Volajte ma Caitlyn

 

Keď v roku 1976 Bruce Jenner bežal s napnutými svalmi v modrých ultra šortkách cez olympijský štadión, davy šaleli. Mladý atlét mal všetko: dokonalé telo, ešte dokonalejšiu manželku, davy fanúšikov a s čerstvou zlatou medailou okolo krku najmä skvelo nakopnutú športovú kariéru. Strih do 21. storočia. Upravená brunetka s dlhými nohami, ktoré právom vyvolávajú číru závisť, sleduje desiatky rokov staré fotografie, jej úsmev je však kostrbatý, akoby spomienky mali efekt nášľapnej míny. Na záberoch spoznáva muža, ktorým kedysi bola, v tele, ktoré nikdy nechcela. Ale to je už minulosť, uvedomí si, keď si v upokojujúcom geste uhladí saténovú róbu z dielne Zaca Posena, ktorú už viac nemusí skrývať.

 

„Strach treba uchopiť, prebrať nad ním kontrolu,“ ozýva sa konferenčnou sálou v hoteli Marriott v Orlande. Píšu sa 90. roky a početné publikum žerie každé slovo, ktoré „najlepší atlét sveta“, ako hlásajú americké médiá ešte dlho po olympiáde, vypustí z úst. Motivačnú reč s názvom Srdcom šampión by Bruce Jenner vedel zopakovať aj pospiatky – aktuálne ju prednáša šesťkrát do týždňa, mesto po meste, jeden štát za druhým. Je to príbeh ako z amerického sna. Bruce, chlapec odnikiaľ, syn arboristu, ktorý sa oženil so školskou láskou a strávil polovicu života tvrdým tréningom, aby sa zo dňa na deň stal národným hrdinom. Príbeh však robí príbehom dobrá zápletka a jeho život ich má viac než dosť. „Zo zlyhaní sa treba spamätať, ísť ďalej a život bude dobrý,“ kŕmi publikum ďalšími vzorovými vetami, ktoré doznievajú v búrlivom potlesku. Čo na tom, že mu v hlave ako pokazený pútač bliká: kravina, kravina, kravina… Ďalší herecký výkon hodný Oscara. Absolvuje pár potľapkaní po pleci, niekoľko spoločných fotiek a o pár minút sa vytráca do hotelovej izby, kde na dvere nedočkavo zavesí ceduľku „Nerušiť“. Najlepšia časť turné sa môže konečne začať. Z kufra vyberie čierne šaty so špagetovými ramienkami, ktoré si „požičal“ od manželky, aj umelé prsia, vhodne vypĺňajúce dekolt. Po takmer hodine čarovania s make-upom a špeciálnym lepidlom na vylepšenie kontúr tváre zíde do večernej hotelovej lobby – aspoň na pár minút, hlavne, aby ho nik nespoznal…

 

 

Príroda urobila chybu

Bruce Jenner prišiel na svet 28. októbra 1949 v Mount Kisco, štát New York, do časov, kedy sa v USA homosexualita vnímala ako perverzita a kedy sa verilo, že pri silnej vnútornej túžbe sa z nej dá vyliečiť. Jeho rodičia predstavovali ukážkový príklad lásky na prvý pohľad, ktorá trvá až do smrti. Otec William, skvelý športovec a bývalý vojak, sa do útlej 16-ročnej Esther, dievčaťa z farmárskeho Ohia, zaľúbil na klzisku. Zobrali sa po šiestich mesiacoch známosti a pustili sa do budovania rodiny. Bruce sa narodil ako druhé zo štyroch detí, len dva roky po sestre Pam, ktorá bola jeho vzorom. Učitelia ho považovali za hlúpeho a lenivého, dyslexia bola v tom čase len zvláštne slovo v slovníku. Nebola to však jediná nediagnostikovaná porucha, s ktorou vyrastal. Školáka nesmierne lákala skriňa na druhom poschodí ich neveľkého domu s maminými šatami. Keď rodina nebola doma, vytiahol módny kúsok, zladil k nemu sestrine topánky a okolo hlavy si omotal šál, ktorý simuloval dlhé vlasy. Desaťročný chlapec sa opatrne prešiel po ulici a potom sa náhlil všetko včas upratať. Nerozumel tomu, čo robí, možno to bola len snaha podobať sa dokonalej sestre, nevinná detská hra. Vedel však, že to musí zostať tajomstvom.

