Antikvárka Zuzana Černeková

 

Je ikonickou postavou na ikonickom mieste. Rovnako ako ňou bola predtým jej mama a mamina spoločníčka Selma Steinerová, po rodine ktorej je pomenovaný ikonický bratislavský antikvariát. Aj keď mnohí Steinerovci počas vojny zahynuli v koncentračných táboroch, vrátane Selminých bratov, a ona sama hovorievala, že prežila len vďaka náhode, antikvariát s ich menom sa zachoval. A ako si prečítate nižšie, je o ňom zmienka aj v juhokórejskom bedekri po strednej Európe ako o jednom z „must see places“ v Bratislave.    

 

  1. Čím pre vás vonia antikvariát?

Antikvariát vonia tichom. Keď doň vstúpite, okolitý svet sa stlmí, knihy pohltia všetky prebytočné zvuky. Mamin antikvariát na Mickiewiczovej ulici mi v detstve voňal nielen papierom, ale skôr drevom, pra-materiálom na výrobu kníh. Chodila som tam po škole a pomáhala mame baliť knihy na veľkom stole s pokladňou. Často sa mi o tom mieste sníva, a vždy ho „počujem“. Náš antikvariát mi vonia domovom, každý deň, keď doň vstúpim, nadýchnem sa jeho vône, ako keď otvoríte byt po dovolenke. Druhým môže ulahodiť pohľadom, keď po všetkých moderných obchodoch a hipsterských podnikoch prídu do tradičného obchodu, kde šuští papier, keď sa doň balí práve zakúpená kniha.

 

  1. Ako si spomínate na pani Selmu Steinerovú, ktorej rodina pred vojnou antikvariát vlastnila?

Selma mi bola akousi krstnou mamou. Nevnímala som vtedy, že by ma nejako zásadne ovplyvňovala, ale presahy jej nenápadnej výchovy oceňujem až teraz, ako dospelá žena vedomá si svojej sily. Keď s mamou v roku 1991 znovuzaložili Antikvariát Steiner, Selmu som dostala, takpovediac, do vienka a jej prítomnosť v obchode som považovala za samozrejmosť. Hoci bola voči druhým niekedy ostrá či odmietavá, ku mne sa nikdy takto nesprávala. Jej prostredníctvom som poznala mnoho zaujímavých Prešporákov a antikvárov z Rakúska, Nemecka či Maďarska, s ktorými by som sa, ako o tri generácie mladšia, nikdy nemala šancu stretnúť.

 

  1. Druhá žena, v histórii vlastne prvá, ktorá antikvariát v roku 1847 založila, bola Josephina Bendinerová, neskôr Steinerová…

Pokiaľ viem, Josephina Bendinerová-Königová, vdova po hodinárovi, začala v tomto roku knihy len požičiavať, keď dostala zopár kúskov od príbuzného z cudziny, a tak si v ťažkých časoch trochu privyrábala. Neskôr sa vydala za Sigmunda Steinera, muža, ktorý zobral veci do svojich rúk a postupne vybudoval obchod – kníhkupectvo a antikvariát. Neskôr mali Steinerovci dokonca aj vlastné vydavateľstvo, z ich predvojnovej produkcie sú Bratislavčanom známi ich Sprievodcovia po Bratislave s peknými mapami či dodnes cenené knižné príspevky o histórii Bratislavy.

 

  1. Do tretice ešte jedno ženské meno: Dagmar Ložeková, vaša mama, ktorá predtým pracovala v inom bratislavskom antikvariáte. Znamená to, že ste medzi knihami vyrastali?

Vyrastala som medzi horami kníh, normálne rodiny majú v skriniach oblečenie, my sme mali knihy v policiach, ba aj na skriniach i mimo nich. Rodičia stále čítali, takže keď sa ma zmocnila vlna rebélie, prehlasovala som, že odmietam žiť zahrabaná v knihách (smiech). Okrem rozprávok som to vydržala dosť dlho, až do môjho štúdia vo Viedni. Tam sa to zlomilo, začala som čítať v nemčine, to ma priviedlo k češtine a napokon aj k slovenčine. Po dvojročnom pomaturitnom štúdiu kníhkupeckej školy s praxou v antikvariáte a polročnej práci v knižnom aukčnom dome v Mníchove som sa nechcela „už navždy zakopať“ v rodinnej firme, i keď ma to nakoniec neobišlo. Všetok voľný čas mimo prednášok a seminárov v odboroch germanistka a história na FF UK som trávila „im Geschäft”, ako sme hovorievali. Už na škole som začala učiť vo firmách nemčinu, to mi nakoniec aj s krátkymi prestávkami na materskej vydržalo 11 rokov. Okolo nášho obchodu som sa však motala stále.

 

  1. V roku 2017 ste odkúpili podiel pani Steinerovej a stali ste sa kolegyňou svojej mamy. Aké to je – pracovať v biznise s vlastnou mamou?

Keď som v antikvariáte začala pracovať naplno, Selma tam už (kvôli vysokému veku) nebola, obchod prešiel kompletne do maminých rúk, potrebovala pomoc. Nastúpila som, mysliac si, že viem všetko. Dnes, keď už zopár rokov nesiem ako majiteľka zodpovednosť za všetko sama, viem, že som nevedela nič. Stále sa učím, aj keď akúsi slabú potuchu o našej branži už snáď mám. Každý deň ocením radu mojej mamy, s ktorou stále v našom antikvariáte pracujem.

