdze. Aj keby sa zdalo, že stovky kilometrov za severným polárnym kruhom sa rozprestiera nehostinná krajina ľadu a snehu, nie je tomu tak. V lete vesterálske kopce hýria zeleňou a turistické chodníčky vinúce sa do kopcov lemujú rozkvitnuté žlté iskerníky a trochu južnejšie aj pestrofarebné lupiny. Klímu v pobrežných oblastiach ovplyvňuje Golfský prúd, takže na Lofotoch a Vesteráloch sú teploty miernejšie (v lete 12 – 15 °C, v zime cca mínus 5 °C) ako vo vnútrozemí severného Nórska, kde môžu klesnúť aj pod mínus 30 °C. Turisti na Vesterály prichádzajú predovšetkým kvôli prírode, lebo tamojšie hory (na rozdiel od lofotských štítov, ktoré strmo stúpajú akoby priamo z mora) sú ideálne na viac či menej náročné pešie túry. Kamkoľvek vyšliapete, stačí aj na neveľký kopec, vašu námahu odmenia úchvatné výhľady na okolitú krajinu s členitým pobrežím a množstvom ostrovčekov roztratených v chladnom Nórskom mori, ktorého teplota sa ani v lete nevyšplhá nad 10°C.

 

Andenes na konci sveta

Andenes, chladné, veterné mestečko na severe Vesterálov, patrilo začiatkom 19. storočia k najväčším rybárskym prístavom v Nórsku. Dnes vyzerá, akoby v ňom zastal čas, avšak iba pokiaľ vás hlavná ulica Storgata nezavedie k rušnej budove prístaviska. Odtiaľ sa denne stovky turistov vydávajú na viachodinovú plavbu, najväčšiu atrakciu Vesterálov – veľrybie safari. Výlet to nie je vôbec lacný (cca 100 eur), jeho organizátori však sľubujú až 96 % úspešnosť a vrátenie peňazí, ak by sa náhodou stalo, že si v čase vašej plavby veľryby urobili akurát voľný deň. Takmer stopercentnú istotu, že sa vám podarí zazrieť chrbát kosatky či obrovskú trojuholníkovú plutvu vorvaňa tuponosého, garantuje tamojšie ideálne prostredie: more zvlášť bohaté na potravu a podmorský kaňon s hlbokou vodou relatívne blízko pri brehu (asi 15 km). Navyše morskí rangeri sledujú výskyt veľrýb z majáku špeciálnym ďalekohľadom a počas plavby využívajú hydrofón – ním dokážu zachytiť sonarové vlny, ktorými tieto obdivuhodné tvory komunikujú. K veľrybiemu safari parí aj Whale Centre, kde sprievodca vysvetlí evolúciu veľrýb, popíše, ako tieto cicavce vyzerali, keď ešte mali nohy a chodili po súši, zoznámi vás s ich grandióznymi rozmermi (vráskavec obrovský je bezkonkurenčne najväčší živočích, aký kedy na Zemi žil – nepredbehli ho ani najväčšie dinosaury) a upozorní, že podmorský svet je mimoriadne hlučné miesto pre život… Viete, že veľryby vydávajú hluk o výške až 245 decibelov? Pre porovnanie: priemerná hladina hluku na dobre rozbehnutom rockovom koncerte dosahuje cca 130 decibelov. Pri hluku intenzity 170 decibelov už ľuďom praskajú ušné bubienky.

 

Nenadávajte im Laponci

Saamovia – prastará etnická skupina žije v Laponsku (oblasť severnej Škandinávie a časť Ruska), ale označenie Laponci nemajú radi. Ich ušiam totiž znie skoro ako nadávka, Laponec = „handrár“ (od koreňa slova „lapen“, handra), touto nadávkou boli totiž Saamovia častovaní hlavne v minulosti, keď ich rôzne represívne opatrenia nútili splynúť s nórskym obyvateľstvom, vzdať sa svojej kultúry, zvykov i jazyka. Saamovia boli nomádi, ktorí sa počas roka presúvali za sobmi, hlavným zdrojom ich obživy. Dnes žije v Nórsku približne 45.000 Saamov, teda skoro polovica celého etnika, pričom asi tritisíc saamskych rodín sa stále venuje chovu sobov. O živote ťažko skúšaných Saamov sa viac dozviete od pani Laily Inga, ktorá spolu s manželom na Vesteráloch vybudovala malý skanzen saamskej kultúry. Tu môžete navštíviť typické saamské obydlie lavvus, ba aj nakŕmiť soby, ktoré sa tu pasú kvôli turistom. Otázky na tému saamskeho života kedysi a dnes sú vítané, len sa Ingy nespýtajte, koľko sobov vlastní. V kultúre Saamov je to výsostne nezdvorilá otázka podobná tej, akoby ste sa doma známeho spýtali, koľko má v banke uložených peňazí.

 

 

Zo severného Nórska

Simonetta Zalová