 

 

Bež, Bruce, bež

V piatej triede sa na škole konajú preteky v šprinte. Keď tréner zastaví stopky, uznanlivo pozrie na Brucea – jeho výkon je najlepší na celej škole. Prvý pocit úspechu chutí skvelo, má príležitosť ukázať, že nie je ten nemožný chlapec, ktorý musel opakovať ročník. Ba čo viac, má príležitosť zbaviť sa „tej veci so šatami“. Čo už môže byť mužnejšie ako úspech v športe? Začne sa preto intenzívne venovať americkému futbalu, neskôr aj basketbalu, obzvlášť ho baví skok o žrdi, a tak mu otec na záhrade postaví malé ihrisko, kde po škole pravidelne trénuje. Rodina takmer všetky víkendy trávi spolu, otec preto neustále vymýšľa nové aktivity – zakrátko už kupuje čln a vodné lyže. Bruce naberá svaly a exceluje takmer vo všetkom, do čoho sa pustí. Čiastočne vďaka slovám otca, ktoré tak často opakuje – za človeka hovoria činy, nie slová, tak sa predveď, synak. A syn sa predvedie. Vyhrá súťaž stredných škôl v skoku o žrdi, je najlepší v celom Connecticute, vzápätí získa športové štipendium na Graceland College v Iowe.

Po zranení kolena ho tréner nahovoril, aby z futbalu presedlal na atletiku. Oplatilo sa. V apríli 1971 vyhral desaťboj v Kansas Relays a priamo sa kvalifikoval na olympiádu v Mníchove, kde v roku 1972 skončil desiaty. Pôsobivý výkon, za ktorým nasledoval ešte tvrdší režim, osemhodinový tréning v pote tváre každý deň, či je piatok alebo sviatok. Na škole okolo neho krúžia spolužiačky, vysoký, svalnatý Bruce s hnedou šticou, ktorá mu padá do očí, zapadá do aktuálneho ideálu krásy na štýl Pink Floyd. Keď si ráznym myknutím hlavy odhŕňa pramene z čela, alebo si utiera spotenú tvár do uteráka, dievčatá na tribúne idú do kolien. On nejaví veľký záujem, no tiež nechce vzbudiť priveľa otáznikov. Obzvlášť sa mu pozdáva blonďavá Chrystie Scott, dcéra duchovného na Gracelande. Túžba prezliekať sa nevymizla, pri tréningoch však na ňu nie je čas a na internátoch ani bezpečné miesto. „V tejto fáze stále verím, že je to niečo, čo jedného dňa len tak zmizne,“ priznal Bruce vo svojej autobiografii.

