Viedeň

 

V záplave ruží

Viedeň sa každý rok zaraďuje medzi top mestá s najlepšou kvalitou života. K dôležitým ukazovateľom patrí aj množstvo parkov, záhrad a iných prírodných plôch v meste. Túto prednosť si mnohí obyvatelia ešte výraznejšie uvedomili počas nedávnych mesiacov, keď rakúska vláda vyzývala k obmedzenému pohybu. Jedným z najobľúbenejších zelených spotov je Volksgarten (Ľudová záhrada), prvý verejný park vo Viedni, otvorený pre verejnosť 1.marca 1823. Dnes tu rastie vyše 3.000 kríkov a viac ako 200 druhov ruží. Okrem štítkov s ich názvami, rokom vyšľachtenia a botanickým popisom figurujú pri viacerých aj tabuľky s rôznymi zamilovanými, veselými či nostalgickými odkazmi. Za 300 eur totiž možno prevziať patronát nad niektorým z ružových kríkov na päť rokov. V strede parku upúta pozornosť neoklasicistický Théseov chrám, ktorý slúži na vystavovanie moderných umeleckých inštalácií.

 

Fiakrista nie je obyčajný kočiš

Biela košeľa, vestička a na hlave klobúk pinč, ktorému tu hovoria „Melone“, to je typické oblečenie viedenských fiakristov. Nalakované kočiare ťahané dvomi koňmi patria neodmysliteľne k rakúskej metropole. Toto povolanie tu má dlhú tradíciu. Kedysi bolo najdôležitejšie, aby fiakrista bol delikátny a vedel mlčať, veď nezriedka viezol niekoho na tajnú schôdzku. Dnes musia záujemcovia nielen dobre ovládať kone, ale tiež úspešne zvládnuť skúšku na získanie „vodičského“ preukazu. Aj kone sa špeciálne cvičia, a to 6 až 12 mesiacov. Vo Viedni pôsobí 21 prevádzkovateľov, koče sú opatrené dvomi tabuľkami s číslami – jedno je poradové a druhé miestenka, nakoľko v meste je počas dňa povolených maximálne 60 fiakrov a musia stáť len na vyhradených miestach. Ak teplota dosiahne 35 °C, kone sa musia vrátiť do stajne. Služby fiakristov využívajú hlavne turisti, v období pandémie sa však vo fiakroch s radosťou vyvážali domáci obyvatelia, ktorým sa ponúkla aj návšteva stajní, kde sa mohli bližšie oboznámiť s podmienkami, v ktorých kone žijú a pracujú, a konfrontovať ich s názormi ochrancov zvierat.

 

Exponáty z dnešnej doby

Mestské múzeum Viedne (Wien Museum) na známom námestí Karslplatz by ste dnes hľadali márne. Z budovy ostali len obrysy, v júli 2020 sa totiž za finančnej podpory mesta začalo s rozsiahlou rekonštrukciou. Budúca moderná stavba s vyhliadkovou terasou by mala poskytovať takmer dvojnásobok výstavnej plochy, pričom znovuotvorenie je naplánované na jeseň 2023. Ale aj inak myslí táto inštitúcia dopredu. Už počas prvých mesiacov pandémie vyzvala obyvateľov hlavného mesta, aby mailom zasielali fotografie predmetov, ktoré symbolizujú túto dobu alebo vypovedajú o spôsobe trávenia času počas pandémie. Múzeum tak chce zdokumentovať toto obdobie pre budúce generácie a získaný materiál hodlá použiť v budúcnosti na špeciálnu výstavu.

 

Vzácne riadiky

Ani viedenské múzeá to v uplynulom roku nemali ľahké. Ich brány sa podľa aktuálnej epidemiologickej situácie striedavo zatvárali a otvárali. Od 4. mája sú opäť otvorené a dúfajú, že sa výraznejšie zvýši aj návštevnosť. V priestoroch Hofburgu existuje viacero múzeí, medzi nimi aj Silberkammer, kde sa uchovávajú riady, ktoré sa v minulosti používali pri nejednej slávnostnej tabuli. Nádherné taniere, teriny, misy či iné nádoby vyrobené v slávnych porcelánkach vo Viedni, Meissene alebo Se`vres potešia oko nielen milovníkov starého porcelánu. Na rakúskom dvore však hostia dlho jedávali zo strieborných a zlatých tanierov, porcelán sa používal len na polievky a dezerty. V múzeu preto veľkú časť zaberajú rôzne sady strieborných riadov, pričom najväčšiu pýchu predstavuje Grand Vermeil vyrobený francúzskymi zlatníkmi z pozláteného striebra. Až v priebehu 19. storočia sa porcelán začal používať aj na servírovanie iných chodov. K najkrajším exemplárom patria dve sady dezertných tanierov s maľovanými kvetmi. Podľa tradície sa musel každý Habsburg vyučiť remeslu. Kvetinové taniere vyrobila viedenská porcelánka na počesť cisára Františka, ktorý bol vyučeným záhradníkom.

 

 

z metropoly Rakúska

Ingrid Žalneva