Aj Slovenky vedia spraviť dieru do IT sveta. Isteže, neraz sa na svojej ceste stretnú s predsudkami a o svoju pozíciu a rešpekt medzi mužmi musia tvrdo bojovať, avšak postavenie žien, ktoré rozumejú technológiám, sa mení k lepšiemu. A vďačíme za to i týmto štyrom „ajťáčkam“. Svoje vzácne vedomosti a zručnosti zdieľajú v programoch zameraných na ženy a dievčatá, popularizujú informačné technológie tak, aby sme sa ich nebáli a bezpečne nás sprevádzajú svetom, ktorému patrí budúcnosť.
Petra Kotuliaková
Po období života a práce v Paríži sa po návrate na Slovensko venovala práci na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) STU v Bratislave. Po zistení, že na fakulte študuje veľmi málo dievčat, založila v roku 2012 neziskovú organizáciu Aj Ty v IT, ktorá podporuje a motivuje dievčatá ku štúdiu informatiky, ako aj ženy k práci v oblasti IT. Petra Kotuliaková nedávno získala ocenenie Tech Inclusion Award – cenami 1. ročníka European Tech Women Awards ocenilo britské Ministerstvo medzinárodného obchodu 24 žien z rôznych krajín Európy.
Moja cesta k IT: Mojím detským vzorom bola maďarská vyšetrovateľka Linda Vesprémiová. Veľmi som túžila riešiť záhady, a preto na otázku, čím chcem byť, som hovorievala: „kriminalistka“. Keď však prišlo na výber školy, po porade / konzultáciách s rodičmi som išla študovať ekonómiu, pretože „to je pre dievča dobré“. Máloktorý rodič v mojich školských časoch a, žiaľ, niektorí ani v súčasnosti si v prvom výbere nepredstavia pre svoju dcéru techniku. Moja cesta do IT bola preto kľukatejšia, pracovala som pre Fakultu informatiky a informačných technológií STU v Bratislave v oblasti komunikácie a PR. Všimla som si, že fakultu dlhodobo navštevovalo len 3 – 5 % dievčat z celkového počtu študentov. Bolo ich tak málo, že boli temer neviditeľné, zanikali v mužskom dave. Zároveň som však videla, čo všetko môžu študenti FIIT počas školy robiť, aké skvelé a zaujímavé projekty môžu vytvárať a bolo mi ľúto, o koľko príležitostí ostatné dievčatá prichádzajú. Preto som založila občianske združenie Aj Ty v IT. Chcela som dievčatám a ženám sprostredkovať možnosti, ktoré im IT a technika dáva, aby mali pekný život, kde vedia byť samostatné, tešiť sa do práce i z jej výsledkov. A tiež, aby boli finančné nezávislé, keďže práca v IT je aj dobre finančne ohodnotená.
Na Slovensku je to ITak: Čo sa týka počtu dievčat a žien v IT oblasti, sme na tom horšie ako priemer EÚ alebo okolité krajiny. Počet žien pracujúcich na týchto pozíciách je na Slovensku len okolo 13 %, bežný priemer EÚ je však približne 20 %. Pre porovnanie – nad európskym priemerom stoja Bulharsko s 30 % či Rumunsko s 26 %. Veľa šikovných žien odchádza do iných oblastí, lebo sme ich nevedeli podchytiť a pritiahnuť k technike. Výpadok ženského talentu je preto v technologickej oblasti katastrofálny. Vo veku, kedy sa dievčatá profesijne formujú, vyberajú smer štúdia a uplatnenie, stačí jedna poznámka štýlu „Načo sa tam trepeš, veď na to aj tak nemáš?!“ – aby sme v nich zabili vnútornú motiváciu ísť týmto smerom. Preto diskutujeme často aj s učiteľmi a pomáhame im v nastavovaní komunikácie smerom k celej triede. Vždy si spomeniem na príbeh, ktorý nám napísala mama 13-ročnej dcéry – pán učiteľ prišiel do učebne a povedal, že chlapci teraz zapoja počítače a dostanú jednotky a dievčatá potom na nich utrú prach. Áno, niekto môže oponovať, že to bolo len zo žartu. Skúste však niečo také zo žartu povedať kolegovi na porade pred celým tímom a uvidíte, že mu vôbec nebude do smiechu…
Hľadá sa IT žena: Zaujímavé, že pochybnosti o prítomnosti žien v IT majú najmä muži. Hlavný stereotyp, s ktorým sa stretávame, je, či majú ženy predpoklady na to, aby vôbec technike rozumeli. Či ich len umelo nenútime robiť niečo, čo nechcú. To je ale pohľad muža, ktorý ako dieťa mal isto množstvo technických hračiek a stavebníc, rozvíjajúcich jemnú motoriku a logiku. Na tretie narodeniny dostal kladivo a sadu autíčok, s ktorými jazdil na zlom teréne a učil sa zahýbať do zákrut a aj to, ako musí stočiť volant pri cúvaní. Neuvedomujeme si, že dieťa sa formuje od malička a sú to detaily, z ktorých si skladá svoj svet. Od dievčat doma či v škole očakávame, že budú pekne oblečené, čisté, budú pekne odpovedať na otázky a všetky úlohy vyriešia na prvýkrát. Miesto stavebníc im na hranie ponúkame len bábiky a potom sme prekvapení, že inklinujú k povolaniam, v ktorých sa o niekoho „starajú“. Akosi viac tolerujeme chlapcom roztrhané kolená, trocha rebelstva v odpovediach, voľnejší prístup ku škole. V „Aj Ty v IT“ sa preto snažíme veľa vysvetľovať a diskutovať.
