Všetky cesty vedú do Berlína

 

Nemecká metropola so svojou pohnutou históriou ponúka nevyčerpateľný zdroj inšpirácie. Príbehy tradičné, so skutočnými postavami, ale aj úplne z iného sveta. Spoznajte najlepšie berlínske seriály.

 

Babylon Berlín

 

O čom je seriál: Berlínske podsvetie v zlatých 20. rokoch 20. storočia.

Vznik, počet sezón: Rok 2017, dve sezóny (každá má 8 častí).

 

Berlínsky duch doby

Vitajte v Babylone! V tomto najskazenejšom meste, kde sa šampanské pije od smädu, biely prášok na energiu bezsenných nocí nikto neskrýva a ženy bezostyšne odkrývajú svoje prednosti. Mesto lemujú plagáty nehanebne hlásajúce, v akých podnikoch nájdete nahé ženy, a ak mužské túžby stelesňuje muž, aj to sa dá zariadiť… Vitajte v Berlíne, v dobe zlatých 20. rokov, Goldene Zwanziger, ako hovoria Nemci, Američania majú výraz The Roaring (burácajúce, prehýrené) Twenties a poniektorí zasa prisahajú, že najlepšie to znie po francúzsky „Les Années Folles“ (Bláznivé roky). Historici vysvetľujú, že v skutočnosti neboli celé 20. roky až také zlaté či bláznivé. Ak by sme mali ohraničiť, v ktorých časoch žili ľudia bezstarostne a bez obáv si šli zatancovať swing a vypočuť jazz, tak šlo o roky 1924 – 29. Práve skončila inflácia (nakupovať sa chodilo s vrecami plných bankoviek) a o krachu na newyorskej burze sa nikomu ani neprisnilo. Berlín v roku 1929 má za sebou extrémnu zimu, v meste je na dôvažok nedostatok uhlia. Počet obyvateľov od skončenia svetovej vojny vzrástol dvojnásobne a hoci v meste vyrástol dostatok bytov, ktoré disponujú tečúcou vodou a splachovacími toaletami, zívajú prázdnotou. Sú príliš drahé, a tak sa ľudia tlačia v malých bytoch v zadných domoch, zvyčajne len s jednou izbou, ktorá je kuchyňou i spálňou pre viacero ľudí. Berlín je červeným mestom, mestom robotníkov, ktorí volia sociálnych demokratov a komunistov. Prvého mája sa chystajú veľké demonštrácie, hoci v Berlíne ich ako v jedinom nemeckom meste zakázali. To je denná tvár mesta, tá nočná je omnoho trblietavejšia a lákavejšia. Berlínske noci sú oslobodzujúce, šialené, nablýskané, pestrofarebné, ohromujúce, všetko je dovolené, áno, úplne všetko – láska, alkohol, narkotiká, nehanebné tance… Berlín je tým najúžasnejším miestom na tomto úžasnom svete, stačí zavrieť oči a nechať sa unášať jeho pompéznosťou, bezstarostnosťou… a desivosťou. Ale to ľudia zistia až neskôr.

 

Seriálový Berlín

Gereon a Charlotte už poznajú pravú tvár Berlína, on je policajný komisár, pracujúci na mravnostnom oddelení policajného prezídia a ona… Nuž, ona je oficiálne cez deň príležitostná stenografka na policajnom prezídiu, avšak v noci sa mení na ženskú šelmu, pripravenú splniť najzvrhlejšie mužské túžby. Gereon prišiel do Berlína z rodného Kolína, aby pomohol rozbiť sieť berlínskeho porno priemyslu, ale jeho najbližší kolega Bruno tuší, že to nie je tak celkom pravda. Že je v tom niečo viac, že Gereon skrýva nejaké tajomstvo. V Berlíne má asi každý nejaké tajomstvo, každý je súčasťou niečoho a každý niečo chystá. Berlín je v tom čase novodobým Babylonom. V podzemných priestoroch sa pohybujú utečenci zo sovietskeho Ruska, bojujúci z nemeckého exilu proti Stalinovi. Z Ruska do Berlína utiekla aj záhadná šľachtičná, ktorá má tiež svoje tajomstvá. Potom sú tu robotníci, je ich stále viac a viac… a stávajú sa z nich presvedčení komunisti. Najväčší problém pre mesto, ale aj pre mladú nemeckú republiku, však predstavujú monarchisti. Starí dedkovia, ktorí snívajú o návrate cisárstva a sú preň ochotní aj zabíjať, presne tak ako Gereonov kolega Bruno. A Gereon? Ten chce byť predovšetkým so ženou svojho života – manželkou svojho nezvestného brata.