S Chrystie prežívali príjemné časy, školský románik čoskoro prerástol do veľkej lásky. Mladý pár mal krátko po dvadsiatke, keď sa rozhodli pre sobáš. Ona pracovala ako letuška, on zatiaľ trénoval na olympiádu v Montreale. Bezstarostné dni novomanželov narušil nepríjemný incident. Necelý rok po svadbe Chrystie skladala opratú bielizeň, keď si zrazu na svojej podprsenke všimla gumový pásik na predĺženie obvodu. Zaskočená sa spýtala manžela, čo to je. Bruce neprichádza na žiadnu pohotovú a uveriteľnú lož, a tak vyjde s pravdou von. Chrystie pozerá s otvorenými ústami, keď jej manžel vysvetľuje, že si občas skúša jej šaty. Šok však strieda silná empatia, najmä keď dodá, že je to len taká fáza, fantázia, ktorou občas prechádzajú všetci muži. Cudná Chrystie nemá priveľa skúseností s tým, čo robí väčšina mužov, a tak ju toto vysvetlenie upokojí. Okrem toho, teraz nie je čas na rozptýlenie, olympiáda je za rohom. Predposledný júlový deň v roku 1976 nastupuje 26-ročný atlét na trať. Američanom sa na olympiáde vôbec nedarí, v čase vrcholiacej studenej vojny panuje značne napätá atmosféra so Sovietmi aj východnými Nemcami. Bruceovým najväčším súperom je legendárny sovietsky šampión Nikolaj Avilov, jeho čas 11,23 sekúnd je však horší, ako na olympiáde v Mníchove. Rad je na Bruceovi, ktorý postupne zbiera body v jednotlivých disciplínach, zostáva už len posledná. Stometrovú trať prekonáva ako gazela v safari, stopky oznámia víťazný čas 10,94 sekúnd!!! Je to nový svetový rekord a zaručená zlatá medaila pre Brucea Jennera! Zrodil sa šampión! Zachránil česť USA na olympiáde, prekonal sám seba!

 

 

Zlatý chlapec

Médiá sa pretekajú v titulkoch: „najväčší americký hrdina“, „zlatý chlapec“, „hollywoodsky krásavec“. Kus koláča sa ujde aj Chrystie, ktorá mu verne stála po boku, spolu sú miláčikmi Ameriky, podľa Washington Post dokonca „pár, na ktorý krajina nikdy nezabudne“, sú mladí, krásni a úspešní. Keď Bruce na druhé ráno stojí nahý pred zrkadlom, len s medailou okolo krku, v odraze nevidí to, čo ostatní. Neskôr vo svojej autobiografii spomína: „Všetko sa zmenilo, nezmenilo sa však nič. Necítim sa inak. Vidím, čo som videl vždy, výraznejšie či menej – vidím človeka, ktorý popri tvrdej snahe vymazať to, kým je, nedosiahol nič. Čo sa stane teraz, keď sa veľké olympijské rozptýlenie skončilo? Nájdem si inú zábavu, kde sa vybúrim? Moja žena si po štyroch rokoch manželstva myslí, že ma pozná. Nepozná ma vôbec. Tie titulky sú skvelé, až na to, že vo mne žije žena.“

Bol príliš dokonalý na to, aby ho kamera nechala na pokoji. Krátko po olympiáde podpísal zmluvu s televíziou ABC na moderovanie show Wide World of Sports. Prichádzali aj ponuky do filmov, dokonca ho pozvali na casting na Supermana, hlavná rola sa však nakoniec ušla Christopherovi Reeveovi. Zároveň cestoval po Amerike so svojou vyšperkovanou motivačnou rečou. Nik netušil, že kým rozprával o ceste za olympijským snom, mal na sebe podprsenku a dámske nohavičky. Z pódia odchádzal zväčša so skvele skrývanou frustráciou. „Môj príbeh je viac, ako tých 48 hodín na štadióne, o ktorých dokola rozprávam. Svoj skutočný príbeh však povedať nemôžem.“

V roku 1978 sa do rodiny Jennerovcov hlási prvý potomok, syn Burt. Vzťah manželov však už dávno nie je tým, čím býval. Bruce trávi veľa času na cestách a keď sa jedného dňa vráti, nájde prázdny byt. S Chrystie žijú pár mesiacov oddelene a hoci sa manželstvo obaja snažia zachrániť, po krátkom súžití sa opäť rozchádzajú. Tentokrát je na stole už rozvod a vtedy sa Bruce dozvedá, že Chrystie opäť otehotnela. Navrhol jej potrat, vzápätí vzal svoje neopatrné slová späť – do osudu dcéry, ktorá neskôr dostane meno Cassandra, už nemá právo zasahovať.