Projekty podpory a pomoci: „Aj Ty v IT“ mení celkový pohľad na ženy v oblasti technológií a nastavenie spoločnosti v tejto téme. Keď pred pár rokmi žena povedala, že je programátorka, dátová analytička alebo čokoľvek iné vo vzťahu s IT, pozerali na ňu, akoby prišla z Marsu. Toto sa postupne zlepšuje, čomu sa veľmi tešíme. Zároveň komunikujeme myšlienku, že IT nie je iba o programovaní. Také rôznorodé spektrum profesií a zameraní ako je v IT, nájdete málokde. Spracovanie dát, kybernetická bezpečnosť, testing, webové aplikácie… Zároveň aj oblasť projektového manažmentu a vedenia tímov, ktoré nie sú čisto technické, zaznamenávajú v súčasnosti obrovský boom. Pre nás je veľmi dôležité, aby sa technológie stali pre dievčatá a ženy prirodzenou, nie tŕnistou cestou, kde sa musia presekávať mačetou a všade im niekto hádže polená pod nohy. Technológie bez žien nebudú nikdy úplné. Potrebujeme sa vyhnúť situáciám, kedy technológie vyvíjajú mužské homogénne tímy, ako to ešte stále často vidíme. Aby sa nám nestalo, že budú reflektovať len potreby a realitu polovice spoločnosti. Potvrdilo sa to na príklade dnes už známeho testovania bezpečnostných pásov a airbagov v autách. Keďže sú dimenzované iba na mužské postavy, prichádza k výrazne väčšiemu množstvu vážnych zranení žien pri dopravných nehodách. Keby boli vo vývojárskych tímoch ženy, verím, že by si tento nedostatok pri práci na prototypoch niekto všimol.
V „Aj ty v IT“ pracujeme s dievčatami už od ôsmich rokov, so stredoškoláčkami a následne aj s dospelými ženami. Pre každú skupinu máme samostatné vzdelávacie programy a výukové cykly. Venujeme sa tiež práci s pedagógmi, ktorým pomáhame pri tvorbe zaujímavého obsahu na ich hodiny. Za osem rokov činnosti prešlo našimi kurzami, akadémiami a workshopmi viac ako 13.000 dievčat a žien. A to spomínané percento študentiek na FIIT STU vzrástlo z 3 % na súčasných 15 %.
Lenka Hlinková
Projektová manažérka pre vývoj softvéru pôsobila dva roky v Londýne na rôznych projektoch. Návrat domov jej priniesol okrem práce v dobrej IT spoločnosti aj rozčarovanie z faktu, ako málo žien sa v IT oblasti pohybuje. Jej súkromný prieskum a hľadanie dôvodov, prečo je tomu tak, vyústili do knihy Ženský algoritmus, ktorá sa stala „prvou slovenskou motivačno-náučnou príručkou pre súčasné aj budúce ajťáčky“.