Najdrahší nemecký televízny projekt, najdrahší neanglický televízny seriál, režisérska hviezda Tom Tykwer… headliny uvádzajúce Babylon Berlin boli veľkolepé. Peniaze nemusia byť vždy zárukou kvality, no v tomto prípade 40 miliónov eur nevyletelo hore komínom. Seriál je, ako sa zhoduje väčšina kritikov, dokonalý. Predlohou mu bol román Mokrá ryba od nemeckého spisovateľa Volkera Kutschera. Šlo o jeho prelomový román (v poradí štvrtý) a po uvedení seriálu záujem o knihu výrazne stúpol. Scenáristi mali pri písaní voľnú ruku, a tak do seriálu vniesli viaceré divácky atraktívne prvky. Gereona v knihe nemátajú spomienky na hrôzy svetovej vojny, kým v seriáli trpí výraznou posttraumatickou poruchou, ktorú sa snaží mať pod kontrolou pomocou morfia. Hlavná ženská postava Charlotte prešla najväčšou premenou. V knihe je dcérou z malomeštiackej rodiny, ktorá si ako stenografka privyrába na štúdium práva, v seriáli ale musí nasýtiť svoju rodinu. Chorá matka, dedo, sestry i lenivý švagor sa tlačia v zadných izbách, a tak Charlotte predáva svoje telo. Každý večer prichádza do klubu Moka Efti, miluje divoký swing, miluje banánový tanec. Kvôli tancu tu však nie je, zvyčajne sa vždy nájde nejaký (zväčša nechutný) chlap, ktorý o ňu prejaví záujem. Prepletú sa chodbami plnými polonahých tiel, nájdu si kútik alebo voľnú izbu, Charlotte si pripne okolo krku kožený obojok a potom už len sfúkne sviečku… Dosiaľ bolo odvysielaných 16 častí a keďže sa seriál na jeseň 2017 stretol s obrovským úspechom, v strižni sa už nachádzajú diely tretej a štvrtej série vychádzajúce z ďalšej Kutscherovej knihy Tichý zabijak.

 

 

Dva svety

 

O čom je seriál: Špionážne sci-fi o existencii paralelného sveta, v ktorom má každý svoje druhé ja.

Vznik, počet sezón: Rok 2017, dve série (každá má 10 častí).

 

Berlínsky duch doby

Berlín – rozdelené mesto. Mesto, ktorého ulice pretína hranica. Ohyzdný múr, ktorý od seba oddelil nielen štvrte mesta, ale najmä rodiny, priateľov… Nešťastnú kapitolu mesta Berlín pozná každý, ale čo ak tá hranica ešte stále existuje? Čo ak je Berlín ešte stále rozdeleným mestom? Za všetko sú zodpovední východonemeckí vedci. Bádali, experimentovali, ale v roku 1987 sa im ich experiment akosi nevydaril. Nastal veľký tresk a oni vytvorili nový svet, presnejšie – zdupľovali ten starý, vrátane všetkých ľudí. V tom druhom svete má teda každý svoje druhé JA, ktoré vyzerá úplne totožne, má rovnaké materské znamienka, dokonca sa zamilúva do tej istej osoby a aj svoje deti pomenúva rovnako. Prechod do druhého sveta sa nachádza v podzemných priestoroch výskumného ústavu, vedec Yanek je prvý, kto sa tejto skutočnosti postaví a ocitne sa tvárou v tvár svojmu druhému JA. Yanek je v kontakte aj s demokratickým západom, chcú jemu a jeho rodine pomôcť pri emigrácii, ale paralelný svet? Tak to je niečo zaujímavejšie a vzrušujúcejšie ako emigrácia do západného Nemecka. Yanekovci si vymenia roly, každý objavuje ten druhý Berlín, a keďže sú vedci, rozhodnú sa pre experiment. Jeden z nich svojej dcére Mire platňu skupiny Alphaville venuje, druhý nie. Je to zanedbateľná maličkosť, alebo tento drobný rozdiel ovplyvní  dejiny mesta či dokonca celého sveta? Áno, ovplyvní a žiaľ, oveľa a viac a fatálnejšie, ako si ktorýkoľvek z tých dvoch dokázal predstaviť…