 

 

Druhá láska

Svoju druhú manželku Lindu Thompson, speváčku a skladateľku piesní, ktorá predtým randila s Elvisom Presleym (neskôr sa stala spoluautorkou hitu I have nothing, ktorý spievala Whitney Houston vo filme Osobný strážca), spoznal v sídle Playboya, kam pravidelne dostával pozvánky na tenisové turnaje. Stretávali sa len čosi vyše pol roka, keď mu Linda oznámila, že je tehotná. Onedlho obaja sedeli za svadobným stolom na Havajských ostrovoch. Ani druhá manželka nič netušila o jeho „záležitosti“. Bruce túžil po rodine, zázemí a „normálnom“ živote. O svojej heterosexualite nepochyboval, vždy ho priťahovali len ženy, vedel však, že keby o svojich problémoch s rodovou identitou prehovoril, žiadna by si ho nikdy nevzala…

V 80. rokoch sa z neho stal celkom úspešný automobilový pretekár, v sérii IMSA Camel GT dokonca niekoľkokrát vyhral, športové ambície však už nemal. Neskôr prešiel z televízie ABC do NBC, čítanie z telepromptera mu však kvôli dyslexii robilo ťažkosti. Zahral si aj pár menších epizód vo filmoch, za športovú televíznu snímku Grambling´s White Tiger (1981), nakrútenú podľa skutočného príbehu, si odniesol slušné recenzie, no zvyšné pokusy o herectvo už nestáli za zmienku. Sám priznal, že dodnes nevie, či kariérny neúspech viedol k tomu, že hlas ženy v jeho vnútri sa ozýval čoraz nástojčivejšie, alebo naopak, tento hlas spôsobil, že jeho úspech šiel dolu vodou. Tak či onak, stanica NBC sa s ním rozhodla zmluvu viac neobnoviť.

Jenner zažíval krízu – neschopný postarať sa o svoje štyri deti (s Lindou mal v krátkom čase dvoch synov Brandona a Brodyho), s televíznou kariérou, ktorá začínala byť na posmech, s rozpadajúcim sa manželstvom a s čoraz väčšími pohnútkami byť ženou každý deň. Jeho náladovosť bola neznesiteľná, rozhodol sa preto pred Lindou vyjsť s kožou na trh. Samozrejme, zostala v šoku, po prvotnom odmietaní však súhlasila s manželskou terapiou, aby lepšie pochopila, čo sa vlastne deje. Píšu sa 80. roky a o transsexualizme či rodovej dysfórii (názov, ktorý sa dnes preferuje v USA), sa veľa nehovorí a ešte ani veľmi nešepká. Psychologička Linde vysvetlí, že rodový nesúlad nie je niečo, čo len tak zmizne. Je to záležitosť na celý život – môže to buď akceptovať, alebo zo vzťahu odísť. Linda manžela miluje, no táto správa je pre ňu ako facka. Bruce je frustrovaný, nie preto, že by Lindu nemiloval, nemiluje sám seba. Hľadajú vzájomné porozumenie, snažia sa o vzťah bojovať, každý svojím spôsobom. Jedného večera Bruce pozve manželku do New Yorku, kde práve prednáša. Tento záujem ju poteší, sadne do prvého lietadla a plná nádeje zaklope na dvere hotelovej izby – možno sa predsa DÁ niečo urobiť. Dvere jej otvorí manžel v parochni, koktailkách, lodičkách a s vycibreným make-upom. Že toto „milé prekvapenie“ nebol až taký dobrý nápad, si Bruce uvedomí v okamihu, keď zbadá výraz na Lindinej tvári. Zranil ju najviac, ako sa len dalo. Vzápätí sa snaží všetko vysvetliť, nie je však už čo. Manželstvo sa po štyroch rokoch definitívne skončilo a on zostal nielen sám, ale ako priznal, aj riadne osamelý.

 

 

Zuzana Zimmermannová

foto Isifa

 

Celý článok si prečítate v júnovom čísle MIAU (2018)