Moja cesta k IT: Síce som na základnej škole mala širší okruh záľub, hlavne šport a tanec, bola som i jednou z tých, ktoré lúštili slovné logické úlohy a rovnice. Vymetala som matematické a fyzikálne olympiády a v poslednom ročníku, keď som postúpila do regionálneho kola, som sa stretla s ostatnými finalistami. Pripadalo mi však, že medzi nich vôbec nezapadám, a tak som si v strachu, aby ma nepovažovali za „kocku“, pri výbere gymnázia zvolila radšej všeobecnú, než matematickú triedu. Hoci láska k matematike pretrvala až do vysokej školy, pri jej voľbe som informatiku ani len nezvažovala a už ani neviem, prečo. Jednoznačnou voľbou bola ekonómia, ktorá mi síce dala výborný základ pre projektový manažment a riadenie podniku, no to, čo mi neskôr k práci chýbalo z informatiky, vrátane základov programovania, som sa musela doučiť svojpomocne. Už počas vysokej školy som si začala privyrábať internetovým predajom. Zarobila som si tak na prvé auto, od druhého ročníka som prestúpila na externé štúdium a zamestnala sa v lokálnej IT firme na logistike. Zaujímalo ma všetko, čo sa vo firme robí a postupne som sa z vlastnej iniciatívy učila o sieťových technológiách a IT projektovom manažmente. Popristom sa mi darilo viesť aj vlastný biznis, ktorý vyústil do startupu s dvoma spoločníkmi. Po škole som sa zamestnala v medzinárodnej IT firme. Prvé mesiace boli veľmi ťažké. Čím viac som sa o technológiách učila, tým viac sa mi zdalo, ako málo viem. Bolo to také stresujúce a frustrujúce, že som bola na pokraji rozhodnutia dať výpoveď, avšak náhla príležitosť stať sa tím líderkou do mňa vliala vôľu oprieť sa do toho a ísť vzorom. A tak som nakoniec vo firme úspešne pôsobila takmer tri roky. Neskôr sa mi podarilo nájsť si prácu snov v Londýne, kde sme sa s manželom presťahovali na dva roky. Vrátili sme sa pred piatimi rokmi, keď sme si chceli založiť rodinu. Prvé roky doma som pracovala ako IT projektový manažér, až neskôr, keď som si dostatočne prehĺbila zručnosti, som získala technickejšiu rolu Business Analyst a skúsila aj UX Design. Dlhý čas som trpela komplexom, že bez vzdelania na fakulte informatiky budem v tíme vždy ťahať za kratší koniec. Na druhej strane, všimla som si, že aj ľudia s technickým vzdelaním sa musia kvôli dynamike tohto sektora neustále učiť. A že im chýbajú iné zručnosti, v ktorých ja excelujem a vďaka ktorým sa nápady nielen zrodia, ale aj zrealizujú ku spokojnosti zákazníka.
Na Slovensku je to ITak: Máme dobré mozgy, ale nie je ich tak veľa, ako by ich mohlo byť, keďže náš školský systém úspešne potláča potenciál už v zárodku. Bifľovanie namiesto kontextového učenia, pasívny príjem informácií bez priestoru na diskusiu či argumentáciu, skostnatené učebné osnovy a hlavne nekvalitná a nejednotná výučba informatiky na slovenských školách – to všetko nás brzdí. Cez leto sme organizovali letný coding bootcamp pre dievčatá vo veku 13 – 17 rokov v Košiciach. Viaceré z nich potvrdili, že na informatike sa učia len Word a Excel, a preto ich to nudí. No treba pochváliť aj zanietených učiteľov, ktorí sa snažia decká motivovať. Kvalita výučby informatiky na Slovensku sa výrazne líši. Aj kvôli tomu, že učiteľ s praktickými IT znalosťami zarobí v súkromnom sektore 2 až 3 krát viac ako v školstve. Ostali učiť len nadšenci, tí, ktorým informatika nedobrovoľne prischla alebo jej až tak nerozumejú. Tento problém pomáha riešiť iniciatíva Učme informatiku inak, ktorej fandím.
Možnosti štúdia na Slovensku máme dobré, no ak by som sa mala rozhodovať dnes, vybrala by som si štúdium v zahraničí a šla tvrdo po kvalite. Keď sa ma niekto pýta, čo sa má učiť ako prvé, keď chce robiť v IT a informatiku neštudoval, odpovedám angličtinu. Pretože kvalitných zdrojov na samoštúdium v angličtine je skutočne neúrekom. Na Slovensku existuje tiež niekoľko programov a akadémií, ktoré organizuje napríklad Aj ty v IT, IT v kurze alebo Mini Tech MBA, ktoré špecificky ženám pomáhajú zorientovať sa v IT a získať základy. Onedlho taktiež spustíme dlhodobejší program na pochopenie vývoja softvéru, no nebude len pre ženy. Keď som pred trinástimi rokmi v IT začínala ja, takýto teoretický základ by ma posunul vpred oveľa rýchlejšie.