 

Seriálový Berlín

Howarda Silka by ste mohli natrieť na chlieb. Nadovšetko zbožňuje svoju ženu Emily. Varí pre ňu večere a teraz, keď leží v nemocnici v kóme (zrazilo ju auto), jej každý večer prinesie kvety a číta básne. Inak trávi celý deň v práci. Nie je workoholik, skôr prihlúply dobrák – kde ho položíte, tam ho o desať rokov nájdete. Aj preto celý život robí na oddelení komunikácií v akomsi podivuhodnom úrade s názvom Úrad pre výmenu. Sám Howard priznáva, že netuší, čo tam vlastne robí. Príde do práce, vojde do malej miestnosti oddelenej sklom, na druhej strane sa zjaví rovnako nezaujímavý človek, prečítajú si navzájom pár nezmyselných viet, a tým ich pracovná náplň končí. Howard je so svojím životom spokojný, až kým ho nezavolá šéf a neukáže mu jeho dvojníka. Človeka, ktorý vyzerá presne ako on. Vtedy sa Howard Silk dozvie najstráženejšie tajomstvo v dejinách ľudstva. Pozná ho len niekoľko jeho nadriadených a niekoľko svetových vodcov: existuje ešte jeden svet, taký istý, všetci sme tu dvojmo. Druhý svet sa však vymkol spod kontroly a Howardov dvojník doň prichádza čoby Howard čistič. Za všetko môže chrípka, ktorá v paralelnom svete zabila milióny ľudí a mnohí z druhého brehu sú presvedčení, že im vírus poslali tí z prvého sveta. Čin, ktorý nemôže ostať nepotrestaný… Chrípke podľahli aj rodičia malej Clare a osirelá školáčka sa ocitne v internátnej škole s názvom Indigo. Názov nie je náhodný, v škole sa deti učia byť dokonalou kópiou svojho dvojčaťa na prvom svete. Tam Clare rodičov ešte má a keď si tá na rodinnej lyžovačke zlomí obe nohy, v Indigu ich musia zlámať aj druhej Clare. Keď nastane vhodná doba, už dospelá Clare a jej súkmeňovci odchádzajú do náprotivného sveta, aby sa za chorobu pomstili. Riaditeľka Indiga im každému rozdá injekcie so smrtiacim vírusom…

Status Berlína ako mesta, ktorým vedie hranica, za ktorou sa rozkladá lepší svet (alebo aj naopak), šikovne využili tvorcovia amerického seriálu Dva svety (originálny názov Counterpart). Hlavného hrdinu Howarda Silka stvárnil skvelý americký herec J. K. Simmons (malý štíhly plešatý chlapík, nositeľ Oscara za rolu cholerického učiteľa hry na bicie vo filme Whiplash), ktorý svojich Howardov herecky dokonale vyšperkoval. Toho dobrého, pasívneho aj toho sarkastického drsniaka, ktorý bez mihnutia oka dokáže zabíjať… Ako sa dalo predpokladať, aj Howardovia boli udalosťami prinútení vymeniť si miesta, a tak spoznať nielen druhý svet, ale najmä svoje druhé ja. Kým prvý Howard svoju ženu miluje, ten druhý je s ňou už rozvedený, no zrazu musí predstierať milujúceho manžela a postupne zisťuje, že v ňom cit k Emily ešte celkom nezomrel. Jeho náprotivok zasa prekvapivo objavuje, že ak treba, aj on dokáže rázne konať a rozhodovať. Netradičná kombinácia sci-fi a špionážnej drámy bola rozložená do 20 častí a hoci posledná scéna seriálu pootvorila dvere ďalšiemu pokračovaniu príbehu, stanovisko tvorcov je nekompromisné: ďalšie časti už nebudú.