 

  1. Antikvariát si ľudia zvyčajne predstavujú ako knižný second hand. V čom sa mýlia? 

Existuje mnoho predajcov kníh z druhej ruky. Internet a sociálne médiá urobili pomaly z každého majiteľa kníh potenciálneho predajcu. Títo ľudia sa väčšinou orientujú podľa ponuky a cenovej hladiny kamenných antikvariátov, hlavne tzv. zavedených, do hŕstky ktorých patríme aj my. My knihy vykupujeme od súkromných osôb ako jednotlivé kúsky u nás v obchode, avšak chodíme aj za väčšími knižnicami priamo k majiteľom. Tam knihy oceňujeme na mieste, no len tie, ktoré majú na našom trhu uplatnenie, pre ktoré máme zákazníkov. Našou snahou je tiež poskytnúť kompletný servis nielen predávajúcim, ale hlavne kupujúcim, takže si knihy starostlivo vyberáme, hodnotíme nielen ich obsah, ale aj ich stav a originalitu. Ak kúpim zaujímavú, hoci rozbitú knižku, buď ju dám dokopy sama, alebo pošlem na zreštaurovanie. Využívam pritom vedomosti, ktoré mi dal kníhviazačský kurz na škole vo Viedni, ale aj dlhoročnú prax typu „pokus – omyl“. Náš antikvariát zaujíma najmä oblasť histórie, filozofie a umenia. Oddelenie umenia podčiarkujeme ešte naším špecifikom: starými grafickými listami a mapami.

 

  1. Praje doba internetová antikvariátom?

Kedysi k nám malí predajcovia či súkromné osoby chodili knižky predávať osobne. Internet otvoril nielen predajné, ale aj nákupné možnosti. Dnes už bežne dostávame celé zoznamy kníh, alebo veľké fotosúbory, z ktorých si môžeme vyberať. Prináša to však aj viac počítačovej práce, čo mení trochu charakter dňa každého antikvára. Súčasťou našej práce je aj vyberať knihy priamo u záujemcov, či už majiteľov, alebo častokrát ich dedičov. Niekedy tieto knižnice nesú so sebou zaujímavú históriu, ako boli prededené, kde všade a u koho sa knižky v minulosti vyskytovali. Avšak poklady v zmysle Svätého grálu či príbehu Deviatej brány sa nekonajú. V cudzine je táto prax podobná, na trhu je síce veľa dobrých kníh, ale antikvári si ich vlastne už len navzájom kupujú podľa preferencií svojich zákazníkov. Musíme si uvedomiť, že slovenský trh je oveľa menší, čo nie je dané len vzdelanostnou úrovňou nášho obyvateľstva pestujúceho zberateľský koníček, ale aj knižným bohatstvom tohto regiónu v minulosti. To obsahovalo najmä knihy v maďarčine, nemčine či latinčine, to znamená v jazykoch, ktoré dnešní čitatelia až tak neovládajú. Zrozumiteľnejšia biblická čeština (a oveľa neskôr slovenčina) nejdú v knižnej kultúre až tak hlboko do minulosti, že by sme mohli hovoriť o množstve mimoriadnych pokladov, kolujúcich na dnešnom knižnom trhu.

 

  1. Má každý antikvariát aj svojich štamgastov, stálych zákazníkov?  

Antikvariát nie je miestom na spoločenskú debatu i napriek tomu, že každý antikvariát je kultúrnym stánkom. Každý človek je v antikvariáte sám za seba, každý má snahu nájsť svoj osobný poklad. Výnimku tvorí sám antikvár, ktorý sa často mení na zákazníkovu bútľavú vŕbu, debatného partnera (spravidla však viac počúva, ako hovorí), vie v zásadnej chvíli vhodne poradiť či zaujať. Takto si po čase získajú všetci antikvári svojich štamgastov, stálych zákazníkov, ktorí svoje miesto častokrát posúvajú ďalej na vlastné deti, našich budúcich štamgastov…

 

  1. Čo momentálne vo vašej profesii letí, čo je trendy?

Módne trendy sa nevyhýbajú ani našej branži. Je to vidieť najmä v oblasti beletrie, mladí ľudia reagujú na podnety z televízie či rozhlasu, menej asi, čo je prekvapivé, zo sociálnych sietí. Keď sa nejaká literatúra kdesi spomína či pretriasa, prídu aj viacerí za týždeň s tou istou požiadavkou. Raz sa nám stalo, že hľadali Boccacciov Dekameron tri mladé skupinky v rozpätí pätnástich minút. Mohli sme vtedy uspokojiť len dvoch, aj to bolo veľké šťastie. Väčšinou máme knihy vždy len po jednom kuse.

 

  1. Pre jedného odpad, pre druhého poklad. Platí to v antikvariáte viac než kdekoľvek inde? 

Pre štamgasta je dokonalá kniha tá, ktorú práve našiel. Áno, stáva sa, že si kúpia aj inú knihu, než tú, čo hľadajú, no v hľadaní tej svojej nepoľavujú. Jeden štamgast k nám chodí aj dva-trikrát denne, vždy len vletí, mrkne na „svoje“ regály, jedným pohľadom zistí, či sa niečo nezmenilo, kúpi nejakú drobnosť, pohľadnicu či knižku vreckového formátu a beží ďalej. Zákazníkov v antikvariáte je stále rovnaké množstvo. Veľa ich umiera, rovnaké množstvo však pribúda… Niekedy sa stane, že zaujímavú knihu, malý meisterstück, zákazníkovi nepredám, lebo mu ju jednoducho nechcem zveriť. Napríklad keď viem, že na štúdium nepotrebuje nevyhnutne toto vzácnejšie vydanie, že mu postačí novšia verzia.

 

 

Simonetta Zalová

foto Gabina Weissová

 

Druhú desiatku otázok a odpovedí si prečítate v septembrovom čísle MIAU (2021)