Hľadá sa IT žena: Téme žien v IT som sa začala intenzívne venovať po príchode z Anglicka na Slovensko. Dala som si tú námahu a takmer dva roky som sa venovala súkromnému výskumu, prečo je to tak. Svoje zistenia som zhrnula v knihe Ženský algoritmus. Takže prečo je tak málo žien v IT? Ide o kombináciu mnohých faktorov, ale väčšina z nich má spoločného menovateľa v rodových predsudkoch. Zaujímavé, že veľa mužov a dokonca aj žien, s ktorými diskutujem, nízke zastúpenie žien v IT nevnímajú ako problém. Motiváciu žien do IT dokonca považujú za pozitívnu diskrimináciu. Vzorov hodných nasledovania je stále málo a áno, dievča si len s malou pravdepodobnosťou vysníva povolanie, v ktorom si samu seba nevie ani len predstaviť. Žena programátorka alebo riaditeľka veľkej IT spoločnosti sa ešte i dnes považuje za senzáciu.
Svoju pozíciu a rešpekt medzi mužmi som si musela vybojovať. A keďže som pracovala v piatich IT firmách, musela som to budovať stále odznova. Nie vždy to bolo ľahké. Najviac mi vadí hádzanie všetkých žien po materskej do jedného vreca. Ja som sa pri prvom dieťati vrátila do práce po roku materskej a vadilo mi, že ma oslovujú zo žartu „mama“, že sa ma kolegovia pýtajú, kto je s malou, ako často a či ju dojčím, a keď som na team buildingu po pohári vína mala dobrú náladu, kolega si uťahoval, že takto to vyzerá, keď sa matka utrhne z reťaze. Poznámky sa dajú preglgnúť, horšie sú však ušlé príležitosti, keďže ľudia automaticky predpokladajú, že ste po pôrode stratili ambície a všetok váš svet sa točí okolo detí. Pôrod nie je lobotómia. Po prvej materskej som napísala knihu, rok som pracovala v neziskovke a paralelne na part-time vo firme. Keď som bola v treťom mesiaci s druhým dieťaťom, uchádzala som sa o jednu riadiacu pozíciu a bola som ochotná i schopná si to v prípade úspechu zariadiť tak, aby som zvládla oboje. Momentálne je na rodičovskej dovolenke môj manžel a mne sa podarilo úspešne rozbehnúť IT firmu a popritom občianske združenie. Myslím, že aj to sú dôvody, prečo sa ma teraz už málokto pýta, ako to zvládam (smiech).
Petra Dzurovčinová
Spoluzakladateľka a bývalá šéfka Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE – spája a reprezentuje viac ako sto technologických firiem v témach digitálnej a vedomostnej ekonomiky) študovala na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na obchodnej vysokej škole ESC Bretagne Brest aj na univerzite v Soule. Má bohaté skúsenosti s popularizáciou vedy, počas pôsobenia v Austrálii mala pod dohľadom rozvoj digitálneho prostredia v miestnej neziskovke. Momentálne pracuje na bratislavskom magistráte, je splnomocnenkyňou pre inovácie.
Moja cesta k IT: Ako malá som túžila byť veterinárkou. Vláčila som domov rôzne zvieratá, od škrečkov až po zatúlané mačky, nakoniec som dostala psa a bola to moja najlepšia kamarátka na nasledujúich 13 rokov. Už počas strednej školy ma bavilo hrať sa na počítači, pamätám si, že som si inštalovala hru Age of Empires a prehrala som sa celú noc. Na vysokej škole som nakoniec študovala medzinárodný obchod, ale stále ma to ťahalo k technológiám a ich vplyvu na ľudské životy. Bavilo ma skúšať robiť webové stránky, ktoré v tom čase neboli také jednoduché ako teraz s drag and drop, kde sa všetko automaticky upraví. Po vysokej škole som chcela pracovať v digitálnej komunikácii. Podarilo sa mi získať stáž v novovzniknutej organizácii v Austrálii, kde som mala na starosti nielen webovú stránku, ale aj zapojenie bežných ľudí do vedeckým tém v online priestore. Vytvorili sme blog pre vedcov, kde prezentovali komplexné myšlienky jednoduchou a pútavou formou. Pripravovali sme videá a live tweetovanie z podujatí. V Austrálii som sa tiež stala organizátorkou TEDx podujatí, ktoré sú na priesečníku technológií, zábavy a dizajnu. Keďže ma téma technológií a inovácií fascinuje, nikdy som neriešila, či tam patrím, alebo nie. Chodila som na stretnutia komunít, zapájala som sa do diskusií s detskou zvedavosťou. Áno, často som bola jednou z mála žien v miestnosti, najmä na Slovensku, ale nikdy som si to veľmi nepripúšťala.