 

 

Charité

 

O čom je seriál: Kapitoly z dejín jednej z najznámejších nemocníc sveta, veľké nemecké lekárske esá, ale i obyčajné ženy.

Vznik, počet sezón: Rok 2017, dve sezóny (každá má 6 častí).

 

Berlínsky duch doby

Berlín, rok 1888 – takzvaný rok troch cisárov. V marci zomrel cisár Wilhelm I., ktorý zjednotil Nemecko, na trón nastúpil jeho syn Friedrich III., bojujúci s rakovinou hrtanu. Friedrich vládol len 99 dní, a tak Nemci oslavujú už tretieho cisára – Wilhelma II., ktorý krajinu vženie do svetovej vojny. Osobou číslo jeden je však železný kancelár Otto von Bismarck, snívajúci sen o veľkom neporaziteľnom Nemecku. Odporcov, ktorí by proti nemu čo len zdvihli hlas, je ako šafranu. Patrí k nim lekár Rudolf Virchow, ktorý na kancelára nakričal ešte v pruskom parlamente v roku 1865. Vyčítal mu vysoké výdavky pre armádu a dôvodil, že peniaze by sa skôr hodili na zlepšenie životných podmienok pracujúcej triedy alebo na vybudovanie novej kanalizácie v Berlíne, ktorá by zabraňovala šíreniu nákaz. Pobúrený Bismarck vyzval Virchowa na súboj. Ten sa však ohradil, že súboj nepredstavuje moderný štýl diskusie a zabránil tak svojej pravdepodobnej smrti. Rudolf Virchow nebol obyčajný felčiar. Zastával funkciu riaditeľa patologického inštitútu v najstaršej a najslávnejšej berlínskej nemocnici Charité (po francúzsky Súcit). Rodný list berlínskeho stánku zdravia nesie dátum 14. november 1709 a dodnes s kapacitou viac ako 3.000 lôžok patrí k najväčším nemocniciam Európy.

 

Seriálový Berlín

Tajomstvá nemocničných chodieb váženej berlínskej inštitúcie odkryl seriál Charité. S pozornosťou divákov i kritikov sa počítalo od začiatku, nemocnica je čosi ako miláčik národa, navyše – seriál mal priblížiť najslávnejších nemeckých doktorov. Očakávania sa naplnili, seriál nevyznel iba ako oslava slávnych mien, práve naopak, lekárov zobrazil so všetkými chybami a neduhmi. Seriál má dve série, pričom každá sa venuje inému časovému obdobiu v dejinách nemocnice. V oboch prípadoch však scenáristi šikovne skombinovali príbehy významných lekárov s vymyslenou postavou mladej ženy lekárky, ktorej životný osud odzrkadľoval príslušnú dobu. Prvá séria sa odohrávala na úsvite nemeckého cisárstva, kedy okrem Virchowa pôsobili v nemocnici súčasne i traja nositelia Nobelovej ceny za medicínu. Najväčšiu pozornosť (v seriáli i v reálnom živote) si užíval Robert Koch. Objaviteľ pôvodcov rôznych chorôb – antraxu, cholery, ale predovšetkým tuberkulózy, proti ktorej vyvinul sérum s názvom tuberkulín. Nemecko túžilo stať sa svetovou veľmocou na všetkých frontoch, a tak bol Koch dotlačený (ale šlo aj o jeho vlastnú ctižiadosť a vieru vo vlastné schopnosti), aby sa tuberkulín bez potrebného výskumu dostal medzi masy. Liek nezaberal, dokonca spôsoboval smrť, čo ako patológ zistil Virchow. Neskôr sa tuberkulín stal diagnostickou pomôckou na zistenie prítomnosti protilátok proti TBC v tele pacienta.