Na Slovensku je to ITak: Vždy som mala pocit, že keď som sa chcela niečo naučiť, tak som si našla cestu. Či už to bolo cez startup komunity, TEDx alebo spolužiakov na vysokej škole. V Bratislave, ale už aj v iných častiach Slovenska, vznikajú inovatívne komunity, na internete sa môžete spojiť skoro s kýmkoľvek. Z mojich skúsenosti viem, že keď sa ozvete úspešným ľuďom na Facebooku či LinkedIne väčšinou sa vám ozvú späť a veľmi radi pomôžu a poradia. Za posledné roky vznikli viaceré iniciatívy, kde sa môžu dievčatá naučiť nové zručnosti, či už Aj ty v IT, alebo Mini Tech MBA. V porovnaní s inými krajinami sme veľmi kreatívni a vieme nájsť riešenia s minimálnym rozpočtom a okresanými možnosťami. Vieme nájsť cestu aj tam, kde ju iní nevidia, a to je veľmi výnimočné. Niekedy pocit nedostatku nie je všetko. V určitej fáze však potrebujete podporu, odbornú i finančnú, ktoré na Slovensku stále pokrivkávajú. Napríklad vo Fínsku či Nemecku sa s dobrým nápadom prihlásite do akcelerátora, dostanete grant (niekedy vo výške niekoľko desiatok tisíc eur), a ten vám dá možnosť venovať sa naplno rozvoju svojho projektu aspoň na pol roka. Peniazmi to však nekončí, k projektu dostanete aj expertov a mentorov a prepojenie na biznis, aby ste si mohli už teraz začať hľadať prvých zákazníkov. Ak sa vám to nepodarí, nič sa nestalo, získate skúsenosti a kontakty, ktoré obohatia váš budúci pracovný život.
Hľadá sa IT žena: Nepracujem síce ako programátorka, ale v oblasti inovácií, ktoré sú stále technickou doménou a stretávam sa s veľkým množstvom mužov. Narastá aj počet žien a v mojom tíme sa snažím mať vyvážený podiel mužov a žien, najdôležitejšie je, aby sme namiešali zručnosti a schopnosti, ktoré potrebujeme a rešpektovali sa navzájom. Nastavili sme si aj tímovú zmluvu, kde hovoríme o úprimnej komunikácii a vzájomnom rešpekte. Slovensko je stále dosť maskulínna spoločnosť a ako žena potrebujete vedieť vysloviť svoj názor, jasne a bez emócií. No nemám pocit, že by sme sa ako ženy nevedeli dostať za stôl. S mojimi priateľkami a známymi sa pravidelne stretávame a snažíme sa pomáhať jedna druhej, pretože mi ešte stále na Slovensku chýba koncept podpory žien ich nadriadenými, spravidla mužmi. Napríklad v Austrálii bolo bežné, že sa so mnou pravidelne rozprával CEO spoločnosti o mojich ambíciách, dával mi spätnú väzbu a umožňoval mi vzdelávať sa. Preňho to znamenalo kvalitnejšiu a spokojnejšiu zamestnankyňu.
Mirka Uhnak
V minulosti pracovala na vzdelávacích a marketingových projektoch, vďaka ktorým sa stretávala s programátormi, grafikmi a ďalšími profesiami z IT. Dnes sama otvára ženám dvere do sveta IT prostredníctvom unikátneho vzdelávacieho programu Mini Tech MBA, vytvoreného špeciálne pre ženy.
Moja cesta k IT: Ako dievča som s veľkým záujmom sledovala svet dospelých. Najčastejšie som sa hrávala na dospelácky život, v ktorom pracujem v kancelárii. Medzi mojimi hračkami by ste našli účtovnú knihu, vizitky, diár aj zoznam klientov s telefónnymi číslami, ktoré som vytáčala z môjho detského telefónu. Dalo by sa povedať, že ma lákal skôr podnikateľský svet. Technológiám som sa počas celého štúdia vyhýbala, v tom čase som si nahovárala, že ich k práci manažérky nebudem až tak potrebovať. Uvedomenie prišlo hneď pri prvej pracovnej skúsenosti, keď som potrebovala riešiť webovú stránku, administrovať komplexnejší informačný systém, a tým pádom aj komunikovať s IT-čkármi. Od toho momentu mi bolo jasné, že v IT mám čo dobiehať a začala som sa popri práci učiť. Postupne som zisťovala, že žien, ktoré sa technológiám vyhýbajú, je výrazne viac a že existujú spôsoby, ako ich motivovať k objavovaniu IT sveta. Práve s tým cieľom vznikol náš vzdelávací program Mini Tech MBA for Women, ktorý dnes funguje pod mojím vedením. Vďaka technológiám sa plní aj môj podnikateľský sen, ktorý ma navyše teší aj hlbším sociálnym dopadom.
Na Slovensku je to ITak: Na Slovensku dobré mozgy v IT rozhodne nechýbajú, stačí sa pozrieť na zloženie nášho lektorského tímu. Absolútnym unikátom je fakt, že na jeho čele stojí Eva Klimeková, doktorka teórie vyučovania informatiky, autorka metodiky pre vyučovanie programovania a tvorkyňa nášho vzdelávacieho kurikula. Na slovenských IT špecialistoch si veľmi cení ich ochotu učiť a inšpirovať k IT aj začiatočníkov. Ak mám z niečoho obavu, tak práve z toho, aby nám takíto ľudia neodchádzali za hranice. Vidím preto ešte veľký priestor pri vytváraní ich akademického zázemia, v štátnej podpore vzdelávacích a výskumných inštitúcií či v prepájaní vzdelania s praxou a reálnymi potrebami firiem. Do budúcna by som dopriala našej krajine kvalitné školstvo a zmysluplné spolupráce medzi štátnym, súkromným a neziskovým sektorom. Možno práve tieto súčasné nedostatky dávajú priestor na existenciu alternatívnych vzdelávacích možností. Zaujímavé príležitosti sa tak ponúkajú napríklad aj ľuďom, ktorí IT nevyštudovali a dnes pôsobia na rôznych manažérskych pozíciách. Teší ma, že pribúdajú spôsoby, ako sa navzájom učiť, jedným z príkladov je aj náš Mini Tech MBA for Women či Butterfly Effect od LEAF-u. Človek, ktorý dnes dokáže porozumieť biznisu aj IT, má široké uplatnenie naprieč všetkými sektormi a nemalo by ho minúť ani slušné ohodnotenie.
Hľadá sa IT žena: Osobne si myslím, že ženy patria všade tam, kam chcú ísť, to platí aj o IT. Existuje viacero psychologických či socio-ekonomických dôvodov, pre ktoré ich tam dnes nie je toľko ako mužov. Moja skúsenosť so vzdelávaním žien však potvrdzuje, že neexistuje žiadny rozdiel medzi tým, ako IT vedomosti prijímajú muži a ženy. Práve preto vnímam našu úlohu najmä v poukazovaní na príležitosti, ktoré im kariéra v IT môže ponúknuť. Častou výzvou v prípade žien je práve otázka sebavedomia a vnímania vlastnej hodnoty. To je aj dôvod, prečo v našom programe učíme nielen IT témy, ale pracujeme aj na osobnostnom a kariérnom rozvoji. Vďaka programu sa naše účastníčky zamýšľajú nad svojimi silnými stránkami, definujú si svoju ideálnu prácu, hľadajú koleso pracovnej rovnováhy alebo sa učia vyjednať adekvátny plat či povýšenie na lepšiu pozíciu. Z programu odchádzajú obohatené o nové technické vedomosti, pokročilé digitálne zručnosti, s rozšíreným networkom a odhodlaním dosiahnuť svoje kariérne ciele. Ak by som mala v jednoduchosti popísať recept na zvýšenie počtu žien v IT, určite by obsahoval rovnosť príležitostí pre všetkých a takisto neustále rozširovanie našich obzorov.
Gabina Weissová
foto archív
Celý článok si prečítate v novembrovom čísle MIAU (2020)