Emil Behring, ďalší z lekárov, vstúpil do histórie ako záchranca tisícok detí a v roku 1901 sa stal prvým nositeľom Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu, objavil totiž sérum proti záškrtu. Sérum pôsobilo aj ako liek po vypuknutí choroby, aj ako prevencia. Behring bol posadnutý snahou niečo objaviť, prívetivé slovo však u neho človek mohol ťažko čakať, každopádne, vo svojej praxi odvádzal stopercentný výkon. Cez deň zachraňoval životy, v noci sa venoval výskumom až do vysilenia, a to všetko za cenu toho, že sa stal závislým od ópia. Či tomu tak v skutočnosti bolo, nie je dokázané, každopádne však Behring trpel neurologickými bolesťami a ópium v tom čase fungovalo ako bežný liek proti bolesti. V archíve sa našli recepty na ópium, ktoré si lekár vypisoval na vlastné meno.

Trojicu lekárov ocenených Nobelovou cenou dopĺňa Paul Ehrlich, považovaný za zakladateľa modernej chemoterapie a imunológie. Oproti slávnym mužom stála v seriáli chudobná Ida, ktorá si v nemocnici odpracúvala svoj dlh. Odstránili jej slepé črevo, peniaze na pobyt nemala, a tak vykonávala tie najpodradnejšie práce. Ida vie, že by bola takou istou dobrou lekárkou ako tí, ktorým posluhuje. Ženy v Nemecku však medicínu v tých časoch ešte študovať nemohli (stalo sa tak až v roku 1908), preto na odporúčanie Behringa odišla študovať do Švajčiarska.

V kritických vojnových časoch 1943 – 45 už nebolo ničím neobvyklým vidieť v lekárskom plášti ženu. Hlavná hrdinka druhej série Anni dokončuje štúdium medicíny a je vo vysokom štádiu tehotenstva. Hoci by so svojím manželom (tiež lekárom) mohla slúžiť ako prototyp árijskej dokonalosti, narodilo sa im postihnuté dieťa. Niečo, čo treba utajiť, pretože nacisti s hendikepovanými ľuďmi nemajú zľutovanie. Práve v tom čase pôsobí v Charité ako hlavný pediater Georg Bessau, na ktorého životnú dráhu sa história pozerá dvojakým metrom. Na jednej strane zaviedol užívanie vitamínu D u dojčiat ako prevenciu proti rachitíde, na druhej strane sa podieľal na experimentovaní a následnom zabíjaní duševne i telesne postihnutých detí. Anni je v kontakte aj s Maxom de Crinis, riaditeľom psychiatrickej kliniky nemocnice, ale aj oddaným nacistom a členom SS. Jeho protipólom je rovnako skutočná postava lekára Adolphea Junga, francúzskeho chirurga, ktorého rodinu držali Nemci ako „rukojemníkov“ v rodnom Alsasku, kým on musel svoj um poskytovať Hitlerovmu režimu. V Charité nad ním držal ochrannú ruku chirurg Ferdinand Sauerbruch, ktorý vo svojom odbore patril medzi európsku špičku. Jung nacistom slúžil i neslúžil, úspešne pracoval ako špión pre Spojencov a k odovzdávaniu informácií využíval aj služobné cesty, ktoré so Sauerbruchom podnikal do Švajčiarska. Verejnosť sa o jeho činoch dozvedela až v roku 2000 (osem rokov po lekárovej smrti), kedy príbuzní našli jeho tajný denník.

 

 

Ku’damm 56 (59)

 

O čom je seriál: O ženskej emancipácii, rock’n’rolle, výhodných manželstvách, ale aj o veľkej láske.

Vznik, počet sezón: Rok 2016, 2 série (každá má 3 časti).

 

Berlínsky duch doby

Päťdesiate roky v západnom Nemecku a v západnom Berlíne, krajina i mesto prežívajú hospodársky zázrak. Niečo, čo nepredpokladali ani najoptimistickejší ekonómovia. Ľudia ešte stále prechádzajú na uliciach popri zbombardovaných a zničených budovách, ale majú čo dať do úst a idú do práce. Hospodárstvo beží na plné obrátky, krajina hlási nezamestnanosť pod dve percentá, čo znamená, že žiadna nezamestnanosť neexistuje. Múr v Berlíne ešte nestojí, ľudia utekajú z východnej časti na západ a ak náhodou idete opačným smerom s veľkým kufrom, colníci si myslia, že pašujete dámske pančuchy. Nálada je v Nemecku dobrá, a to aj napriek faktu, že mladá generácia sa pokúša vyrovnať s nacistickou minulosťou svojich otcov. Ale inak má o zábavu postarané, v kinách sa premietajú komédie a hudobné filmy,  svoje idoly majú na dosah, kúpia si Bravo s obrím plagátom Jamesa Deana… Hospodársky zázrak sa premieta aj do každodenného života nemeckej gazdinky. V domácnosti jej pribudol tlakový hrniec, hrniec na vajíčka, chladnička, manželovi na večeru pripraví exotiku – havajský toast, potom si pustia televíziu a ak sa náhodou  žena necíti dobre (hoci na to nemá právo), dá si Frauengold – ženské zlato. Alkoholické tonikum, prospešné  srdcovocievnemu systému, ktoré tiež pozdvihuje náladu.

 

Seriálový Berlín

Prečo by sa vlastne žena nemala cítiť dobre? Veď má perfektne zariadenú domácnosť a manžela, ktorý slušne zarába… Možno preto, že chce viac. V 50. rokoch totiž ženy začali stále viac a viac „papuľovať“. Caterina Schöllack stelesňuje eleganciu a cnosť. Vedie tanečnú školu Galant na prestížnej adrese Ku‘damm 56 a je matkou troch dcér. Vychováva ich na svoj obraz, ale aj podľa rodinného motta: Je len jedna cesta – nahor! Pre ženu to znamená dobre sa vydať. Najstaršia Helga sa vydala za mladého právnika, ktorého čaká kariéra prokurátora. Prostredná Eva pracuje ako zdravotná sestra na psychiatrickej klinike a jej poslaním je dostať do chomúta šéfa kliniky, aj keď dotyčný by mohol byť jej otcom. Najmladšia Monika je škaredé káčatko, ktoré na dôvažok vyhodili zo školy pre gazdinky a matka už dávno nad ňou zlomila palicu. Nik si ju nevezme, nič nevie… pardon, Monika vie tancovať! Lenže už nechce tancovať všetky tie slušné tance, ktoré matka vyučuje v škole, chce počúvať negerskú hudbu a tancovať rock’n’roll. A tak tancuje a rebeluje každým dňom viac a viac, až sa v novinách objaví jej fotografia z tanečnej súťaže – ako robí salto a celý Berlín zrazu vidí jej nohavičky. Matka sa tvári, že je pár sekúnd pred infarktom, a vtedy na ňu dcéra zaútočí: ale, mama, nehraj nám tu divadlo, celé roky si mala milenca, náš otec nie je nezvestný, ale vo východnej štvrti Pankow žije ako oddaný socialista, má novú rodinu, pretože sa nedokázal vyrovnať s faktom, že našu tanečnú školu nezaložil starý otec Schöllack, ale dostali ste ju ako dar od popredného nacistického pohlavára Hermanna Göringa, ktorý ju zhabal akejsi židovskej rodine…

Ku’damm 56 je výborný ženský seriál z Berlína. Má šesť častí, prvé tri sa na obrazovkách objavili v roku 2016 a pokračovanie s názvom Ku’damm 59 o dva roky neskôr. Vďaka sestrám Scholläckovým sa diváci dozvedeli, s čím ženy v tých časoch bojovali – na uliciach sa objavovalo čoraz viac áut, ale keď sa chcela žena učiť jazdiť, musela požiadať o povolenie manžela. Nemanželské dieťa? Nemocnica niečo také škandalózne ihneď nahlásila úradu a dieťa bolo matke odobraté. Nuž a zneužívanie a týranie žien? Znásilnenej Monike jej matka chladne povie: „Čo sa ti stalo, sa stalo tisíckam žien. Daj sa dokopy.“ A keď sa jej neskôr Monika spýta, či žena musí naozaj všetko strpieť len preto, že je žena, matkina odpoveď sa nesie v podobnom duchu: „Žena musí rešpektovať manželove želania, všetko ostatné by bolo absurdné.“ Monika a jej sestry sú však už, našťastie, iná generácia…

 

 

Martina Solčanská

foto SITA, HBO

 

Celý článok si prečítate v septembrovom čísle MIAU (2019)